Ahojte. prečítala som si tu zopár podobných tém, ale ani jedna nieje ako môj problém.. Začnem od začiatku.
Ešte pred takými 4-5 rokmi som bola výrazná Extrovertka. Mala som "dobludu" kamarátiek. Stále som niekde bola, kávičky, diskotéky atď. Problém začal až vtedy. Keď som si uvedomila že asi ja za to môžem že som prišla o všetkých !.. síce bolo to postupom času. Ako taký začarovaný kruh. S jednou babou sme sa extrémne rýchlo spriatelili a trávili sme veľa času spolu.. Ale prešiel rok a skončilo to akoby zničoho nič. Buď sme sa pohádali, alebo ja som dokonca žiarlila že prečo nešla somnou von ale s inou, pri inej to bolo zas také že ma začala ohovárať pred druhou a ja som sa to potom dozvedela a zas koniec.Ja neviem čo sa to deje.. Minimálne o 7 kamarátiek som postupne prišla, a zaujímavé že sa nepoznali navzájom ale podobne to skončilo! Jedna odišla druhá prišla.. Akoby sa opakoval rovaký scénar len tváre boli iné, plus ja som sa každej rozdala a priveľmi otvorila, vedela o mne všetko...Teraz som úplne opustená. A to som mladé dievča 19 ročné, chodím do školy a zo školy domov a nič.. nemám záujmy, koníčky nič ma nebaví..Uplne najračej by som len spala lebo na nič iné nemam sily. Zrazu som utiahnutá, v škole málo rozprávam, nemám chuť sa ani učiť a som len podráždena alebo v depkách...Už mi šibe s toho že som sama a si pripadám taká nepotrebná... Do toho mám ešte úzkostné stavy vonku, v škole alebo pri veľkom počte ľudí, keď na mňa každý zazerá a tak.
Čo sa to stalo ?! S tak komunikatívnej a neustále usmievavej a veselej baby sa stala troska !
Viem, je to rozsiahle ale prosím vás o pomoc :( neviem jak to ďalej zvládnem.. lebo som na pokraji síl
Ďakujem každému za komentár, vážim si každý jeden
Z komunikatívnej a neustále usmievavej a veselej baby sa stala troska
smutna zo mňa spravila chodiacu trosku moja obvodná doktorka do starých koľají som sa dostala tak že som tam prestala chodiť :D :D :D takže možno ťa tie kamarátky niečim stresovali nájdi si inú spoločnosť iné kamarátky nie sú jediné na svete vždy sa tie kamarátky obmieňajú žiadna nie je na stálo ak nejaká jedna zostala tak s ňou vyraz do spoločnosti a nájdi nové :)
ja som introvert,mne robi zle ked som v spolocnosti ludi,trasiem sa,na odpadnutie a s rozpravanim mam problemy a co je najhorsie ziadnu pomoc nemozem vyhladat,nikto ma nechce prijat ,ziaden doktor..:(
Som natom tak isto.Kedysi som bol plny radosti dokazal som zo vsetkymi komunikovat mal som vela kamaratov chodil som na diskoteky a podobne.Teraz som natom asi ako ty z rozdielom ze mam skolu skoncenu a sedim v poctate stale doma.Samota je velmi neprijemna mozno by ti pomohlo ist ku psychyatrovi aby ti predpisal nejake lieky ale tak moc to nepomaha.Taktiez mam pocit ze namna vsertci cumia akoby som mal na sebe napisane CUMTE NAMNA.Neviem co to sposobilo ale dopadol som ako ty.Ako to vyriesit ? zastrelit sa :D...
moze to byt socialna fobia, pokial mas strach z ludi...a ta zvysena spavost moze byt prvym priznakom depresie...na to bacha!!! ja mam s tym velky problem...nakoniec som sa pokusila o samovrazdu a skoncila s trvalymi nasledkami...ale aspon som si uvedomila na tom are ze su ovela chorejsi ludia a ziju v pohodicke...teraz mam uz len uzkosti a ked myslim na blbosti idem nieco robit...napr zavolam kamoske, idem na net s niekym pokecat kto je na opacnej strane slovenska, alebo idem von, citam si, ucim sa do skoly , varim atd. proste najdi si nejaky konicek co ta bude bavit...napriklad mna z depresii dostala vyroba bizuterie:)i ked neni na to uz cas ale to hlavne mi pomohlo
Ahoj smutna, ja si nemyslim ze by musela byt chyba zakonite v tebe. Tiez som v zivote postupom casu "prisla o ludi",a bola som z toho sklamana, ale potom som pochopila ze takto to jednoducho v zivote chodi. Ludia prichadzaju a odchadzaju z nasho zivote a v dospelosti je tazsie najst si priatelov ktori pri tebe zostanu dlho.. Jednoducho to takto funguje, ludia dospeju, najdu si zivotnych partnerov, zmenia pracu, skolu..
Netrap sa tym zbytocne, lebo aj tak nic nevyriesis, a smutna zamracena si novych priatelov tazsie najdes ;) takze usmev a nechaj to volne plynut ! vela stastia
najdi si dobreho chlapa a budte stastni az do...
Dospievas. Zacinas si uvedomovat, co je pre teba dolezite, prehodnocujes, vyberas si. A dobre si vyberaj komu co povies. Pises o kamaratkach a co chlapci?
Niekedy trva roky, kym najdes priatelku a priatelsky vztah obojstranne uprimny. Je to velmi vzacne.
Si sklamana, ze svet nieje taky jednoduchy. Ale nic ti nebrani, aby si sama nasla v sebe silu a jeopierala sa len o priatelky. Vydaj sa na cestu sebapoznania. To ta vrati spat do zivota. Tvojim zakladom musis byt ty, nie ludia, ktori z nasho zivota odchadzaju a prichadzaju ;)
Ahoj. V prvom rade si dovolím poukázať na to, že ešte nie si troska, keďže si sem dokázala svoj problém opísať dostatočne sebakriticky, a pritom s humorom a nadhľadom. Všetko, čo hovoríš, môže byť pravda - možno ideš na všetkých príliš "hr", nenechávaš im dosť priestoru na sebaprezentáciu, a tak sa im tvoja spoločnosť rýchlo preje a utečú. Možno je to ináč, že si jednoducho zle vyberáš. Ale ja by som skúsila ešte jednu vec, kým to začneš riešiť s psychologičkou - daj si vyšetriť štítnu žľazu. Zlá funkcia štítnej žľazy sa okrem iného prejavuje aj tým, že "z komunikatívnej veselej baby sa stane troska", a pri nasadení liečby tieto problémy ustanú.
Ak vyšetrenie dopadne negatívne, teda máš štítnu žľazu v poriadku, nehanbi sa a normálne sa obráť na psychologičku. S ňou to popreberáte, možno prídete na nejakú naozajstnú príčinu tvojich problémov, a hádam sa vám spoločne podarí nájsť nejaké riešenie. Na internete to nevyriešiš, lebo informácie sú skreslené, je ich málo a komunikácia je obmedzená.
Ahoj veselá 11 :)
Tak v prvom rade by si si mala zmeniť nick a až potom čokoľvek riešiť. Naše myšlienky častokrát nedokážeme ovládať a sklamú nás vždy len a len naše vlastné očakávania. Nikdy nie ľudia. Viem, že teraz to možno tak nevidíš a možno cítiš krivdu na opačnej strane ale zamyslela si sa niekedy, že to ty si odišla alebo opustila práve ich? Ony samé nie sú ale ty áno. Cítiš sa osamelá a je najvyšší čas pouvažovať prečo sa takto cítiš. Očakávala si, že ťa niekto bude milovať a otvorí sa ti rovnako ako ty jemu...je to základný omyl a najhoršie očakávanie aké môže vo vzťahu existovať a to v akomkoľvek. Každý človek je odlišný a preto vníma udalosti, ktoré sa okolo neho dejú veľmi rozdielne. Aj keď by si teraz stretla ,,spriaznenú dušu,, tak o ňu zákonite prídeš, pretože sa ti niečo zafixovalo hlboko a ten návod sa jednoduchým ahoj, neprepíše. Predstav si hrubú sieť čiernych káblov ako sa ich snažíš prerezať, ako vidíš za nimi svetlo a nádhernú rozkvitnutú lúku. No neprerežeš ich sama, pretože sa bojíš. Bojíš sa opätovného sklamania a ak by si aj tú spriaznenú dušu stretla tak ju necháš opäť odísť. Psychológ? Psychológ je to posledné čo by som ti radil - tam musíš ísť dobrovoľne a sama a nie je zaručené, že ti pomôže. Priveľmi si sa rozdala a otvorila? Každá ľudská bytosť je sebecká a nikdy nič nerobíme nezištne - to si veľmi dobre pamätaj. Kým môžeš písať na fórum, tak máš síl dosť! A nazvať samú seba troskou je dosť odvaha nemyslíš? Ja ti nebudem radiť čo máš robiť, pretože to vieš aj bez tohoto fóra a bez virtuality, ktorá aj tak nie je nikdy skutočná. Možno to má na svedomí nejaká udalosť z minulosti, ktorú si vytesnila no prísť na to musíš sama. Máš teraz dosť času a ak by sa ti to náhodou nepodarilo, tak byť osamelým nie je zase až tak netradičné.
