Tak tohto som sa teda nikdy nechcela dožiť. Ale osud si nevyberá. Sme dve sestry - dvojičky, naši rodičia tragicky zahynuli keď sme mali tri roky. Zobrala si nás k sebe mamina sestra, ktorá mala jedného syna. Bývala aj s rodinou v rodičovskom dome mojej mamy, na dedine, kde obidve tiež ako sestry vyrástli. Teta doopatrovala rodičov a moja mama jej ešte v mladosti za to prepustila ústne svoju časť domu. Bývali sme u tety do jedenásť rokov, potom sme odišli bývať k otcovmu bratovi, keďže tetin syn nám dosť ubližoval. Dnes sme už obidve dospelé, máme svoje rodiny. Tetin syn neskôr odišiel do USA a tam zomrel. Teta iné deti nemala, býva na dedine v starom ošarpanom dome. Aj jej muž pred piatimi rokmi zomrel. Najbližšími príbuznými sme ostali my so sestrou. Obidve bývame na inom konci republiky než teta, takže k nej chodiť každý týždeň naozaj nemôžeme. Napriek tomu sa o ňu zaujímame, pri každej návšteve jej kúpime všetko čo potrebuje, zásobujeme ju potravinami aj inými potrebnými vecami do domácnosti. Teta s mužom celý život šetrili, všetko čo si doslova odtrhli od úst vložili do banky. Tam to hnije dodnes.
Pred dvomi rokmi sa do tej dediny prisťahovala vzdialená príbuzná z Čiech. Vydala sa do vzdialenej tetinej rodiny, zobrala si slobodného starého mládenca. Ona sama má tri dospelé deti. Začala sa obšmietať okolo tety, kde tu jej pomáhať, čo je chvályhodné, lebo stará osoba už pomoc potrebuje. Teta má už 85 rokov, ale stále ešte je vitálna a samostatná, aj keď sa jej zdravie v poslednom čase veľmi zhoršuje. Táto „opatrovníčka“ si dokonca veľmi rýchlo vybavila na tetu opatrovanie, dostáva na ňu peniaze, prestala sama pracovať a tak jej sociálne dávky aj zdravotné poistenie hradí štát za to opatrovanie. Ako nás ale informujú tetiny susedia, opatrovníčke ide len o to, aby jej teta prepísala dom a venovala jej všetky svoje úspory. Na dome máme čiastky aj my so sestrou, po všetkých tých úmrtiach je to dedičstvo ešte po našej mame. Ale teta od nás chce, aby sme jej tú časť prepísali, lebo ona chce dom celý darovať tomu, kto sa o ňu postará. A to má byť táto nová osoba. Nemôžeme poprieť, že tete čiastočne naozaj pomáha, keď treba zájde s ňou k lekárovi, vybaví čo treba atď. Dom sám osebe nemá veľkú hodnotu, je to stará stavba bez sociálneho zariadenia. Sme toho názoru, že po tetinej smrti by naozaj bolo správne ten dom prepísať na toho, kto ju dochová, ale bojíme sa to urobiť ešte za jej života. Tá žena ktorá sa o ňu stará ju úplne psychicky opantala. Teta jej verí na slovo aj keď susedia všetci svorne konštatujú, že je to vypočítavá a falošná osoba. My sa k tomu nedokážeme vyjadriť. Síce nám nie je sympatická, ale nepoznáme ju natoľko, aby sme mohli spoľahlivo povedať, že jej ide naozaj o tetine peniaze. Sme tetine jediné priame príbuzné, máme istú zodpovednosť za to, aby dožila slušne a v pohode. Radili sme sa aj s notárom a ten v žiadnom prípade neodporúčal prepis za života. Upozorňoval nás na množstvo prípadov, kedy to nedopadlo pre darcu dobre. Teta je ale neoblomná, veľmi s tým súri a vidíme za tým aktivitu tej netrpezlivej opatrovateľky. Zrejme má strach, že by sa s tetou mohlo niečo stať a ona by nič nedostala. Jej obava je zbytočná, ak by sa o tetu naozaj starala tak ako to prezentuje, odmena z našej strany by ju neminula. Netúžime po peniazoch ani majetku ktorý nám nepatrí, nemali by sme z neho žiadne požehnanie. Chceme len zabezpečiť, aby sa na tete nepriživil niekto, kto svoje sľuby nesplní.
Už sme z toho obidve psychicky zničené, sestra je už dokonca ochotná s prepisom čo najskôr súhlasiť, nech už máme obidve pokoj. Pomaly sa s touto myšlienkou začínam zmierovať aj ja, lebo teta nechápe našu opatrnosť, myslí si, že ju chceme obrať o jej dom. Je takmer nemožné jej niečo vysvetliť, tou opatrovateľkou je úplne opantaná. Má niekto z vás podobnú skúsenosť s dedičstvom? Čo nám radíte?
Psychicky zničená kvôli dedičstvu
To je v podstate jedno ako sa to nazýva :) sú to poplatky štátu za to, že človek celý život pracoval,šetril, staral sa a ešte má za to zaplatiť! Od bezdomovcov alebo takých , čo všetko prehajdákali nemajú čo získať , tak kde inde ? Najlepšie všetko previesť ešte za života ale to býva veľmi ťažké, pretože ani na nastávajúcich dedičov sa nedá veľmi spoliehať, že dôveru nezneužijú.
Ivka 1 mas pravdu bude to tak ako hovoris, ja som vedel len ze sa nieco plati tak som nevedel ako sa tie poplatky volaju myslel som si ze je to dan.
dedička tak nie je to vela ale neblazni darovat? :D free money dont stink :). Sak nech vam to prepise uz teraz lebo z dedictva sa plati dan. Zbytocne sa teda z toho zaplatite ficovi na nove auto. Alebo ked tie peniaze nechcete mozte dat postavit tetke pomnik alebo mini pyramidu. Obci to nedavajte lebo si to ajtak rozkradne starosta takze to ako keby ste ich do kosi hodili :).
Prezyvka55, ide o sumu vyše 200 tisíc eur. Nechcela som to sem vôbec uvádzať, ale keď tu niekto pochybuje o tom, že je čo riešiť a že to všetko nie je žiadna maličkosť ktorú možno len tak hodiť za hlavu, tak to uvádzam. Keď sme sa o tej sume so sestrou dozvedeli, uvedomili sme si tú mieru odriekania, ktorým sa obe moje tety vrátane muža jednej z nich týrali celý život. Nazhromaždili peniaze, z ktorých žiaden z nich nikdy nič nemal. Žili skromne, okrem šetrenia nič nepoznali. Je to podľa mňa tragické, lebo peniaze napokon nevyužije nikto z nich. A zo života nemali takmer nič. Jediný syn im zahynul, oni traja nikdy nikde neboli, len hrdlačili a ani z toho skromného života sa netešili. Bol to taký premárnený život a je mi skutočne veľmi ťažko na duši, keď si na to spomeniem.
Ale aj keď je to taká vysoká suma, tie peniaze patria tomu, komu sa teta rozhodne ich dať. Keď si ich už neužili ony, s tým nikto nič neurobí. Ale my so sestrou sme si obe povedali, že by sme sa tých peňazí nadokázali dotknúť, veď na nich musí doslova ulpievať všetok ten tragizmus celej situácie. A v prípade, že by sme ich predsa len zdedili, rozhodli sme sa darovať ich obci v ktorej teta celý život žila. Možno je to pre niekoho nepochopiteľné, ale tak to cítime obe. Nemali sme ani jedna ľahké detstvo, ale teraz sme šťastné a zdravé. Čo si môžeme želať viac? Veď peniaze samotné ešte nikoho šťastným neurobili. Tu vidíme príklad ako v ich mene žili tri osoby a nakoniec z nich aj tak nič nemali.
V našom prípade ide len o to, aby nakoniec kvôli majetku teta neprišla aj predčasne o život. Lebo aj to by sa mohlo stať. Tá opatrovateľka samozrejme veľmi dobre vie o celom tetinom majetku a bojím sa, že urobí všetko pre to, aby sa ho zmocnila čo najskôr. Čo bude s tetou potom, či sa o ňu dôstojne postará, to netušíme. Len sa obávame, že to tak nemusí byť. Nebol by to prvý prípad, kedy sa pre peniaze udiali nepekné veci.
:D ved neprepisujte aky problem, alebo jej vase podiely predajte :) nevidim problem, robte ako chcete ved ste vlastnickami.
inak predpokladam ze ta horibilna ciastka bude max tak 10 000eur coz ani moc nestoji za slovo ale samozrejme na pohreb to stacit bude pripradne nejaky ten rok dva opatery.
Niekedy sa cudujem niektorym ludom co si lamu hlavu pre par eur.
LMarika, vidim ze sa vyznas, velmi vystizne opisani ludia ktori toto robia. mam podobnu skusenost ale clovek si az pri citani takychto riadkov uvedomi co su to za bestie a ake su mazane. velmi tazko je proti nim bojovat, lebo im ti starcekovia veria, zatialco svojich pribuznych pokladaju za vydriduchov ktorym ide o peniaze. takeho starca je takmer nemozne presvedcit. ked uz raz sadnu niekomu na lep, su tvrdohlavi lebo v ich veku uz ani nie su schopni pruzne reagovat.
Dobrý a požehnany večer, všetkým ľuďom dobrej vôle.
Cítim s každým človekom.
Tento čin patrí do psychického týrania a psychológovia tvrdia toto psych.týranie je omnoho horšie, ako fyzicke.
Na tele sa rana zahojí, ale srdce sa ťažko hojí, ba aj umrie človek chcem Vam míľa pani napísať, zavolajte na zelenú linku: týranie seniorov 0800 172 500 sú tam erudovane pracovníčky, poradia, bol by tam aj právny poradca samozrejme zdarma, ale nato NIESU PENIAZE.
Nazval sa tento majetkový konflikt, AKO MAJETKOVÉ TÝRANIE SENIOROV.
Dôverne poznáme aj mi súrodenci, tento zločin do neba volajúci.
Aj nás dvoch súrodencov to doviedlo až na psychiatriu. Mladí tí nevedia čo je starecke citlive aj dobre srdce.
Já som sa tak rozpisalclanku: Neurol a Xanax je to jedno ?
Prajem všetkým dobrú noc.
Ďakujem vám za rady. Teta nechce odtiaľ odísť ani za nič. Tam sa narodila, tam chce aj umrieť, čo sa dá pochopiť. Nikdy nikde inde nebola. Je to jednoduchá a neskúsená žena. A pre nás so sestrou je tá dedina ďaleko aby sme tam mohli často chodiť. Opatrovateľka to má od tety doslova na skok, býva len pár metrov od nej. Ale netrávi pri nej veľa času, len sa príde pozrieť a o pár minút ide preč. Aj za to má sociálku, zdravotné a plus peniaze od tety a štátu. Neviem koľko to presne je, ja by som jej aj so setrou rada priplatila, ale zatiaľ vlastne nie je veľmi za čo. Ak by bolo s tetou už zle, že by vyžadovala celodennú starostlivosť, tak to aj tak nebude tá pani schopná zvládnuť, lebo má svoju rodinu, muža, nemôže sa predsa na 24 hodín presťahovať k tete. Podľa mňa len dúfa, že to nebude nutné, že teta umrie nejako náhle a rýchlo. A zrejme verí, že to bude čo nevidieť, preto tak ženie ten prepis. Aj ja si myslím, že tá obrovská našetrená suma by jej mohla stačiť, je to niekoľkonásobne viac než je hodnota toho domu.
V žiadnom prípade neustupujte a trvajte si na svojom, nič na tetu neprepisujte. Aj za cenu toho, že sa teta bude na Vás hnevať - veď len tak sa ukáže ako vážne to s opaterou Vaša vzdialená príbuzná myslí. Teta je zatiaľ sebestačná ale pribúdajúcim vekom môže z jedného dňa na druhý ostať ležať na posteli a tam sa ukáže, či sa príbuzná dokáže o ňu postarať. Potom už bude na vás dvoch , či sa jej za opateru odvďačíte.Takto ochránite tetu najlepšie.
