Dobrý deň. Pred prečítaním tohto príspevku Vás prosím aby ste ma neodsúdili. Sama si uvedomujem moje chyby a všetko zlé čo na mňa dolieha ale neviem, nedokážem sa zmeniť...
Začala by som tak, že mám čoskoro 18 rokov a moja myseľ určite nieje zhodná s mysľou iných normálnych mladých dievčat. Niekedy mám pocit, že mám všetky psychické poruchy sveta ale samozrejme, je to len pocit, ktorý ešte ako tak viem ovládnuť a neverím mu. Ide o to, že som strašne zlý človek a robia mi radosť len zlé veci. Vôbec nevidím zmysel v tých dobrý veciach, ako sú npr. pomáhať druhým, prejavovať lásku, učiť sa a niečo v živote dosiahnuť. Nevidím zmysel v tom, že budem sa dobre učiť, aj tak tomu vôbec nechápem a nebaví ma to, už prepadám skoro zo všetkého a moji rodičia mi dávajú neustále pociťovať aká som nemožná hlúpa nezodpovedná a vyčítajú si kde spravili chybu. Ja ich chápem lebo v podstate majú pravdu v tom aká som, ale kde sa stala chyba to nikto nevie. Ako dievčatko som bola vždy taký vyvrhel ale aspoň som sa dobre učila mala ciele v živote a mali ma ľudia radi...teraz nemám ani jedno s toho. Každý si myslí vrátane rodičov, že mi na ničom nezáleží a že mám všetko na háku. Ono to v podstate pravda je, ale nevidia jednu obrovskú vec. To ako ma to vnútorne zožiera aká som. Ako na to každú každučkú sekundu už neskutočne dlhú domu myslím. Je to ako zápas môjho dobrého a zlého ja, niekedy víde v tej tme čo prežívam slnko raz za čas sa niečo naučím, niečo pomôžem mame, ale to je jedna k miliónu, nevidím v tom zmysel nerobí ma to štastnou.
Pýtate sa čo ma teda robí šťastnou? ( áno som veľmi nešťastný človek ale keď už občas v tej nekonečnej melanchólii som šťastná tak aj to len zo zlých vecí. Istý čas mi robil radosť alkohol, vtedy som sa konečne uvoľnila smiala sa, a nemyslela na to aká som nemožná. Potom drogy, a sex. (prosím neosúdte ma viem že som zlý človek) Sex za peniaze. Veď to sa ani človek nenarobí a má za to zaplatené viac ako kadejaký vysokoškoláci. A lásku som v živote necítila a ani ku mne nikto lásku v živote necítil. Nedokážem nikoho ľúbiť...neviem prečo..aj keď si ma raz za čas niekto obľúbil vždy som mu len oblížila..svojím správaním.. Radosť mi robia len peniaze, drogy. Fetovať, žiť si na vysokej nohe a mysleť len na seba..(neviem sa uspokojiť s málom, som večne nespokojná, na každom vidím len to zlé, vždy na každom si všímam len chyby a nemám ani poriadnych ľudí, s tými zopár normálnymy ma život nebaví....
Nenávidím sa, moje sebavedomie je na bode mrazu a jedna časť môjho ja chce takto žiť, ale druhá nechce a tak len mrznem na jednom bode. Mám si ísť za svojím cieľom a robiť to čo nás robí šťastnými....to mám robiť všetky vyššie uvedené veci hore? Každý deň plačem, že prečo ma normálny život nebaví a ani nikdy baviť nebude, ja chcem byť dobrá, dosiahnuť v živote niečo viac byť vzdelaná, aby ma mali ludia radi......ale viem že s týchto vecí ja štastie nikdy cítiť nebudem...
Nechcem už žiť, mojou existenciou len ubližujem sama sebe a ľuďom naokolo..
