Ahojte, mám vážny problém. Celý týždeň som neišla do školy, pretože som bola chorá. A teraz, keď mám ísť v pondelok po týždni do školy,ma pochytí panika a strach.. Bojim sa, že schytam zlú známku (som na gymnáziu).Aj keď som pripravená do školy, som straašne nervózna.. . Chce sa mi plakať, som z toho už mimo, pripadám si ako psychopat...Som perfekcionistka a mam potrebu mať čo najlepšie známky.. prosim poraďte mi, ako sa uvoľniť, pretože som posledné dva dni strašne napätá a som v strese.. Fakt som psychicky chorá ako si pripadám? Viem, že škola nie je všetko, ale vždy si vyčítam, keď viem, že som to mohla dať aj na lepšiu známku.
Strach zo školy
D0minika
M3T30R
Nebudem radit, len napisem svoj mini-pribeh.
Na gymnaziu som bol vzdy ten co dostaval 3ky, 4ky a niekedy aj tie 5ky. Take nieco ako 1cky a 2jky tak to som mal len ak bolo nieco fakt jednoduche, alebo som mal stastie ci som nieco velmi dobre pochopil (co sa casto ocividne nestvalo :D).
Kazdy si teraz asi mysli ze na maturite som dopadol tiez tak, opak je pravdou .. nie je to o tom mat zbierku jednotiek, dolezite je to co sa ucis pochopit a vediet vysvetlit vlastnou recou .. potom sa dostavi aj vysledok. Ja som tak na koniec zamakal na maturite a zmaturoval som na vyborne az chvalitebne a siel som pokojne na VS a teraz som inzinier :)
Problem skolstva je ale v tom ze nevedomky podporuje biflovanie sa. Naucit sa definiciu do pismenka a podobne. Preto su v skole take stresy lebo sa musia vsetko biflovat.
Raz sa my stalo ze jedno dievca dostalo 2jku a rozplakalo sa pred celou triedou .. a kvoli comu ked ta 2jka nema v konecnom dosledku ziadny vyznam ? Rodicia tlacia, skola tlaci, same stresy .. vykaslat sa na to a ist si za svojim.
Maoam
* este dolezite: jedine, co je skutocne najdolezitejsie je TVOJ ZIVOT, TVOJE ZDRAVIE A TVOJA VNUTORNA SPOKOJNOST SO SEBOU
ak stratis zdravie, stratis vsetko
nic nie je take dolezite, aby si kvoli tomu riskovala svoje zdravie, lebo potom bude neskoro a stratis roky zivota...
ak rodicia nechapu - je to ich problem, ty musis byt mudrejsia ako oni, deti vzdy musia zvladnut a prekonat nedostatky rodicov ;-)
Maoam
da sa s tvojimi rodicmi hovorit, su tomu pristupni, alebo nie?
lebo vies, si v puberte, na gympli, ale toto sa prenesie dalej a budes tak reagovat aj v inych situaciach, neskor na VS; v praci, atd.
tvoja hodnota ako clovek nespociva v super-znamkach, bohuzial prilis ambiciozni a prisni rodicia casto sposobia, ze dieta zacne definovat a chapat svoju hodnotu ako priamo zavisiacu takmer alebo vylucne iba od jeho vykonov
ak pochybi, nezvlada, nie je 100%-ne, zacinaju komplexy menejcennosti, pocity viny, strata sebavedomia, sebadovery a typy, ktore su beztak predisponovane alebo ak su postihnute aj dalsie oblasti zivota, tak u tych to moze velmi eskalovat a nezriedka skoncit vaznymi psychickymi, neurotickymi problemami, neskor aj psychosomatickymi ochoreniami alebo velkou nachylnostou na vznik poruch prijimania potravy, nezvladanie stresovych situacii, depresie atd.
co s tym - v prvom rade si musis uvedomit, ze je to tvoj a iba tvoj zivot, aj ked si este zavisla od rodicov, kym sa neosamostatnis
dalej, NIKTO nie je dokonaly ani perfektny + VZDY budu na svete ludia inteligentnejsi, sikovnejsi, schopnejsi - je to proste fakt, rovnako ako fakt, ze od teba existuje vela menej inteligentnych, sikovnych a schopnych
uvedom si, ze perfekcionizmus vedie k totalnemu zabrzdeniu tvorivosti a prirodzenemu rozvoju tvojich schopnosti, nadani, talentov, ktore by sa za okolnosti priaznivych a uvolnenejsich mohli rozvinut ovela lepsie - dalej strach strasne blokuje, takze koniec koncov hoci dlhodobo mozes podavat uzasne vykony, aj roky, raz to skolabuje, lebo ten tlak neustojis - neda sa to bez toho, aby sa nenarusilo psychicke, mentalne a fyzicke zdravie a harmonia
uvedom si, co vlastne skutocne chces TY - neskor, vo svojom zivote, co ta skutocne bavi, taha, co ta bavilo ked si bola mladsia, co sa ucis bez väcsej namahy, akoby sama od seba, co ti ide lahko - na tom stavaj
rozhovor s rodicmi: len maj odvahu k tomu MAT odvahu a aj odvahu vzopriet sa diktatu a prikazom ci nemiestnym poziadavkam, aj ked za to budu nasledovat sankcie
uc sa asertivite, v tomto svete bez nej neprezijes a raz z domu odides, lenze ako zlomeny psychicky labilny clovek to budes mat tazke
maj odvahu nebyt dokonala a perfektna, maj odvahu byt sama sebou a radsej si buduj svoju autonomiu a autentickost - to ti nikto nikdy nemoze vziat a neskor z toho budes velmi profitovat :-)
urcite si velmi schopna a nadana baba, prave schopni a talentovani ludia maju casto tieto obrovske pocity nedostatocnosti a bicuju sa k vykonom - kym hlupi, neschopaci - tym je to jedno....
ak nie je mozne s rodicmi rozumne hovorit, aj tak sa snaz presadit si svoje a hladaj si ventilaciu psychickeho stresu a napätie v sporte a pohybe - pomoze ti to vyrovnat psychicke napätie a vycerpanost a jednostranne minanie energie
takisto velmi pomaha dobre priatelstvo a moznost 'uniku' z domu vo forme kurzu, konicka/hobby, sportoveho klubu atd. ci inej zaluby (malovanie, hudba) - medze sa nekladu
venuj sa sama sebe - kazdy den si na seba vymedz cas- ktory venujes IBA sebe a svojim potrebam
uvolnenie - nauc sa autogenny trening, meditacie, chod vela do prirody - priroda, vzduch, velmi ukludnuju a dodaju energiu, redukuj TV, sedenie doma, FB, atd., chod von, hyb sa
D0minika
Maoam,áno, dá sa tak povedať.
Maoam
rodicia tlacia a vzdy tlacili na tvoj vykon, ze?
Ahoj D0minika
Skús sa na učenie pozrieť ako na progres, je to neustály proces vstrebávania informácií.
Teš sa z toho, čo sa učíš. Predstav si ze sedis a nic nerobis a vsetko okolo tak vyzera. Teraz mozes byt vdacna za to, co si sa naucila.
Urcite takyto pristup zdel aj svojim vyucujucim, oni su tiez radi ked sa niekto zaujima o oblasti ktore zaujimaju aj ich. Skola je zabavna, vzdelavaju ta v kadejakých odvetviach.
