Nebavi ma žiť...

no tak to je tvoja voľba potom, keď sa nechceš rozísť, tak ti ostáva jedine zmieriť sa s tým aký je. ja som mala tiež rovnaké pocity, nechce sa mi nikoho nového hľadať, budovať niečo od začiatku a tak...ale nakoniec vidím, že mi je lepšie bez neho..

Trallalla no práveže ja som mu svoju lásku dávala najavo až priveľmi...aj on sám mi hovoril, že to nie je možné, aby som taká bola....nevedela som sa ho dočkať, stále som naňho myslela, rozprávala mu ako ho veľmi milujem...no a k čomu, on bol kameň od začiatku, pretože sa nevie len tak ľahko zaľúbiť, ok, to som chápala, tak som dávala tomu čas, no zbytočne, pretože ja necítim zmenu...možno mi povie, že ma miluje, ale jeho skutky tomu nenasvedčujú, teda ak nepočítam tie, že mi pomôže v tom čo som už spomínala....takže postupne jeho správaním on zabil to moje...to moje pekné..proste to zhaslo a zostala som nešťastná a sklamaná...ja by som tak niekomu rada dávala lásku a všetko čo cítim, ale niekto kto by to aj opetoval :(((

jajaa no keď ja to ani nechcem skončiť, lebo už si nechcem hľadať nového...mám už toho dosť a plné zuby stále niečo začínať, spoznávať, budovať a potom zas nič...a výsledok by bol buď niekto horší alebo nikto...a reči okolo, že by som mala zase ďalšieho už nechcem :(

čím ďalej budeš v takomto vzťahu zotrvávať, tým to bude horšie, ver mi, zažila som čosi podobné...ak nemáš silu sa s ním rozísť, navrhni pauzu mesačnú, dvojmesačnú a uvidíš čo sa bude diať...získaš odstup a celú situáciu budeš vedieť lepšie zhodnotiť...

Aspon uz vieme, preco ti je tak ako je. Si nestastna zo svojho vztahu:/. Co sa da robit? Vyriesit problem, alebo si najt ineho. Riesit problem si sa uz snazila, no bez uspechu:/. Ako si pisala, ludia sa nemenia, uz sa zrejme nezmeni, ale je sanca, ze je to niekde v nom hlbsie ukryte. Poradil by som, aby si mu skusila prejavit city ty. Je 5 jazykov lasky, najdi na nete... Skus mu ju vyjadrovat v kazdej forme. Snad sa pri nejakej z nich prebudi, a opatuje ju tiez. Taktiez existuje test, ktory sposob je najsilnejsi u daneho cloveka. Ak ta ma rad, zalezi mu na vasom vztahu, tak sa to musi pohnut dalej. Ak nie, tak sa s nim rozijdi. Povenuj sa sebe, zmen uces, farbu vlasov, kup si nove pekne oblecenie... Zacni spoznavat novych ludi. Aj v tej socialnej sieti sa daju najst, ako som uz pisal. Vzdy lepsie najst si aspon tam, nez vobec. Uz sem na fore bolo rozoberane, kde jeden potreboval viac citov, ako druhy. V manzelstve s dietatom. Boli radeny rozvod, najdenie si milenky... V tvojom pripade, rozchod.

jajaa keby mu poviem, že je egoista, tak zas by len odpovedal, či vidím a zapamätám si len to zlé...že či ma nezaviezol tam a tam keď som potrebovala...a že mi vždy pomôže keď sa bude dať a ako sa snaží...ja nemôžem povedať pol slova o tomto, viem, že si koľkokrát zobral aj dovolenku v robote kvôli mne alebo nejaké voľno, len aby som sa mohla niekam dostaviť, ale to je celé...o tomto je náš vzťah a tým sa vždy obraňuje...tak ja by som toto kludne vymenila za milujúce partnera...a na odvoz si môžem zohnať aj niekoho iného, kto mi to pri hádke nebude stále vyhadzovať na oči čo pre mňa urobil...ja si to vážim, áno, veľmi, veď o tom to má byť, že si dvaja pomáhajú...jajha, no neviem čo by som k tomu dodala :( stále sa pýtam seba či som vadná alebo náročná, možno chcem tak veľa a nevidím koľko má on povinností...no nech to je akokoľvek, nech je akokoľvek unavený, nemusí po mne hučať a vybíjať si na mne svoje nervy keď sa mu v niečom nedarí...ale to si on vôbec neuvedomuje...:( predtým ešte keď som ho tak nepoznala, tak som sa tešila aspoň aj na tú chvílku s ním večer, no on ma vždy ubil, buď zaspal alebo sme potichu alebo má pre niečo nervy a aj za maličkosti...

bez_duse...ani sa ti nečudujem, že máš stavy aké máš keď si vo vzťahu s takým egoistom..

Slovenka123 no neviem co je horsie...pises,ze ste s partnerom zohrata dvojka,zohraty par,ale mate odlisne predstavy o buducnosti...ste kazdu volnu chvilku spolu...no ja s mojim..ano chceme mat rodinu,deti a vsetko,aj on po tom tuzi...ale vsetko je to take prazdne,ziadne iskrenie a laska...neviem teda ci to nevie prejavovat alebo to berie len tak ako to pride a skor je so mnoi zmiereny...no nikdy som od neho nezazila,ze by nemohol bezo mna zit....takze co si vybrat?rodinu len aby bola?ach jaj...

Trallalla no je to tak...som nestastna hlavne z neho,ale neviem co mam robit....rozpravat sa s nim o tom je zbytocne...on nevidi nijak,ze by mi ublizoval a berie vsetko,ze je ako ma byt..je tvrda,zasadova a vybusna povaha...velmi pracovity je tak isto a nevie si nikdy uznat chybu....vzdy ma vysvetlenie preco to ja mam vsetko pochopit....napr ked nieco zrusi ak sa vopred dohodneme alebo aj malickosti,ze vzdy meska...a dalsich milion veci..ak to spravim napr raz ja,tak je to pomaly neodpustitelne a robi z toho vedu,ze to robim naschval,ale.on to robi nevedomky co je ospravedlnenie....

ahoj,, nahodou nieje to prave tvoj frajer, kto ta taha dole? Niesi z toho vasho stavu, vztahu nicena? Mozno by ti pomohlo aj zaregistrovat sa na socialnu siet... naj si tam kamosky, kamosov. Da sa tam aj fakt dobrych kamosov najst, nie len blbych. Len ich musis prefiltrovat:D

Ahoj som na tom podobne, uz som uvazovala ze si pojdem dat predpisat AD, ale nejak to stale odkladam, lebo ma nebavi ist ani na denne svetlo... Tiez casto premyslam o vztahu s priatelom, o buducnosti a tak... lebo mame obaja inu predstavu, ja chcem rodinu, on nie... preto obcas rozmyslam, ci to so mnou mysli vazne. Obaja sme z rozvratenych rodin, on sa raz vyjadril, ze nechce deti aby nemuseli trpiet, tak ako on ako dieta trpel... ja zas na druhej strane velmi tuzim po rodine, lebo som kompletnu rodinu nemala, tak by som si ju chcela vytvorit... len na to samozrejme musia byt dvaja :-( priatel mi stale vravi, ze ma lubi, kazdu volnu chvilu sme spolu, vsetko robime spolu, sme uz taka zohrata dvojka, vsetko nam klape, az na to ze sa prilis zaoberam mojou vysnivanou rodinou... pred priatelom uz o tom nerozpravam, ale ked niekde vidim fotku nejakej kamosky, zo svadby alebo s detmi alebo rodinka na dovolenke, tak mam hned hrcu v krku a slzy v ociach, mam co robit aby som plac udrzala. Neviem ako z toho von, citim sa uz ako posadnuta... velmi ho milujem a neviem si ani predstavit ineho muza vedla mna, ale na druhej strane to ze nechce rodinu ma velmi rani...a mozno aj preto mam pocit akoby moj zivot nemal ziadny vyznam. Viem ze su tu ludia ktori ma maju radi, ale ja som asi az prilis sebecka, nedokazem uniest tu bolest, citim sa taka zbytocna na tomto svete... raz som kdesi citala: Neocakavajte nic a nebudete sklamani! Pravdivy vyrok, alebohuzial zatial sa stym neviem nejako stotoznit... cakam od zivota asi az prilis vela, preto ta beznadej a pocit zbytocnosti.

bud rada ze mas aspon kde sa vyspat, strechu nad hlavou a ze mas co jest.. dokonca aj ked nepracujes a nezarabas nic, to si malokto moze dovolit zit na takej relativne vysokej urovni pri tak nizkych vykonoch