Končím

Martinit...presne viem o čom píšeš a ver mi, že dosť ľudí to aj dokáže pochopiť, alebo sa aspoň snaží. ja nikomu nekážem, aby robil činnosti alebo sa rozptýlil čo mi príde smiešne keďže človek je totálne bez energie žiť a ako hovorím, nie je to smutná nálada, ale trýzeň. ja hovorím, že človek proste úplne sám v sebe musí živiť nádej, že raz to bude lepšie, veriť, že liečba časom zaberie, hoci to niekedy trvá veľmi dlho. teda nenazvala by som to tak celkom liečbou, je to len kompenzácia stavu. správne zvolená kombinácia liekov človeku v istom momente už dovoľuje zapojiť svoju vôľu do činností a vtedy sa už človek môže POMALY snažiť, ísť napr. na prechádzku krátku, alebo porozprávať sa s niekým pri káve. závisí od stupňa depresie a aktuálneho stavu.

Všetkým sa vám tu pekne hovorí o nájdení si cieľov o tom nech začne robiť to čo ho baví.
Ale ani si NEVEIETE predstaviť čo sú to za muky keď robíte veci ktoré vás bavili a teraz z nich nemáte žiadnu radosť.
Je to pocit ako keby ste ležal doma na posteli a pozeral sa do steny aj napriek tomu že vykonávate činnosť ktorá vám prv robila radosť.
A najhoršie je keď sa ten pocit vytratil zo všetkého šport hranie na hracích nástrojoch práca.
Proste žiadna emócia.
Keď TO zažijete potom mi tu môžete hovoriť o tom ako si má človek nájsť nejaký cieľ.

hospitalizovana som bola skoro pred 2 mesiacmi a nemozu ma znova az po 3.mesiacoch,pokial niesom akutny stav- ale co je u nich akutny stav veru neviem. Aj som presla k inej psychiatricke a menit mi ich nechce aspon zatial.
Tak vidis hladam pomoc ale je slaba,
no ved tak co o jedneho cloveka menej na svete, co sa tym zmeni,hm?
Vôbec nic, chlieb lacnejsi nebude, viac prace tiez nie tak neni o com

ten pocit, že som v začarovanom kruhu mám aj ja. ale treba ďalej bojovať, skúšať. u mňa je to raz lepšie, raz horšie, dlhodobo stabilizovaná nie som, dobre mi nie je, ale aspoň na to nie som sama a nie je to doslova trýzeň ako predtým.

tak choď k inému psychiatrovi na konzultáciu, aj ja som tak raz bola. alebo sa daj hospitalizovať. možnosti sú, je na tebe či ich využiješ. a ako dlho berieš už tie lieky čo ti nezaberajú?

jajaa- ja sa liecim, ale lieky nezaberaju, u psychologa stojim-mam pocit ze som v zacarovanom kruhu.
Praveže ja chcem pomoc, ale nedostáva sa mi jej.
Psychiater tlaci do mna lieky a nechce ich ani zmenit, no nepomahaju tak co robit podla teba?

annemary a zakladateľ témy...obaja sa začnite liečiť u psychológa a psychiatra, proste robte sosebou niečo a nečakajte pasívne na zázrak. ja som práve v priebehu epizódy ťažkej depresie so psychotickými príznakmi, ale snažím sa ako sa dá...individuálna terapia, lieky, skupinová terapia, neuzatvárať sa pred svetom a ak len trochu vládzem ísť sa aspoň prejsť. tak požiadajte o pomoc. vy investujete podľa mňa príliš veľa energie do myšlienok o samovražde, poddávate sa im...tiež mám momentálne pocit, že nemám budúcnosť, nič sa mi nedarí...ale jednoducho dúfam, že raz bude aj lepšie...

ahoj, presne viem o čom vravíš. A kto nezažil, nepochopí.
Ja nežijem, len prežívam a čo je to za život plny utrpenia, bolesti, neustálych výčitiek, pocitov viny a spústu sklamaní a odmietnutí.
Dotiahnut veci do konca a čau!
Ked zaživa nikomu nechybate, komu budete chybať ako mrtvy?výsledok- absolutne nikomu

skôr než urobíš niečo neuvážené, prečítaj si o tom, čo ťa čaká na druhom brehu:

www.milujtesa.org

Idontgivea.: nikto z tych, co zomreli sa nevratili nazad, aby nam povedali, ake to je byt tam..na druhom brehu. cize je otazne, ci smrt je naozaj vykupenim. Podla mna zivot nema svoj opak, teda nekonci sa smrtou."Když půjdete lesem, který ještě nebyl zušlechtěn lidskou rukou, uvidíte kolem sebe nejen bujný život, ale také padlé stromy a práchnivějící kmeny, hnijící listí a rozkládající se hmotu na každém kroku. Kamkoli se podíváte, všude vidíte život i smrt. Podíváte-li se však trochu lépe, zjistíte, že hnijící listí a práchnivějící kmeny nejen plodí nový život, ale samy jsou plné života. Pracují v nich mikroorganismy. Molekuly mění svou strukturu, takže smrt nikde nenalézáte. Jen metamorfózu živých forem. Co se z toho můžete naučit? Smrt není opakem života. Život žádný opak nemá."Vsetko tvoje trapenie je v podstate len v tvojej hlave. tvoj pohlad na nezmyselnost tvojho bytia a na vsetko zle. Len ty mozes ten pohlad zmenit a divat sa na veci inac, nie negativne, ale pozitivne. zivot kazdeho je boj, nikto z nas to tu nema lahke a neprisiel sem oddychovat, ale sa ucit.ak tvoj zivot nema pre teba cenu a nevidis v nom zmysel, skus mu dat zmysel tym, ze zacnes robit svojim nezmyselnym zivotom zmysel zivota niekomu inemu, co to potrebuje. Ten pocit, ze si potrebny a niekto bez teba nemoze vlastne byt, niekto, kto snad aj napriek svojmu tazkemu osudu, ci chorobe chce zit a chce bojovat, ta svojim utrpenim a pohladom na zivot moze naucit, ako a preco zit. Ked uz si dostal zivot ako dar a ver, ze zivot je najvacsi dar, skus hladat jeho zmysel inde, nez do teraz. Mat partnera, dobre zamestnanie, krasnu rodinu a peniaze, je sice v istom zmysle dar a stastie, ale k duchovnemu naplneniu to nestaci, lebo su veci pominutelne. Vsetko v zivote je pominutelne, jedine, co ostava je skusenost, zazitok a spomienka.