Nechcem žiť tento svoj život nič ma nenaplňa, dajte mi návod na spokojnosť

Ako som skoncila strednú školu v roku 2012, tak mám pocit nenaplnenia v živote, akosi si neviem nájsť miesto, nemám karierny cieľ, nic co som skusila ma nebaví a vlastne ani neviem co by ma bavilo proste iba tak prežívam a hnevá ma to, že nemám nieco v com by som sa nejako držala ako vacsina ľudí. Po mature som síce išla na jednu vysoku ale tú som nezvládla a ani ma nebavila a ic mi nedala ani po socialnej stránke ani tak nejak, potom som mala obdobie kedy som dlho slho nevedela najst žiadnu prácu na slovensku na kolko som sa musela odhodlať ist pracovat do zahranicia mauálne tam som bola 8 mesiacov v MCd. Bolo to hrozné. zmenilo ma to, moj pohľad na život na všetko. Jedine pozitívum bolo že som mala aspon peniaze na všetko ale po inej stránke som nemala vobec nic, ziadne poriadne priatelstva, ziadny vztah, ziadnu zábavu, zase som len prežívala. Teraz som nastupila znova na vysoku pretože som si povedala že radšej budem nad knihami ako robiť ale je to uplne to isté, nic mi to nedáva, nejako nenadobudam ani nove priatelstvá a zábava ako sa hovorí na vysokej ani tu akosi nepocitujem, je to len chodenie na prednasok a robenie si veci do skoly na byte. Priatela som nemala už 3 roky na kolko v tejto oblasti som tiež nejako na bode nula lebo ma žiadny muž nevie zaujať ci už sa mi nepáci po fyzickej stránke alebo si s nim nemám co povedať, potom je to zase také suchéé . A hnevá ma to že všetko v živote je také suché a mrtve viete? Ked som chodila do práce tak to bola len práca - stres - spanok, teraz je to zase také nijake. A vlastne ako kolvek rozmýslam tak nenachadzam riešenie kedze jedine ak nechám aj tuto školu budem musieť isť robit vonku prácu ktoru zase nebudem mat rada a budem frustrovana. Necítim sa ako v depresií neplánujem sa zabiť, ao iekedy tak nadávam že joj keby som sa radšej nenarodila a nemusela tuto mizeriu prežívať ale inác ja neviem skor ako keby som nechcela akceptovať kolobeh nudneho života. Lebo ked pozorujem na okolo maju to také isté len to akosi nevnímaju a neanalyzujú. Ale tiež len ráno vstanu idu do práce tam mukluju a pridu domov pozru telku idu spať, cez výkend nejaka chata. A nepociťuju to že "nežijuˇ... akosi tomu nerozumiem preco si ja nedokažem zvyknuť na to že škola to je len nuda a vzťah je len rutina, práca aj tak vacsina ludi nemá prácu ktoru ma rada, iba ju robia aby mali z coho zaplatiť ucty. Potom niekedy som z toho fakt smutná lebo viem že sa dá žiť aj inác, viem že existuju vzťahy ktore su intenzívne, viem že keby som mala financie tak by som cestovala a citila sa živá. Len mám hlavný problem ten že bez školy budem musieť pracovať a zase len v nejakej hnusnej robote ktoru budem nenavidieť alebo musím ostať na tejto škole ktorá mi zase nic nedáva ale aspon mi zabezpecuje to že nemusím pracovať. Viem že niektori budu apelovať na to že si mám najsť frajera a to všetko vyrieši, lenže ja si myslím že to ie je riešenie na koľko mám stastie na nejake ako keby blbé pripady ked sa skor ci neskor z nich vykluje aj tak len taký hňup co pachtí po skorom sexe, má také reči, a je primitívny že si snim pokecať o živote nejde a ma nehorazne sebavedomie pricom je fyzicky len šedý priemer... a ja už ich neriešim tým pádom lebo najsť v jednej osobe príťažlivosť + trošku osobnosť+ vyspelosť .. nejde...A sko citam toto forum tam strašne veľa nás je takých ktorých život nebaví a nevedia co sním maju robiť, ako maju dožiť tie dlhé roky.