S priatelom sme spolu takmer dva a pol roka. Cele to zacalo len akymsi flirtom, mala to byt len taka letna laska (plus pre mna balzam na moje ubolene srdiecko, kedze mi v tom case stroskotal vztah) Avsak z flirtu sa vyklula obrovska zamilovanost. Prvy rok nasho vztahu bol ako z rozpravky. Rozumeli sme. A po sexualnej stranke, fuu, tak to ani nehovorim :) Boli sme non stop nenasytni :) Druhy rok bol tiez celkom fajn, no uz vtedy som zacala citit, ze ta moja prvotna zamilovanost pomalicky opadava, no laska sa nevyvija. Po nasom dvojrocnom vyroci to u mna zacalo byt uz kriticke. A v podstate aj stale je. Ja uz ani nepocitujem k nemu sexualnu tuzbu, nechyba mi, ak nie je v mojej pritomnosti. A pritom on nic neurobil. Prave naopak. Je ku mne az prilis dobry, tolerantny, neziarli, mam pri nom maximalnu volnost, zniesol by mi aj modre z neba. Ja si to na nom tak velmi vazim, najma tu tolerantnost voci mojej osobe, pretože ja som ozaj niekedy zlozita a komplikovana povaha. Je mi s nim dobre, mam ho rada, no tak na 99 percent citim, ze laska to nie je. Preto sa pytam. Staci mat rad? Ja naozaj neviem. Urcite si vsimol tu moju odmeranost, resp co sa tyka sexualneho problemu, som mu hovorila, ze mi len hormony blbnu, a zlaty, ze nevadi, ze on ma k nicomu nutit nebude a bude trpezlivy. No chapete? On je tak skvely chlap!!!!!!! Myslim, ze by si zasluzil osobku po svojom boku, co ho bude ozaj milovat. A najma, co bude po nom tuzit aj fyzicky. No zaroven si neviem predstavit, ze by som sa s nim rozisla, ze uz by nebol sucastou mojho zivota. Pri kazdej jednej takej predstave sa mi tlacia slzy do oci. Pozname si rodiny, mame spolocnych kamaratov, ...och. Aj som mozno rozmyslala nad tym, ze mam len take blbe obdobie a ze snad sa tie moje city k nemu opat napravia do povodneho stavu,i ked o tom dost pochybujem :( Ked mu mam povedat milujem ta, tak to uz nie je ani spontanne, vzdy si musim pripominat, aby som mu to povedala, rovnako aj so slovickom chybas mi. Vzdy pri tychto slovach podavam tak perfektny herecky vykon. Preco mam taky bordel v hlave? A ceresnicka na torte je, ze sa mi pred par dnami ozval pan xyz, s ktorym mi nevysiel vztah, co som spominala na zaciatku mojho prispevku. Takze to uz je taka dilema, ze naozaj neviem ako dalej. C robit, co je spravne a co nie...Co si o tom celom myslite? Najhorsie je, ze mu nechcem ublizit. I ked mozno i to je cesta, ako priniest stastie nam obom...
Staci to?
myslim, ze dost dolezita otazka este je, ako dlho si bola s tym svojim "vysnenym". nebolo to nahodou menej ako ten rok, co tu popisujes s terajsim, ake to bolo skvele? nestalo by sa to iste ako teraz? myslim, ze si ze je to velmi pravdepodobne. a preco sa ti teraz vlastne ozval? ma zaujem? tiez sa priklanam k tomu, ze tam bolo nieco nedoriesene a mozno by bolo dobre sa s nim preto otvorene porozpravat. a celkom mozne je, ze pri tom zistis, ze to je clovek, s ktorym vlastne ani nechces byt, ze uz si niekde inde a videla si ho iba cez ruzove okuliare.
oprava:
*nikdy dost.
Myslim, ze laska to ani nebola v tvojom pripade. Len chemia, hormony, poblaznenie. V podstate vam bolo dobre len vdaka sexu, ktoreho ste nemali dost. Bum a prislo vytriezvenie a uz ani sex nie je.
Nepísala som o ovplyvňovaní (čo je proces a holdujú mu najmä muži) ale o vyriešení (čo je konečný "produkt"). Sú to dve rozdielne veci doubledog.
Inými slovami v skratke - neprenechávaj zodpovednosť za fungovanie vztahu alebo pocit spokojnosti vo vztahu iba na druhom, naopak prevezmi zodpovednosť aj ty. Lebo inak nebudeš spokojná nikdy aj keby si našla neviem akého pána úžasného.
No rozhovor pomocť nemusí ak tie slová druhá strana zle pochopí, interpretuje si ich po svojom. Aby mal zmysel je treba ludí ktorí sa chápu a sú vnímaví a zároven ochotní počúvať a poprípade si aj priznať chybu. A vyklopiť niečo len aby sa mi ulavilo tiež nemusí byť dobrý nápad. Ja by som sa odpichol od toho o čom si najviac písala. Totiž od tvojej predstavy že s niekym iným možno budeš šťastnejšia a že niekde TAM exituje nejaka tvoja životná láska. A na to ti trošku drsne napíšem - ZOBUD SA.
Či sa zobudíš pri tomto súčasnom alebo pri niekom inom je na tebe to teraz neriešim. Riešim to že by podla môjho názoru bolo do budúcnosti dobré keby si si uvedomila dve veci.
1. Nikto s nikým nemôže byť stále 100% štastný. Ani s tým tzv. \\\"pravým\\\". Vždy sa vyskytne nejaky problém, nedostatok a pod. Na tebe je čo s tým urobíš. Mnohí sa pýtali čo si urobila pre vztah a je to dobrá otázka. Na vztahu treba pracovať, treba do neho aj dávať nie iba príjimať, a to je dôležité. Ale ešte jedna drobnosť tu je. Treba pracovať aj na sebe samom. Čo robíš pre to aby si ty sama dokázala byť spokojná ? Hladáš akési štastie ktoré ti vlastne má priniesť niekto druhý. A čo ty sama ? Vieš byť sama so sebou spokojná ? Vedela by si byť šťastná aj sama bez partnera ? Snažíš sa viesť pre teba zaujimavý život ? Nemusí to byť len o kariere a peniazoch, ale o niečom čo ťa v živote naplňa. Nejde len o prácu na vztahu ale ide aj o osobnostný rast, o sebavýchovu, tvoj život ktorý žiješ. Tým že sa vyvíjaš sa mimochodom aj menej nudíš (opakujem nemusí to byť o kariere, škole, peniazoch ako si väčšina hned myslí). Problém môže byť ked partner stagnuje ale aj toho môžeš inšpirovať. Kreativita je dôležitá.
2. Never tomu že existuje jeden pravý. Jednak je to nezmysel a jednak ked sa na tento nezmysel fixuješ zbytočne stratíš roky nezmyselným čakaním. Existujú len muži ktorí ti sadnú viac než iní a záleží s ktorým ostaneš ale aj pri tom s ktorým ostaneš platí to čo som písal v bode 1.
ono je to vysoko relativne.. jeden sa prizna, rozpadne sa, druhy pocka, vyleici sa. atd. relativne.
Existuje na to jeden taký pekný citát:
"Všetky problémy by sa vyriešili, ak by ľudia hovorili jeden s druhým a nie jeden o druhom."
Nie, nestačí to.
Teraz mu ubližuješ, pretože si nechávaš to, čo ti nepatrí a čo v podstate ani nechceš.
Čo ty vieš, možno on cíti to isté k tebe a len si namýšľaš, že ťa skutočne miluje. Stačí sa otvorene porozprávať s partnerom. Lebo debaty na fóre, kde odhaľuješ svoje súkromie, ničomu nepomôžu. Koniec koncov sa tomu rozhovoru aj tak nevyhneš. Len predlžuješ agóniu.
