Existuje skutočné priateľstvo medzi ženami?

Bola by som zvedavá na Váš názor. Čo si myslite o "priatelstve" medzi ženami?? Podľa osobnej skùsenosti si myslím, že skutočnè úprimnè priateľstvo medzi ženami je už priam unikátnou záležitosťou. Vždy to bolo celè o tom ako mi jedna kamoška hovorila o tej druhej alebo tretej ktorá tam práve nebola... a to myslím skôr na bezpredmetnè ohovárania. Trpela som to kým som chodila do strednej šk. no po strednej som sa začala úplne minimálne stretavať s kamoškami pretože ja som si chcela pokecať o hudbe, záľubách a pod. ... no počúvala som blbosti ako "Videla si XP? To ake má obočie? No hrôza.." a keď dostali odpoveď odomňa "no a čo keď sa jej to páči??" tak som citila neskutočne opovrhnutie že sa do temi nezapájam a citila som že keď sa stretne s druhou kamoškou tak budem temou ja a moja "čudná povaha"... možno si hovorite "prečo to tak trpela a srala na ne?" ... proste som človek ktorý jednoducho nevie len tak odhodiť priateľov z detstva .... tie spomienky zo základky, prvè spoločnè šibalstvá a tak. V poslednom ročniku na strednej som už normálne z tohto všetkèho vybuchla... stačilo mi z týchto hovadím kamoškam som povedala svoj uprimný názor a pekne ma postupne vytlačali z ich "kruhu". Už to nebolo ako predtým bola som z toho zničena strašne som sa trápila kvôli tomu, že mám byť v škole "sama" .... ano znie to blbo no uvedomila som si až vtedy že som si nevybudovala skoro žiadny vzťah s ostatnými spolužiakmi. Uvedomila som si že som sa bála, bála som sa byť uplne sama sebou. Posledný rok bol pre mňa veľmi ťažký. Jediný kto pri mne stál bol môj priateľ s ktorým som už spolu 5 rokov. No začala som sa kamaratiť ku koncu roka s jedným mojim spolužiakom super chalanom a je to stále môj veľmi dobrý priateľ. Žiadna dráma, žiadne ohovárania... Od vtedy mám iba priateľov chlapcov. Priatelovi to nevadí vôbec dôveruje mi a ani nemusi vôbec žiarliť pretože by som ho nikdy nepodviedla. Ľudia v mojom okolí sa na to pozerajú dosť čudne... no vôbec ma to nezaujíma. Sù to super chalani a berú ma ako sestru. Niekedy mi hovoria že ja asi ani ženou nie som. :) Takže ja som takto v podstate spokojná. Len len... viete chýba mi nejaká priateľka s ktorou by som si pokecala o móde o varení o ... proste o ženských veciach. Aj keď som skôr chlapčenský tip, predsa som žena. Mam sestru ale ona má tiež svoje kamošky a tak takže no proste to nie je ONO no chápete. Ja však už neverím že by som si našla dobru priateľku ktora ma nebude škaredo ohovarať za chrbtom a s ktorou sa môžem uprimne porozpravať o všetkom. Existuje skutočnè uprimnè priateľstvo medzi ženami bez tej zbytočnej drámy okolo toho celèho?? Chlapy sú tak pohodoví aj keď sa možno trošičku pohadame ten ďalši deň si na to sadneme pohovorime dáme high5 a je po všetkom. A čo ženy?? Či som mala pravdu po hadke či nie vždy som to musela byť JA čo sa ospravedlnil... a čo som z toho mala?? "OK zabudnime na to" a večer ťa už ohovara s 3 ďalšimi kamoškami. Neverim ja už neverim na skutočne priateľstvo medzi ženami. V kútiku srdca dúfam že to iba ja som mala takè nešťastie na kamošky ...