Čo je to s mojimi rodičmi?

Príspevok v téme: Čo je to s mojimi rodičmi?
BB3636

Už dlhšiu domu mám problém s rodičmi. Jednoducho sa to s nimi nedá. Momentálne mám 21 rokov. Už tretí rok pracujem ako recepčná a zarábam dosť dobre. Peniaze si od rodičov už vôbec nepýtam. Mám ešte jednu mladšiu sestru, ktorá chodí na gymnázium a tá vychádza v poslednej dobe s rodičmi ešte horšie.
V podstate sú to už 2 roky čo sa moji rodičia veľmi zmenili. Mama má 46 otec 47 no zatvorili sa doma chodia iba do práce (otec pracuje iba cez leto, takže teraz je doma) po práci pred telku jedlo pred seba a to je všetko. Keď sa s nimi pokúšame o rozhovor, tak tam jednoducho nie je záujem. Normálne nás ignorujú. Ja to v podstate zvládam lepšie, ale sestru to strašne ničí. Vôbec ju nepočúvajú... keď im hovorí o škole o tom na akú vysokú by chcela... tvária sa ako keby dávali pozor no nič...vidieť na nich že žiadny záujem a druhí deň ráno sa spýtajú no čo už si si vybrala kam ideš na vysokú? a sestra však som vám o tom včera hovorila...jááj fakt. No a ona je potom strašne nasratá, pretože sa musí opakovať 100x vo všetkých veciach a to nie iba ona. alebo napr. rozprávam mame o tom čo bolo v práci... po 5 minútach mi povie aha no predstav si dnes som bola v obchode a nemali... Ako ja by som si jej príbeh vypočula veľmi rada, ale keď som sa jej spýtala o čom som jej hovorila odpoveď bola: no niečo o práci...ale predstav si v tom obchode... Vôbec žiadny záujem a otec rovnako. Neviem čo sa stalo. Predtým sme sa veľmi dobre vedeli aj ja aj sestra porozprávať s rodičmi teraz to jednoducho nejde. Buď vôbec žiadna reakcia alebo začnú mlieť svoje. Pokúšala som si už aj s mamou sadnúť a vysvetliť jej, čo ma trápi no ona sa nahnevala a pred celým ušla. Minule som im navrhla aby sme šli na spoločný výlet či večeru aspoň do mesta, no tvrdili, že nie nemáme na to peniaze. Tak som im navrhla, že ja to veľmi rada zaplatím, len by som chcela trocha spoločného programu ako rodina. Oni, že nie oni sú radi doma. Tak som im navrhla už ako posledné nech si aspoň zahráme karty alebo dačo doma...no otcova reakcia bola, že to určite nie dnes ide panelák na jojke. Takže som už úplne zúfalá, ja viem nie som už najmladšia, viem a možno mi budete písať, že už nie som decko nemám nariekať. No nemyslím si, že by sme mali mať ako rodina takýto vzťah. Čo si o tomto myslíte??

Zuzka.forum

zdá sa, že tvoji rodičia majú problém sami so sebou, so svojim manželským vzťahom, zrejme nejaká kríza, niečo sa však muselo stať keď sama eviduješ tú zmenu cca 2 roky dozadu, možno nevera alebo iná "blbina" čo ich odcudzila a akoby vzala chuť do života, možno je to len brutálny stereotyp, ale aj to je formou krízy, ktorú treba riešiť, bohužiaľ, ty to nevyriešiš, ani svojimi dobre mienenými pokusmi, to si musia oni dvaja uvedomiť že majú problém medzi sebou (a tým aj v rodine, čím trpíte aj vy deti) a musia mať vôľu to riešiť.. tá ich ignorácia nie je nezáujmom o vás dcéry ako taký, je len dôsledok vlastnej frustrácie, skús sa s mamkou otvorene porozprávať, že ako to vnímaš ty, no nie formou výčitiek, skôr sa zameraj na ňu, jednoduché otázky: či je spokojná a šťastná, či ju niečo netrápi a pod. , neviem, nepoznám ju, neviem aký máte vzťah, no matky svoje deti milujú i keď im to nevedia dať najavo..