Padla som na dno kvôli nemu, on je na psychiatrii

Príspevok v téme: Padla som na dno kvôli nemu, on je na psychiatrii
zbludiladusa

mám pred štátnicami,študujem na VŠ,mám pred sebou ťažký rok,som strašne mladá,sotva po 20ke niečo,bola som s NIM viac ako štyri roky.za tú dobu ma úplne zdeptal a zničil.moja psychika bola na dne,milovala som ho viac než seba,čo ma úplne vyčerpávalo,stalo som sa citovo závislá od neho,vedela som,že náš vzťah nebude navždy,vedela som,že sa nikdy zanho vydať nemôžem,no stále v kútiku duše som čakala,a dúfala,že nakoniec sa všetko na dobré obráti.Rokmi som sa s ním čoraz viac zapletala,bol môj prvý chlapec vážny,nikdy som nemala odvahu skončiť to s ním,a odísť,oslobodiť sa,on nie je zlý človek,práve naopak,len je strašne poznačený životom,stalo sa mu v živote mnoho strašných vecí,ktoré na nom zanechali stopy,usúdila som ,že nemôžem s ním žiť.dokonca včera ho hospitalizovali na psychiatrii:( nemám ani silu to písať,ja odvtedy len vraciam,nespím,on má depresie,(má na to dôvod),on ma miluje,ja ho tiež milujem,ale ja som slabá povaha,mna všetko skladá,aj včera,ked som sa dozvedela,že je na psychiatrii,tak som odpadla.o pár týždnov ma čakjú štátnice z francuzskeho jazyka.nie som schopná sa učiť,nič.
je to koniec,roky som bojovala o ten vzťah,o neho,pomáhala som mu,ako sa len dalo,napriek rodičom,ktorí ma chceli od tohto ušetriť,nedala som si povedať,chcela som byť s ním,žila som hocikedy na diazepamoch kvôli JEHO problémom,kvôli jeho objatiu,láske,kvôli jeho nežným slovám,a gestám,obetovala som sa,celé tie roky,teraz som však padla s ním aj ja na dno.jemu sa opäť v živote stalo niečo strašne zlé,a on padol pod dno,je to logické,lenže ja sním,ano,mohla som to čakať,ale nečakala som,užívala som si pekných chvíl s ním,ktoré občas boli.
mám pocit,že už nikdy ani ja nebudem normálna,ako čo mám teraz robiť ?mám pri nom stáť,ako to dokážem?
potrebovala som sa len vyrozprávať :(((((((lebo mám pocit,že všetko na mna padá a už nevládzem žiť

Maoam

Agnes - ja neviem, ci som to prehliadla, odo mna to bola otazka, ci mu niekto nahle umrel v rodine, alebo co za tragediu sa to stalo, alebo to niekde spomina? jej prispevky su kilometrove, nechce sa mi v tom zasa hrabat...

Osobne si myslim, hoci nie som psychiater, ze toto tu nie je na benzodiazpiny a la Diazepam a Neurol na vlastnu päst, ona potrebuje odbornu psychiatricku pomoc, antidepresiva, lebo tie jej hysterie, uzkosti, obsesie a dramatickosti sa nedaju proste vydrzat a nechapem ako funguje, ked sa vkuse sklada uz roky nervovo, to musi byt klbko nervov

povies slovo a rozreve sa alebo chyti hysak - nic v zlom, ale toto je na odbornu liecbu, lebo ok ma po 20tke, zavisla od rodicov, asi si cez semestralne prazdniny ani nezarabala, neviem - ale ked je totalne zavisla od rodicov a to konci VS, tak neviem ako mieni zvladat zivot POTOM....pracu, byvanie, odchod z domu, choroby, vypoved z prace, partnerske krizy, dieta n ebodaj do toho atd.

toto tu je zatazova situacia, ok, beriem, ale je proste strasne napadne, ze to preziva neprimerane a hoci to vie, odmieta odbornu pomoc

no supnutim Diazepamu a Neurolu do seba za pochodu, bohvie ako dlho to uz robi vela neprinesie, akurat zavislost a abstinencne priznaky pri nahlom vysadeni

ona potrebuje riadenu liecbu , benzodiazepiny su OK istu dobu - podla pokynu lekara, ktory presne vie, kedy a ako dlho a v akej davke, ale zastabilizovat ju musi inymi liekmi a hlavne psychoterapiou

niekedy mam z napochybach pocit, ze by jej pomohol preplesk, ale to mam vzdy u hysterikov, alebo obliat vedrom ladovej vody najlepsie

no a chlapca zastabilizovali na psychiatrii ocidividne uspesne za par dni, takze to ma potvrdene, ze to lekari vedia ;-)

inak nechapem este jednu vec : preco akoze by rodicia nemali prezit, ked by slo o predlzenie Vs-studia o polroka ci rok.....to akoze ked im dieta cojaviem fyzicky vazne ochorie alebo ma 5 operacii do roka, tak co by potom robili v takej situacii?

psychicke problemy treba brat podobne, proste su stavy a obdobia, kedy clovek nespi, neje, reve mesiace a nedokaze nic, to pochopi kazdy normalny clovek, ze ocakavat vykony a studijne vysledky je absolutny nonsens

alebo to nie je vobec take zle, rodicia to mozno vidia cca. spravne a tu je to prezentovane dramaticky ako psychothriller

Žužova

Agneska,citujem :,,Bud nanho dobra, neotravuj ho s anorexiou, snaz sa stat pri nom, zas tak vela pre neho robit nemusis, staci, ze k nemu budes mila a vypocujes ho ked bude treba..." -nebuďme naivný..tohto by sa od nej chlapec asi nikdy nedočkal.

Opäť suhlasím s Maoam ,tu je škoda strácať čas. Ona si bude aj tak trepať svoje a lutovať sa a chudák ked dojde domov verím tomu že po čase tu pribudne nová téma ,,Nevládzem,žijem s bláznom,ktorý sa liečil na psychine"..:o)

Agnes989

Mal toho zrejme v poslednej dobe vela, do toho umrtie v rodine, nezvladol to, zosypal sa. To sa moze stat hocikomu. Bud nanho dobra, neotravuj ho s anorexiou, snaz sa stat pri nom, zas tak vela pre neho robit nemusis, staci, ze k nemu budes mila a vypocujes ho ked bude treba. Moj bratranec sa tiez zrutil ked mu umrela mama, sice na psychiatrii ho nehospitalizovali, ale ambulatne sa liecil, musel brat antidepresiva. A dostal sa z toho.

Agnes989

Nechapem coho sa tak strasne bojis, az ho prepustia, co by bolo, teraz sa citi lepsie, tak budete fungovat dalej ako predtym. Nic prevratne sa nezmeni, preco by malo. Niekto mu zomrel, ok, to sa stava, nikto nezije vecne, aj s tym sa nakoniec vyrovna. Na psychiatrii je drviva vacsina ludi normalnych, len citlivejsich. Preco by mu to, ze bol na psychiatrii malo nejak drasticky menit zivot. Keby bol v nemocnici na operacii slepeho creva, tiez by si tak hystercila, ze uz vas zivot nebude nikdy ako predtym? Je to normalna nemocnica ako kazda ina, je tu na to, aby cloveku pomohla, vyliecila ho a vratila do normalneho zivota.

Maoam

zbludiladusa: ty prehnane reagujes a vsetko prezivas a zenies do extremov odkedy si na tomto fore, to su roky

ako vidim z tvojich odpovedi, ty si nechces dat pomoct, ja v tejto teme teda koncim, napisala som ti konkretne body, co treba urobit, ale aj tak si robis po svojom a vsetko odmietas

potom sa nestazuj, ked ta na tu psychiatriu odvezu ini, napr. ked dostanes amok v skole

koledujes si o to, ale ty to proste tak chces

bez takychto dram by bol tvoj zivot asi dost pusty, tak mi to pride, neustale dramy, komplikacie, hysterie, kym sama neuznas, ze je to na odbornu pomoc, ani zeriav ta tam nedotiahne

ty mas tych problemov viac, roky si riesila, ci je anorektik a XY dalsich veci, ja neviem, co sa tam udialo, ked pises ze TRAGEDIA V RODINE - co tam dakto umrel, vyrazili ho z domu alebo co - nepises ziadne konkretne informacie, co sa tam vobec zomlelo, ze sa zrutil, metal, krical a plakal a Co.

a uz sa ma dobre? je to cele divne

zbludiladusa

žužova ja sa neľutujem,ja som vykolajená,ako nikdy v živote,že človek,ktorého milujem sa ocitol v takej situácii v živote,zažil takú strašnu traumu,po ktorej už asi nikdy nebude normálne fungovať,tak neviem,podľa mna je prirodzené,že reagujem,ako reagujem....:(nepomôžem si,nelutujem sa,ale idem sa zblázniť od smutku

zbludiladusa

problém je v tom,že nemá mu kto pomôcť,nemôže sa na rodinu spoalhnuť,práve rodina,jeho rodičia ho dopratali tam,kde je teraz.
majú ho prepustiť,áno,v pondelok,lebo je na tom dobre,relatívne,už neplače stále a nehysterčí,ako predtým.nemal chuť dalej žiť,nespával,nejedol.tak preto ho tam dali.no majú ho prepustiť,no fajn,prepustia ho,ale čo bude dalej,to nik nevie,on je normálny,schopny,všetko si uvedomuje,nie je vymetený,nie je už mimo,chápe,čo sa udialo,vníma.vsak tohto sa bojím,ked sa vráti tak ako budeme riešiť to,čo sa stalo.
proste neovplyvníme to,čo sa stalo,že jemu sa zrutil život,rodina,všetko padlo,vlastne on teraz už naozaj nemá nikoho len mna,po tejto tragédii,čo sa stala.tak preto neviem,ako postupovať dalej,povedal bratovi,že som jeho posledná nádej a šanca na nejaký život,že ma teraz potrebuje,že nemôže byť bezo mna,že mu musím byť oporou,že to sám nezvládne,ked sa vráti domov.hm,neviem,či ja to dám.chcem strašne spraviť tie štátnice teraz,preto sa pokúsim nejak učiť,hoci :( najradšej by som teraz bola pri nom a hladkala ho,a objala,nech sa necíti tak hrozne sám,zajtra pôjdem za ním,dám si neurol,a pôjdem.ako to dopadne neviem,ale potrebuje ma.to viem.
však doktorka mi povedala,že v depresii akej som ja,že to neni na hospitaizaciu,ani na nič psychiatricke,že mi stačia lieky na ukludnenie,kým šok a stres opadnú zo mna.
neviem však myslieť s chladnou hlavou,čo bude teraz dalej,s nami,so životom,ako strašne to ovplyvní náš vzťah,neviem vážne.možno bude o mesiac,dva ,všetko OK,a len toto treba prekonať,ale ja sa necítim na to schopná,a pripravenáriešiť tú tragediu ,čo sa unho doma stala :(a on to vie,ale žiada o mna,aby som mu bola oporou,viem,že on by mi bol oporou,kebyže mne sa to stane,ale ja som taký slaboch,že :(