ahojte, prosím poradte mi niečo, bars mi aj vynadajte. len nech sa z toho viem konečne vysomariť. Mám vztah vyše roka. je odo mna o par rokov starši, predtym važnejši vztah mal len jeden. Zo začiatku to bola laska velka, nenapominal ma tak ako teraz, nechaval mi priestor, boli sme spolu radi. Vyše pol roka byvame spolu na podnajme, nie že by som to ja tak velmi chcela, ale bala som sa povedat nie aby to nebral že ho nelubim. 1. moja chyba. Vyše pol roka do mna denno denne džubal aby som prestala fajčiť. Pokušlala som sa - neuspešne. Začal mi s tym naozaj liezt na nervy, doslova sa mi zhnusil ten jeho vyraz akym sa na mna pozera ked mi to hovori. Mam rada romanticke večere pri sviečkach vinku, mile slovka. Toto sa zmenilo na jeho knučanie a otravovanie v posteli do nekonečna masiruj ma škrabkaj ma...každy večer! Nevravim že on ma nemasiruje ale malokedy si poviem. Možno dvakrat za cely vztah! Dotiahol nas na podnajom kde sme zavreti v malej izbičke v byte su dalši ludia.. Ludia ktorych nepozname a od začiatku ta atmosfera neni okej ale budiš. Radšej tam nevarim aby ma pani domaca nezdrbala. V poslednej dobe sa už vyhybam aj bytu a najhoršie že aj jemu. Cele dni ta nuda s nim. stale ma len pozoruje čo zle spravim, taha ma dole, normalne uvažujem že si dam terapie tak ma niči! Nevieme si nič vysvetlit lebo on predsa nič zle nerobi! Som impulzivna a temperamentna tažko sa mi s nim v rukavičkach aj tak ma nepočuva len ked už zvresknem s nervami a potom som ja zas zla:((
Neviem čo mám robiť
ty sama si musíš uvedomiť, či a nakoľko ho máš ešte rada.. skús si dať dokopy jeho za a proti.. partnerský vzťah rovnako ako aj manželstvo si vyžaduje najmä veľkú mieru tolerancie a dôvery jeden k druhému.. podľa mňa iba zamilovanosť zďaleka nestačí.. ani to, že si naňho citovo veľmi naviazaná, čo z tvojich príspevkov vyplýva dosť jasne, by pre teba nemalo byť jediným dôvodom a smerodajné, aby si s ním zostávala.. podľa všetkého medzi vami zlyhala komunikácia.. neviete sa porozprávať bez toho, aby ste sa nepohádali.. je smutné keď vzťah dospeje až do takéhoto štádia... :( každopádne by som ešte úplne nehádzala flintu do žita, sadla si s ním k tomu úplne pokojne, bez výčitiek, bez vzájomného obviňovania a neútočným spôsobom mu ukázala, ako by som chcela aby sa ku mne začal správať.. muži nemajú veľmi radi, keď im vykričíš v čom všetkom sú nedostatoční a v čom si naopak ty tá úžasná.. tak ako treba dvoch ľudí na lásku, treba ich aj na hádku, aj na škaredé dni, aj na chyby.. radšej mu skús povedať, ako váš vzťah vnímaš ty, čo ti ubližuje, čo ťa bolí, čo ti vadí.. ale nie výčitkami, ale ukáž mu tvoj pohľad na vec.. a potom, keď pristane aby ste sa porozprávali, tak mu neskáč do reči,nekrič naňho, neobviňuj ho.. pokús sa zostať pokojná, vecná a rozumná... nechaj ho dohovoriť.. :)a hlavne, pokús sa chápať a rozumieť aj medzi riadkami, aj to nevypovedané.. :)snažte sa nájsť spoločnú reč..možno to nakoniec ešte nieje neriešiteľné.. možno ti vôbec nechce zle, možno je presvedčený že fajčíš priveľa, bojí sa o teba, o tvoje zdravie, chce ti dobre, len ti to nevie inak ukázať iba nátlakom.. KOMUNIKACIA JE ZAKLAD VZTAHU.. ale ak prídeš nato, že naozaj neexistuje iný dôvod než rozchod, aj potom ako sa porozprávate, tak si váž sama seba a maj svoju hrdosť a nechaj to tak.. vybuduj si nový život.. rob čo máš rada, teš sa zo života.. :) každopádne ti nechcem rozprávať čo musíš, ale ešte by som to prehodnotila :) prajem ti nech to dopadne k vašej obojstrannej spokojnosti :O :))
juliana,
takže ste sa rozišli?
ak by aj nie, myslím že by k tomu skôr či neskôr došlo, absolútne spolu neviete komunikovať, nemáte voči sebe žiadnu toleranciu, rešpekt, úctu, obaja tvrdohlavo stojíte za svojim a toto všetko je obojstranné, dám ti iba jednu čarovnú otázku: vieš si s ním predstaviť svoju budúcnosť za pár rokov?
(mimo protokol: to s tým fajčením, v tom ho chápem, lebo u nás bol presne opačný problém, mne nefajčiarke to hrozne vadilo a skončilo to rozchodom, bohužiaľ nenašla som správnu formu ako ho k tomu "donútiť", ani hrozby ani prosby, kto nechce ten nechce, treba to rešpektovať, zmieriť sa s tým, že dotyčnému za to nestojím a ísť ďalej)
neber to ako tragédiu, aj keď si možno od neho citove závislá,čas keď zostávaš sama využi na sebareflexiu, on to tiež bude potrebovať,tak s odstupom času váš vzťah nadobudne iný rozmer,rovinu vývoja
myslim, že sa on rozhodol to ukončiť. dnes rano zase hadka, straca nervy už aj on. odišiel a už včera mal zbalene veci..
človek sa potrebuje vyrozprávať a tak zároveň v sebe usporiadať veci..
z uvedeného usudzujem,že rozchod nechceš pripustiť, hlavný problém vidíš fajčenie,v tomto by ťa ale mali rodičia podporiť. ak zoberieme do úvahy ich príklad,ak tak nespravia sú už traja proti, z toho vychádza,že sa musíš podriadiť a skúsiť protifajčiarsku terapiu,spravíš niečo pre svoje zdravie,ak ale ani to nebude stačiť,bude na tebe rozhodnúť, či budeš vo vzťahu ťahať káru ty a od sa bude viesť
žužova teraz si mi pripomenula ten vtip s tou žabkou ako lev oznamuje zvieratkam, že pojdu na vylet a žaba stale po nom opakovala až nakoniec lev povedal, že to zelene s velkymi ustami nikam nepojde a žabka sa vysmiala krokodylovi.
potrebujem nejaké čarovné vety, ktoré k tomu mojmu najmudrejšiemu frajerovi prehovoria, nejaký návod, ako si nenencahť manipulovať život a kakať si na hlavu :( inak by to bolo fakt fajn s ním..
ozaj neviem ako mu to mam povedať, ako s nim komunikovať. on nie je zly človek, len ta komunikacia je tak mizerna. prosim poradte. ako mu mam povedať aby ma nechal samu sa rozhodnuť prestat fajčiť? ked som mu to takto povedala NE nezabralo :(((
viem presne čo od neho chcem. vtedy bude pohoda, ked nebude stale mi vyhadovať na oči že fajčim, že prestane prekrucovať a otačat veci na mna že ja som ta zla lebo mi chybaju cigarety, ked začne byt troška liberalnejši. ved nenosim jeho decko, že by sa tak musel spravat lebo sa boji o svojho potomka. do kelu ozaj to nechapem. moj foter prestal fajčit ale nikdy v živote si nedovolil rypať do matky aby nefajčila. ja ked nechcem fajčiara tak s nim do vztahu nevleziemm čo si myslel? :(
