Dobrý deň vôbec som nevedela, kam zaradiť túto tému tak dúfam že správne. Som študentka ekonomiky, a posledný rok je to so mnou ťažké. Mám priateľa ktorého nadovšetko ľúbim, on jediný mi je oporou. Môžem prehlásiť že každý sa na mňa vykašlal a on jediný stále stojí pri mne. Sme spolu už cez 2 roky. Problém je v tom, že som na neho odporná. Každý môj blbý deň, blbú náladu, a každý konflikt ktorý som mala si vybíjam na ňom. Obaja žijeme ešte s rodičmi. Obaja študujeme. Ako som písala vyššie, moja rodina okrem toho že ma živí je voči mne úplne chladná (po emocionálnej stránke). Moja rodina trpí finančným nedostatkom, ktorý vyvoláva moja mama tým že peniaze rozhadzuje vo svoj prospech. On to má doma v pohode po každej stránke. Je jedináčik. A čo je najhoršie počas tohto vzťahu som pribrala takmer 30 kg. Nedarí sa mi nájsť prácu. On má 2 napriek tomu by tie peniaze nepotreboval ale má ich i tak, a to nehovoriac o skvelých štúdijných výsledkoch ktoré dosahuje. Ja mu to všetko prajem ale príde mi to nespravodlivé on na čo si ukáže to má kupujú mu to rodičia a on si svoje peniaze odkladá. Ja nemám ani na posraté nohavice. Toto všetko mu dávam za vinu, a správam sa k nemu hrozne niake rady ?
Všetko si "odsere"
Má to v živote o kúsok ľahšie, a to neznamená také veľké PLUS ako to vnímaš teraz. Ja som mala taký istý problém bola som študentka z "talianskej" domacnosti, rodicia maju miliony ale rozhodli sa mi nedavat NIC- moj frajer ma najlepsiu rodinu na svete, stale mu kupovali veci, uz nestudoval,takze mal kopu penazi cez robotu ktoru mu vybavil otec. Ja som strasne ziarlila aj ked som to nevedela pripustit. Dostudovala som, robotu som nehladala- prisla sama za mnou vdaka mojmu pozitivnemu mysleniu(nie som nejaka spiritualistka ale taketo veci funguju), na vsetko si pomaly zarabam SAMA a mam najlepsi pocit na svete, som sebestacna, autonomna zenska , ktoru ked hodia do vody tak vie plavat. Nauc sa zit s tym co mas a vyuzi to vo svoj prospech. Tvoj frajer by urcite jak ty v tvojej situacii neobstal, si silnejsia!..Good luck, vsetko sa na dobre obrati len treba verit sam v seba lebo ked ty nebudes verit v svoju osobnost, kto potom?
Sabina aj kritika je niekedy dobrá osobne som ťa neurazila že si lenivá v dnešnej dobe je ťažké nájsť si prácu no brigádu skôr mala by si byť k priateľovi tolerantnejšia a čo sa týka tvojej mamy tak ona by skôr čakala že jej niečo prispeješ do domácnosti ako to ľudia v tvojom veku robia napriek tomu že študuješ aj keď z pohľadu tvojej mamy nemala by chcieť od teba nič keďže chodíš na denné štúdium,možno by si si mala hľadať brigádu vo svojom odbore možno v bankovom sektore to ti pomôže nájsť si prácu keď ukončíš školu lebo už budeš mať nejakú prax držím palce aj aby ti to s priateľom klapalo a prestala si ho obviňovať za veci za ktoré nemôže,možno by ti aj on mohol pomôcť nájsť nejakú brigádu aj na to sú partneri aby si vzájomne pomáhali ak teda o niečom vie nie je hanba si od neho pýtať pomoc v tomto smere ako budúca ekonómka hľadala by som v banke byť tebou ......
No chválim ťa za to. Predsa len nejakú prácu máš, to je tiež práca ako každá iná resp. taká brigáda no aj ja som to robil hlavne na strednej, ale zčasti aj keď bol som na vysokej škole v prvom ročníku, kým som si nenašiel lepšie, kde by som si zarobil podstatne viac a aj sa dalo poriadne našetriť. 30 eur vreckového mesačne zdá sa to síce ako malá suma, ale je to tiež dosť. mne bolo to vždy dosť teda no pre chlapca študenta, ktorý po baroch nechodí, nie je veľmi materialistický a občas si zajde zašportovať do telocvične 1-2x za týždeň tak viac ako bohate stačí.
Ako som písal to, že peniaze má tvoj chlapec tak je to plus pre teba a nie mínus. Je dobre, že dokáže niečo ušetriť, lebo sú aj takí chlapci čo 5x pôjdú do baru prepiť po 50 eur a 250 eur je v čude a niet tam nič. Aj takých chlapcov v okolí poznám. Predstav si, že v budúcnosti možno aj tie jeho peniaze budú vrazené do spoločného nejakého projektu. Nemusia byť len dovolenky, ako som praktizoval ja ale aj väčšie vecí, ktoré sa ocenia neskôr.
Ďakujem vám za rady, názory aj za kritiku. Máte pravdu, no nedalo si nevšimnúť že ste písali že svojho priateľa neľúbim. Aj keď to tak možno nevyzerá ja ho ľúbim a veľmi on to vie tiež. A nechcela som aby ste to pochopili zle on nieje z extra bohatej rodiny, a ani čo sa týka sociálneho statusu, to nieje výhra, ale priateľ má všetko čo sa týka financií. Ďalej tu odznelo že moja mama si má s peniazmi robiť čo chce. Áno ale myslím si že keď má ešte maloleté dieťa a manžela v dlhoch, keď niekedy ani nieje čo jesť, tak by si mohla vstúpiť do svedomia a prispieť aj tam kde je treba nie len vo svoj prospech. Ďalej že som lenivá a neschopná nájsť prácu. K tomu poviem len toľko ak by som bola lenivá tak by som sa kašlala na celé letáky ktoré chodím roznášať, nabehám sa ako krabva a dostanem za to 30€, ak by som bola lenivá tak by som to nerobila a to že som neschopná si nájsť prácu to je pravda ale to neznamená že som lenivá. Inak všetko čo ste napísali beriem a pokusim sa to napraviť. Ešte raz ďakujem
Najdi si kvalitnu psychologicku a zacni ju navstevovat. Myslim to v dobrom, pretoze ti moze pomoct vela veci pochopit a zmenit sa k lepsiemu. Ty si zrejme nemala pekne detstvo, nedostavala si lasku a to ti chyba, detstvo nas bohuzial velmi ovplyvnuje po cely zivot. Lasku si nedostavala a nevies ju davat. Ale z toho sa da dostat, tomu sa da naucit, len musis na sebe pracovat. Prvy krok si uz urobila - priznala si si chybu, teraz to este musis dotiahnut dalej.
Wee nemyslím si s rodičmi zase netrávim veľa času, aj keď ich mám rád a to veľmi, ale neznamená zase, že trávim s nimi napr. 8 hodín denne. Väčšinou som v škole prichádzam neskoro, keď už väčšinou spia naši. Za týždeň keď som 2-3 hodiny s nimi tak je to veľmi veľa. Tak na polhodinu až hodinu denne to vychádza. S rodičmi porozprávam sa vždy čo sme zažili počas dňa, čo nás potešilo resp. menej. prípadne o povinnostiach z ich strany, ktoré by som mal zariadiť na ďalší deň a to je tak všetko. Nemyslím si, že je to niečo strašné, je to len tak, čo ľudia by mali robiť. Počas skúškového obdobia býva to aj menej. Skôr išlo tam o vzťah ku rodičom ako taký a aj trochu i celkové podmienky, lebo všade vedeli, keď som prvýkrát prišiel, že to je ten čo má úplne všetko bez akéhokoľvek pričinenia. už tam bolo cítiť a aj vyslúžil som si preto označenie ako chalan z iného sveta asi 4x, lebo som mal všetko vždy, čo som potreboval a aj viac (s podobnými dovetkami). V mojich rodičov videli nielen moji partneri tých najväčších nepriateľov, pričom sa do našich vzťahov nikdy nemiešali. To isté sa dialo aj sestre. Tá tiež mala chlapcov len s mizernými vzťahmi k rodičom. Bolo to o tom istom. Proste nezniesli, že naši rodičia sa o nás vždy zaujímali a o nich ani pes u nich doma neštekne.
Žužova za prvé mamičkin maznáčik nie som. Možno som len prehnane hyčkaný v zlatej klietke hihi. Maznáčik je jednoznačne moja sestra na tom sa zhodnú všetci, čo má poznajú osobne. Zase ja som si ani neurčoval, čo chcem a ani debatu som nezačínal, ale chcela sa poradiť predsa len na Vianoce sa kupujú aj drahšie vecí ako 5 eur, aj keď nehovorím, že by ma to ani do tej hodnoty 5 eur nepotešilo.
Vzťahy nevyšli, preto lebo som si vyberal bohužiaľ jednoducho veľmi zle. Na začiatku vzťahu len málokedy vieš kto z akých pomerov, aké to má doma a tak. Tie vecí sa dozvedáš postupne. Bohužiaľ boli tam veľmi obrovské rozdiely. Ja si musím hľadať slečnu zo svojho sveta, aby to klapalo z min. takej rodiny ako sme my. Možno brali to aj tak ako i táto slečna, čo založila túto diskusiu, že nespravodlivosť tak bojovali proti kadečomu. Moji rodičia vlastnia napr. 2 úplne samostatné neprepojené byty (obe v jednom vchode na rovnakom poschodí), ja z nich jeden používam len sám a mám ho len pre seba s vlastnou kúpeľňou, WC, svojou izbou a obývačkou (vhodná na tancovanie pár večerov sme tam aj so slečnami pretancovali). hlavne úplne súkromie nikto mi tam skoro nechodi a som v ňom už 12 rokov. K tomu osobne aj ja pracujem a mám už aj dosť peňazí, lebo tiež školu komplet financujú rodičia, aj keď som ich poprosil, či by to financovanie nemohli prehodnotiť, že to by som zatiahol už sám v pohode. tak, že nie že peniaze sa budú mi hodiť a vidia, že nie som veľmi marnotratný. nie je potrebné tak som to už uzavrel.
Bol som proste pre väčšinu z tých rodín u partneriek, čo som sa ocitol ako "chalan z iného sveta" aj tak ma nazývali. nemusel som prechádzať takými problémami, aké sa riešili v tých rodinách väčšinou boli na tom veľmi zle. rád som sa s dotyčnými slečnami aj o niečo podelil z vlastných peňazí skôr išlo o rôzne výlety aj do zahraničia (prevažne dovolenky ale boli aj návštevy veľkomiest), využitie veľkého komfortu, aký mám k dispozícii. Práve preto, že s rodičmi sme nikdy nemuseli také zlé vecí riešiť tak si ich vážim a všetko navyše získali vlastnými silami a nie žiadnymi podvodmi. Hlavne vážim si na rodičoch to, že vždy stali pri mne a aj budú stáť a môžem počítať vždy s ich podporou.
miki24,z teba mam skor pocit že si maminkin maznáčik..dospelý chlap aby si určoval čo chce na vianoce.. príde mi to divné no mám 22 a už som z toho vyrástla aby som uplne jednoznačne povedala čo chcem od mami a od tata a od brata.. takže tiež suhlasím že tie baby to ais vnímali tak že na rodičoch moc lipneš,asi preto ti žiadny vzťah nevyšiel :)))) Je fajn mať dobrý vzťah s rodičmi ,ale netreba sa nechávať rozmaznávať pomaly do 30tky..
Sabinask ty sa spamataj a bud stastna ze mas takeho uzasneho chlapa, ktory ta napriek vsetkemu miluje...ale zda sa mi ze ty jeho nie, len mu zavidis a vyuzivas ho :-/
Chcem ale reagovat na prispevok od miki24.......dobry vztah s rodicmi je zaklad, ale vidi sa mi ze tie tvoje 2 vztahy nestroskotali len kvoli manipulaciam so stran priateliek.... tebe sa moze zdat, ze mas super vztah s vasimi, ale mozno sa im venujes az priliz a na priatelky ti nezostaval cas...raz je treba sa od rodicov odputat a zit si svoj zivot a mysliet sam za seba, nie mat stale za chrbtom rodicov.....mozno ti krivdim, ale pripomenulo mi to vlastnu skusenost, ked dotycny bol tiez priliz naviazany na rodicov a nedokazal/nechcel vytvorit vztah, v ktorom by boli len dvaja..bez neustalej kontroly rodicov...
dixit ak je reč o váhe ja osobne by som nezniesla kebyže som tlstá som štíhla a veruže by som začala behať a podobne a tak som to myslela že po tých 20-30 rokoch čo ja viem ako budem vyzerať dúfam že normálne ale poznám aj ženy vo vyššom veku ktoré si nasadia diétu športujú no veru aj schudnú,,jedná sa tam skôr o tú závisť a ktovie prečo jej to priateľ toleruje jedného dňa mu to polezie na nervy ale poriadne a prestane sa s ňou baviť inak úplne mi pripomína kamarátku toto isté mi robila stále závidela všetko jej deťom nikto nič nedá ja dám synovcovi svojmu všetko ešte odo mňa si pýtala pre jej dcéru pomaly no prestala som sa s ňou baviť normálny človek toho má po dobre dlhej dobe akurát dosť a skončí to jednoducho on to nebude znášať všetko má svoje hranice
