Dobry vecer,
Chcem sa poradit ohladom jedneho velmi specifickeho pripadu , chcela by som co najviac profeionalne odpovede:) Pracujem v detskom domove, a mame tam 10 rocneho chlapca, t.c. je v profesionalnej rodine (PR) umiestneny. Nikdy to nebolo nejake ukazkove dieta co sa spravania tyka, bol konfliktny v kolektive deti, taky "cudak" ale vazil si pozonost inych ludi. Po prichode do PR, sa spociatku uchytil dobre, casom vsak zacala PR trosku skúsat ako je to u deti s poruchou vztahovej vazby známe, PR to nejak nezvládol a vztahy s menovanym chlapcom ochladli. Chlapec bojoval o jeho pozornost aj nevhodnym sposobom(bitky v skole, tulanie sa a pod), neskor zacala hovort o tom, ze spacha samovrazdu, mal nakresleny aj plan ako to urobi,vraj preto lebo je zly, nezasluzi si nic dobre, bol akutne hospitalizovany na psychiatrickom oddeleni, pricom cestou do nemocnice zacal "vidiet" svojho mrtveho deda a rozpravat sa s nim. mal ho velmi rad, pricom zo strany deda neslo o vyrazne pozitivny vzath k danemu chlapcovi. po hospitalizacii kde mu bola stanovena porucha disociativna porucha spravania..bol chlapec mlcanlivy, na nic sa netesi, odtrhnuty z reality, ma svoj svet, dedko udajne zmizol, na samovrazdu miestami este pomysla... Poprosim nejake rady ako dalej postupovat, pripadne aky typ terapie prospeje, alebo liecba... Dakujem
Disociativna porucha spravania
Ahoj slonicek
Ak sa chlapec pokusil o samovrazdu .. samovrazda je "utek z jeho reality". Realita, svet ktory ten chlapec preziva je chladny, bez lasky. Samozrejme kazdy clovek na jeho mieste siaha po samovrazde, rovnako ako aj ja.
Ako pises slonicek, dietatu sa venovali, avsak primalo a zacalo si pytat viac pozornosti .. co si mohli vsimnut ludia okolo neho .. ale oni tiez nevedia co sa deje, keby vedeli nepisala by si sem :)
Ako pise sara aj annemary, viac lasky, viac pristupu, viac pomoci. Ak je ten chlapec otvoreny laske, je to fajn ze sa s nim da este pracovat :)
Mnoho ludi je velmi jednoduchých, malo vyvinutých. Nerozumeju svetu, ani zivotu ani zmyslu zivota. To sa potom prenasa (aj) na deti, ktore nepadaju daleko od stromu.
Ale naozaj, ako pise Sara, chlapcovi pomoze spoznat svetle a krasne veci v zivote. Lebo on zazil (a tym padom pozna) kvazy len to zlo co prezil. A preto sa boji kazdej dalsej sekundy, lebo sa boji ze zlo sa k nemu vzdy bude vracat ...
Laska laska laska laska laska laska.
Chlapčekovi pomôže kvalitná psychoterapia, ale žiaľ veľa vyštudovaných detských psychiatrov je banda tupých hláv, ktorí nemajú nijakú schopnosť vcítiť sa do duše dieťaťa, nieto mu ešte vedieť pomôcť. Možno by pomohlo sa popýtať známych v širokom okolí, či niekto niekoho takého nepozná, ideálne žena, nie muž. Psychoterapia bude zdĺhavá a pravdepodobne by mala byť podporená aj medikamentóznou liečbou na zníženie stavov úzkosti a depresie. Chlapček by mal mať zdravú stravu a solídny pevný denný režim. Mal by cítiť podporu vo svojom okolí. Disasociatívna porucha je vážne ochorenie, ktoré pochádza z prežitej traumy, mohlo ísť o zneužívanie, zanedbávanie, týranie...Ide vlastne o to, že časť duše sa oddelí od integrity ja, aby chlapec traumu prežil, keďže jej inak ako dieťa nedokáže čeliť...Ak môžete, zostaňte s ním v kontakte a pomáhajte mu aspoň prejavmi lásky a citu, držím vám obom palce...Snáď sa nájde lekár, ktorý mu naozaj pomôže...
slonicek- z ktoreho detskeho domova je?
A keby sa vratil nazad do detskeho domova,alebo iná rodina?
Treba zmeniť prístup
pomoze iba detsky psycholog/psychiater
