Mladsi frajer?

4 roky este nieje taky velky problem, co mam ja povedat medzi nami je aj 11 rokov :)

Vôbec to nieje veľký rozdiel, keď som začala čítať tvoj príspevok čakala som aspoň 18 ročného chalana..:) Ja mám napríklad tiež mladšieho partnera, aj keď ja budem mat 22 a on mal nedávno 19 rokov, nieje to taký veľký rozdiel ako ty, ale čo chcem povedať je že je mentálne vyspelý a na tom mi záleží viac než na tom v ktorom roku sa narodil ..:) a ty by si tiež mala riešiť dôležitejšie veci než dátum jeho narodenia.

Fleur-de-lis, v pohode, ja len pre istotu:)...ja som praveze taka ze chlap moze byt aky chce nadherny a boh vie co, ale ak si nemame co povedat tak uz pre mna nie je atraktivy zrazu ani fyzicky, a vice versa

sewie, ja som reagovala viac menej na De, nie na teba. V zmysle, že ja neviem podľa čoho si ty vyberáš, takže môj príspevok bol všeobecný. Ja som nepredpokladala, že si vyberáš nesprávne. To len pre vyjasnenie, že mojím príspevkom som ťa nechcela poučovať :)

Fleur-de-lis, De,
tak aby som ukoncila spekulacie o mojich fyzickych pohnutkach a mohli sme sa pohnut dalej - myslim ze je ocividne ze rozmyslam az moc:).
fyzicno nie je pre mna ta najdolezitejsia evc vo vztahu a urcite to nie je pre mna odrazovy mostik od ktoreho vsetko odvyjam(to som spominala uz vo viacerych temach), nechce sa mi to tu do podrobna opisovat a ani sa obhajovat-proste viem ako pristupejm k vybere partnera a cez postel to nie je, snazim sa cloveka spoznat...nie je to tak ze by sme na celkom rande boli na sebe nalepeni a nerozpravali sa. Viem o jeho rodine, detstve, konickoch, oblubenej hudbe, spolubyvajucich, praci atd atd ...tak uz to prosim nechajme tak...dakujem

"No lebo chémia to nebude donekonečna zachraňovať. Preto je na prvom mieste to, ako si dvaja duševne sadnú a to sa dá najspoľahlivejšie a najrýchlejšie zistiť pokiaľ sa na začiatku spoznávajú ako "kamaráti" :)"

Úplne súhlasím Fleur-de-lis :)

De má v tomto pravdu. Či má vzťah zmysel a budúcnosť, či stojí za to, tam je vždy na prvom mieste ako dobre som toho človeka v slobode spoznala (teda ešte bez vplyvu fyzického). Či tam chémia je, to predsa človek cíti :) Ale akonáhle začne tá chémia priveľmi ovplyvňovať rozum, tak je ťažké zistiť, či je ten partner vhodný.
Potom to často končí tým, že po rokoch chodenia zrazu láska vyprchala, alebo ma začal ten človek iritovať a podobne... No lebo chémia to nebude donekonečna zachraňovať. Preto je na prvom mieste to, ako si dvaja duševne sadnú a to sa dá najspoľahlivejšie a najrýchlejšie zistiť pokiaľ sa na začiatku spoznávajú ako "kamaráti" :)
Možno sa to zdá niekomu nudné, ale človek si týmto jednoducho úspešnejšie zabezpečí to, že ten vzťah nebude neskôr ľutovať a nebude mu zaťažko sa rozísť, lebo bude na toho človeka priveľmi naviazaný.
Kde je najprv rozum, tam potom môže srdce bezpečne odpočívať a milovať :)

No a este jedna vec - ty sa vlastne bojis byt sama sebou. Si zavisla od toho co si o tvojom zivote pomyslia ostatni ludia a tomu podriadujes svoje rozhodnutia.

Fuuu "tady se to ale rozbehlo" :)
Sewie to je to riziko, že akonáhle začneš niečo riešiť, okolie začne riešiť úplne všetko, chápeš ;)
Keby som sa v živote riadila podľa toho čo je správne pre okolie, tak by som dnes nič nemala.
Ešte sa hovorí, že každý chce tvoje dobro, problém je ten, že čo je dobré pre iných, nie je dobré pre teba.
Myslím, že ty si už nejako poradíš ;)
Agnes a prečo by pre ňu malo byť v 35tke neskoro? Mám kamošky, ktoré si práve až v tomto veku našli vyrovnaného partnera, vydali sa, porodili deti...rovnako ako mám známe, ktoré sa vydávali a rodili v 18-20tke a sú nešťastné.

Len sa ti snazim vysvetlit ze riesis uplne zbytocnosti.

Vekovy rozdiel (pokial nejde o extrem) je to posledne co by malo vyplyv na kvalitu a uspesnost vztahu...