Cítim sa ako vo sne

Ahoj, mám s týmto preste taký istý problém (presne ako to popisujete),no v tomto čase to beriem skôr ako skúsenosť nie problém. Kedysi keď sa mi to stávalo prvý krát som z toho bol neskutočne nešťastný a bál som sa o seba (hlavne preto lebo to prichádzalo z ničoho nič) keď sa mi to stalo malo to následky a lepšie mi bolo až na druhý deň po vyspaťí. Ak sa mi to stalo teda ráno, bolo mi zle celý deň a lepšie mi prišlo a na druhý deň. No teraz si z toho nič nerobím, keď to príde zľaknem sa, no otrasiem sa z toho a hneď mi je lepšie. Je to ťažké no netreba sa opúšťať a snažiť sa veriť v to že je to len niečo čo sa práve rozhodol mozog urobiť (alebo neviem ako to lepšie povedať). Raz to snáď prestane ?...... Pozitívne myslenie?.....to je ten pravý liek☺️

neviem, ci je to to iste, lebo sa to naozaj tazko opisuje... ja uz dlhe roky mavam obcas, ale len na kratucko taky stav, ze zrazu na mna pride pocit, akoby som neexistovala alebo ako by som to opisala, mam vtedy problem si uvedomit nejako svoju existenciu a pytam sa, ze ci naozaj teraz kracam alebo sedim tu a ci to vsetko okolo mna je realne... ale nestava sa mi to az tak casto a ani to netrva dlho, maximalne par sekund...

Dobrý deň..neviete mi poradiť? stále sa cítim ako vo sne, všetko sa mi krúti, trasú sa mi ruky..som menšie dievča..pomôžte mi prosím..ďakujem

dlho to mam, asi do 16 rokov, som si uz na t o aj zvykla, len niekedy ma prepadne taky pocit, ci tu som aj realne, sa az zlaknem, vtedy som ako za sklom, alebo ponorena pod vodou, dusa akokeby nebola priamo v tele, len niekde okolo, velmi neprijemne, casto sa to spaja s depresiou, uzkostou, telo sa brani plnemu prezivaniu, lebo cloveka neobohacuje, tak mu urobi sluzbu aby tu krutu realitu az tak nevnimal

Mne sa teketo nieco párkrát stalo po tom ako som sa na niečo veľmi sústredila napr. film alebo učenie. Proste taký stav vakua, cítila som sa ako keby som zrazu nevedela kto som aj keď som si na to vedela spomenúť, ale mala som zo seba taký cudzi pocit, proste akoby som na chvíľu nevedela ake su moje emócie, nálada pocit zo seba. Proste pocit ze som sama pre seba cudzia osoba. Vždy to ale trvalo len mozno minutu a potom vsetko naskocilo spat do normalu. Tazko sa to popisuje, dufam to bolo aspon trochu pochopitelne.

derealizácia, depersonalizácia ....
ja mávam depersonalizáciu od malička, proste niekedy som zavrela oči, pomyslela som na svoje meno a ono nedávalo zmysel, ako celý môj život, činy, ťažko to popísať... keď som oči otvorila, bola som ešte pár minúť dezorientovaná, ale potom som sa vrátila do normálneho stavu, nikdy som to neriešila
z depersonalizáciou mám tiež skúsenosti, tá sa mi prejavila až súčasne s depresívno-úzkostne poruche
každopádne tieto stavy sa zaraďujú do kompetencie psychiatra, aj keď si niesom istá. že AD a pod. sú riešenie..