na úvod: s priateľom sme spolu vyše 4 mesiacov, už by sa to hádam dalo nazvať aj "vážnejším vzťahom", predstavil ma celej svojej rodine, v dohľadnej dobe ho aj ja chcem priviesť domov... (obaja máme už pár rokov po dvadsiatke a nikoho sme ešte doteraz rodine nepredstavovali :)). nie sme však z 1 mesta, vídame sa vždy len cez víkendy. príde mi preto normálne cez týždeň udržiavať aspoň písomný kontakt - nehovorím, že si potrebujem každý deň vypisovať celé hodiny, viem, že pre toto muži nemajú veľmi pochopenie - a ja tiež nie... stačila by mi trebárs aj krátka správička, aby som aspoň vedela, že žije. a teda, potešil by ma aj prejav záujmu, či žijem ja :-D zo začiatku to aj tak bolo, že vždy aspoň raz za deň nejaká interakcia prebehla, úplne spontánne - niekedy písal prvý on, inokedy ja. a teraz? keď napíšem prvá, tak odpíše (aspoň VÄČŠINOU), keď nie, tak... sa aj 3 dni neozve. aj teraz, tento víkend sme sa dokonca ani nevideli a písali sme si naposledy v piatok poobede. je toto normálne a mám to proste neriešiť, alebo mu mám povedať, že mi to chýba, keď ani nenapíše, ani nie sme spolu... zas ho nechcem uháňať a robiť mu výčitky, že prečo mi častejšie nepíše :D ale nechce sa mi ani vkuse mu vypisovať ako prvá... možno to prehnane analyzujem, ale zaujímal by ma názor ostatných, najmä mužov...
Priateľ & (ne)písanie si
Malina000
m8
hm...nevadi že ta jeho rodičia poznaju, že prebehli nejake pusy...3 dni sa neozve? no tak ja už by som sa mu vykašlala na hlavu.
