Zdravím všetkých:-)
Nejde mi tak ani o nejaké rady, návody a pod., pretože poradiť si v situácií v akej som a nejako ju vyriešiť musím aj tak len sám, nikto to za mňa nespraví. Skôr mi ide o to si trochu ,,pokecať“ aspoň takouto formou, lebo ani to akosi nie je s kým. A dúfam, že sa aspoň niekomu bude chcieť čítať všetko to, čo som tu napísal:-).
Už sú to dva roky, čo som sa rozišiel s priateľkou po takmer 5 ročnom vzťahu. Prečo? Dalo by sa jednoducho povedať, že sme si neboli súdení. Rozišli sme sa ale v dobrom, vychádzame spolu doteraz dobre, taktiež vychádzam dobre aj s jej rodinou, s ktorou sme stále v kontakte a dokonca ešte rok po našom rozchode som býval u jej starej mamy, u ktorej sme bývali spolu. Ona sa po tom, ako sme sa rozišli vrátila k rodičom, ja som pôvodne mal nejaký čas ostať bývať u jej babky, nakoniec bol z toho rok. Po roku som si kúpil byt v inom meste a odsťahoval sa. Presťahoval som sa do mestečka, kde som v podstate ale nikoho nepoznal. Pre upresnenie sa celý tento dej odohráva na Záhorí, kde som vlastne prišiel resp. sa presťahoval kvôli svojej bývalej priateľke, ktorú tu spomínam. Žili sme tak viac menej sami pre seba a v rámci jej rodiny, takže som si tu nevytvoril nejaký okruh známych, priateľov a v práci som v kolektíve starších kolegov, každý z nich má svoju rodinu, ktorej sa venuje a svoje záujmy, takže mimo práce sa nejako nestretávame, hoci vychádzam zo všetkými veľmi dobre. Problém resp. to čo ma trápi je to, že sa mi nedarí v danom meste zapadnúť, nájsť si nejaký okruh známych, priateľov a to už tu bývam rok. To nehovorím o možnosti nájsť si nejakú novú priateľku. Uvedomil som si, že keď človek príde žiť do nejakej lokality, v ktorej nikoho nepozná a je tam cudzí a navyše žije viac-menej štýlom z domu do práce a z práce domov, tak je dosť veľký problém nájsť si nejakú novú známosť a taktiež okruh priateľov. Musím povedať, že som skôr uzavretejší typ človeka, nevyliečiteľný idealista, niekedy mám pocit, že takmer úplne nevhodný typ pre dnešnú dobu. Keď som sa sťahoval, tešil som sa na vlastný byt a životný priestor, ale dosť skoro som si uvedomil, že som vlastne ostal sám a žiadne veci ani aktivity mi nevynahradia spoločnosť iných ľudí. Takže dosť ma to v takých periódach zožiera. Preto by som rád poznal názory a skúsenosti tých z vás, ktorí máte podobný problém, ako sa s tým vyrovnávate ale tiež aj názor a pohľad tých, ktorí tento problém nemajú a pozerajú sa na to z druhej strany.
No a ešte je tu taká druhá časť, ktorá má tiež dosť zožiera a to je tá, že počas toho roka, čo už žijem v tomto meste sa mi ,,podarilo“ zaľúbiť sa do jednej baby, môže mať tak 25-26, ja mám 31. Ako? Výdavam ju každé ráno vo vlaku, je to taká malá lokaja, takže človek časom už viacerých ľudí z videnia pozná. Pár krát sa nám stretol pohľad pri vystupovaní, neskôr som si ju začal trošku viac všímať no a po nejakom čase to prišlo, že som začal rozmýšľať nad tým, ako ju osloviť. Keďže pár krát sa mi podarilo cestovať z práce vtedy, keď sa z nej vracala aj ona, tak som si všimol na stanici auto, ktorým jazdí na stanicu a rozhodol som sa, že jej za stieračom nechám lístok s tým, že ak by mala záujem, rád by som ju spoznal a nechal som jej tam mailový kontakt. Lenže odpoveď neprišla, ani kladná ani záporná, aspoň by som vedel, na čom som a začal som byť na pochybách, či ten lístok vlastne čítala, či ho niekto nezobral, neodfúkol vietor a pod. A tak som sa rozhodol, že sa jej na to opýtam priamo, aby som mal pokoj sám od seba a vedel, že som pre danú vec spravil všetko, čo som mohol. Tak som ju jedného dňa počkal u jej auta, pozerala na mňa, ako na zjavenie:-) , no a povedala mi, že je vydatá (samozrejme ukázala aj na obrúčku). Na jednej strane som bol rád, že už ju nemusím riešiť, ale toto som nečakal a dosť ma to mrzelo, pretože som sa do nej jednoducho povedané zabuchol. Určite si mnohí poviete, že mi asi musí dobre hrabať, keď sa dokážem zaľúbiť do ženy, ktorú vlastne ani vôbec nepoznám, ale stalo sa a určite by som bol radšej, keby som takúto vlastnosť nemal. Najhoršie je to, že sa mi tento pocit vracia, nejaký čas mám pocit, že je to preč ale vždy sa to po nejakom čase vráti. Určite nie je pre mňa najideálnejšie ani to, že cestujem tým istým vlakom, ktorým aj ona. Takže moja posledná veta by bola otázka za milión: Ako z toho von?
Môj kilometrový príspevok na tému vzťahy
autor ty si neni zalubeny ako pises ty si tou babou proste ocareny.. to je uplne ine ako laska lubit mozes babu ktoru poznas u ktorej vies ako sa sprava s ktorou si uz nieco zazil rozpravali ste sa ale toto je len take ocarenie z videnia nic viac.. vela ludi si to pletie s laskou aj mne sa z videnia hoc kto moze pacit ale ze by som sa zalubila tak to nie,...
Celkom zaujímavá story, teda tá časť s tou babou. Kebyže máš takýhto zážitkov viac, tak by si ich mohol vydať aj knižne:-D.
-dalsi-, ďakujem ti za tvoj zaujímavý a podnetný príspevok:). Určite máš pravdu v tom, čo si napísal. Ja inak nezvyknem ženy oslovovať vo veľkom, väčšinou ak sa mi naozaj veľmi páči, resp. ma niečím dotyčná zaujme.
Určite, ako som tu už spomínal, nemám záujem o vzťah v štýle ,len aby bolo' alebo v štýle ,preboha, zľutuj sa nado mnou, veď vidíš, aký som osamelý', sám to nemám rád a myslím, že som sa nikdy nesnažil si niečo takto vynucovať, resp. byť doterný, aj keď možno v tomto konkrétnom prípade to mohlo tak vypadať:). Chcel som len informáciu, tú som dostal a odišiel som. Keby som sa to mal možnosť dozvedieť inou cestou, určite by som si nedovolil otravovať vydatú, či zadanú ženu, nech by sa mi páčila akokoľvek. Ale ako si napísal, nebol to práve najšťastnejší variant a myslím, že takýto postup už nikdy nepoužijem.
jano82:
zda sa, ze si introvert a rojko. Mas svoj svet v ktorom je praca a domov, medzitym pustom. Bol som na tom podobne, teraz mam vsak vlastnu rodinku.
Ak ti mozem poradit zo skusenosti, tak dam par postrehov. Rada chodit niekam je dobra. Medzi pracou a domovom, tazko niekoho stretnes, aj ked aj tam by sa dalo. Lenze clovek ma casto nejake obavy, mentalny blok, co si hovori, nebud somar, ta uz niekoho ma, atd.
Clovek to ani neskusi a uz to pochova. Ty si skusil. S tym listockom to bol dobry tah, ale chybu si urobil, ked si za nou isiel k autu. Predstav si, ze by bola slobodna. Co si pomysli o cloveku, ktory ju bude cakat u auta ? Najskor ju vystrasis....
Co sa tyka akcii, ako vlakov, kniznic atd., mas pravdu, ze ludia si hladia svojho. Dnes je taka doba. Minule som isiel vo vlaku a presne tak isto to bolo. Bud si vyberiem tablet, noviny, knihu, alebo niekto iny. Dalsi ludia to robia tiez. Ale robia to preto, lebo sa casto nudia. Minule jeden chlapik zacal fotit krajinku a mna nebavilo uz len citat knihu, tak som zacal, ze ma dobry fotak /ten fotak som poznal/. No a uz sa debata rozprudila. Stacilo len trochu rozduchat pahrebu slov a slo to same.
Detto plati u zien. Netreba na to tlacit, ze chcem vztah, niekoho hladam, lebo just nikoho nenajdes, pretoze posobis zufalo. Miesto toho zacak konverzaciu. Staci to skusat - s hocikym - chlap, zena, babka, dedko, dieta. Potom padne z cloveka ostych a nema problem nadviazat rozhovor s druhym pohlavim. No a niekedy z toho moze vzniknut nieco viac, moze to pokracovat kontaktom, alebo uz sa budete lepsie poznat. Uz to nebude anonymny clovek, ale znamy z autobusu, vlaku, kniznice...
Treba si odstranit z hlavy klapku odmietnutia a nebrat odmietnutie ako probelm. Skusat, konverzovat a ona sa nejaka prilezitost na zoznamnenie vyskytne. Ak clovek dostane kosom, nebude chciet protistrana rozpravat, alebo ho posle kadelahsie... no a co ? Svet sa nezruti, ide sa dalej. Treba sa nad to povzniest a mat z toho zazitok, pobavenie, rozptylenie vsedneho dna. Niekedy staci na to, len usmiat sa.
Hovori sa, ze kto nic nerobi, nic nepokazi. Avsak pri hladani vztahu, kto nic nerobi, vacsinou nic nema. Dnes na ulici kazdy druhy cuci do smartfonu, takze moze maximalne tak narazit do niekoho a zanadavat si :-D
Ale treba ludi z tej letargie prebrat a vediet pouzivat jazyk. Ako sa hovori, pecene holuby, nepadaju same do huby..... :-D
trubela, ďakujem a určite sa rád ozvem:-)
Ja si uvedomujem, že doba lístočková je už dávno preč a poviem ti pravdu, že na takéto ,,misie" už len z princípu nebudem mať veľmi dlhú dobu chuť:-). Ale určite neľutujem to, že som to spravil, pretože inak by som nevedel to, že je vydatá a tým pádom že je zbytočné ju riešiť. Aj keď lístoček mi veľmi nepomohol, pretože nakoniec som za ňou aj tak musel ísť osobne, aby som dostal tú ,vytúženú' informáciu:-). No a áno, zabuchol som sa do nej z rôznych dôvodov a jeden z nich je aj to, že sa mi taký typ ženy jednoducho páči. Aj keď je mi jasné, že to moje chovanie asi nie je štandardné a že človek v 31 rokoch by sa mohol správať racionálnejšie a pragmatickejšie, no ale tiež nemôžem za systémovú chybu, ktorá spôsobila, že ešte stále chodia po svete idealisti a rojkovia, aj napriek tomu, že je rok 2014:-).
Som to len tak myslela - pokecať, aby si si to zle nevysvetlil, alebo napr. sa poradiť, keď znova budeš chcieť nejakú slečnu "vyplašiť" lístočkom (lebo musíš uznať, nie sme zrovna v dobe lístočkovej:) čím ale nechcem povedať, že by to bolo trápne - práve naopak. mne keby niekto napíše taký klasický list rukou a nájdem si ho normálne v schránke alebo ešte lepšie - do vlastn. rúk (to ma strašne vytáča tie žlté lístočky v schránke, keď sa musíš po niečo trepať na poštu, a potom ešte zistíš, že to aká sprostosť) hlavne v tom musí byť vtip! niečo, hoci o tej dotyčnej nevieš nič (ale hlavne, že ty už do nej buchnutý si!) vieš, že jej to minimálne aspoň na sekundu vyčarí úsmev na tvári a nech sa veci majú ako chcú: prečíta, usmeje sa, pokrčí, vyhodí..alebo možno strčí do vrecka... ten dobrý pocit v tebe musí ostať, že si to skúsil a život ide ďalej.
:) paci sa mi respekt k pravidlam. klobuk dole.
ospravedlnenie sa prijíma. sa ozvi, keď ti bude strašne smutno :D (a teraz ti admin kvôli mne zruší tému, že si tu robím zoznamku, ale to teda nieeee, toto bolo k veci, to musíte uznať!)
Ospravedlňujem sa -trubele-, omylom som do kolonky napísal jej nick:-)
takže tento príspevok je naozaj môj
trubela tak vidíš, že v tom fantazírovaní nie si sama:-))Ale ako som tam napísal, niekedy mi táto vlastnosť možno viac škodí, ako pomôže.
Čo sa týka tých priateľov tak v tom máš tiež pravdu, že v tomto veku už veľa ľudí má, alebo si zakladá rodiny, ktorým sa okrem práce venuje prednostne, takže už nie každý má toľko voľného času pre iných.
No a taktiež je pravda,že je dobré naučiť sa žiť aj sám zo sebou, resp. byť sám so sebou spokojný. Do práce samozrejme chodím, taktiež mám aj nejaké záujmy a keď mám pocit, že mám priveľa voľného času, tak si vždy viem pridať nejaké povinnosti navyše, že mi to potom tečie aj ušami:-). Ale niekedy jej fajn, keď ťa má kto v tom, čo robíš, alebo čo aktuálne prežívaš podporiť. A taktiež je fajn aspoň raz začas môcť prísť medzi pár ľudí, s ktorými sa môžeš porozprávať o čomkoľvek, aj o tom, čo ťa trápi a ťaží a získať tak pohľad z druhej strany.
trubela tak vidíš, že v tom fantazírovaní nie si sama:-))Ale ako som tam napísal, niekedy mi táto vlastnosť možno viac škodí, ako pomôže.
Čo sa týka tých priateľov tak v tom máš tiež pravdu, že v tomto veku už veľa ľudí má, alebo si zakladá rodiny, ktorým sa okrem práce venuje prednostne, takže už nie každý má toľko voľného času pre iných.
No a taktiež je pravda,že je dobré naučiť sa žiť aj sám zo sebou, resp. byť sám so sebou spokojný. Do práce samozrejme chodím, taktiež mám aj nejaké záujmy a keď mám pocit, že mám priveľa voľného času, tak si vždy viem pridať nejaké povinnosti navyše, že mi to potom tečie aj ušami:-). Ale niekedy jej fajn, keď ťa má kto v tom, čo robíš, alebo čo aktuálne prežívaš podporiť. A taktiež je fajn aspoň raz začas môcť prísť medzi pár ľudí, s ktorými sa môžeš porozprávať o čomkoľvek, aj o tom, čo ťa trápi a ťaží a získať tak pohľad z druhej strany.
