Umreli mi rodičia

Mas surodencov? Ak mas surodencov a mate sa radi a ste sudrzni, tak rozhovory s nimi by v boji proti osamelosti mohli pomoct. No na druhej strane by tam mohol byt aj boj o dedicstvo... a v ramci takeho boja o dedicstvo veru pekne rozhovory so surodencami nebyvaju, ale vsetko uz zavisi od vasich vzajomnych vztahov. Ak surodencov nemas, tak sice s nikym o dedicstvo bojovat nemusis, ale nevyhodou je samota a bremeno platenia vsetkych vydavkov za byvanie potom uz zostane len na tebe a budes musiet bojovat, co ti sily stacia, aby si sa nedostala do financnych problemov. To znamena okrem ineho, nikdy nezostat bez prace, co je dnes na Slovensku mimoriadne tazke. Napisala si toho o sebe a o svojom probleme dost malo, takze tazko ti radit, co dalej. No v ziadnom pripade nechod po psychologoch a po psychiatroch a NEBER PSYCHIATRICKE LIEKY!!! Take lieky zapricinia, ze kazdy mesiac priberies aj 10 kg, stane sa z teba tucna, apaticka gula s nezaujmom o zivot, neschopna vstat rano z postele, neschopna osprchovat sa, vykonat si zakladne hygienicke navyky, ruky, ktore boli pred nasadenim liekov sikovne, zrazu zacnu byt mantave, nemotorne, nesikovne, trasuce sa a vsetko ti z nich zacne padat, lieky ti totalne vygumuju mozog, budes ho mat akoby uzamknuty, nebudes schopna logicky mysliet a budes stracat pamat, budes mat zavraty a budes sa citit na odadnutie nie iba chvilami, ale nonstop a svaly tvare ti ochabnu tak, ze budes chodit s vyplazenym jazykom a budes vyzerat ako sibnuta, hoci v skutocnosti vobec nie si, lebo to tie lieky robia z normalne vyzerajucich ludi sibnuto vyzerajucich ludi a ak to svinstvo nedajboze obsahuje laktozu, na ktoru ma intoleanciu polovica europskeho obyvatelstva, tak znicene creva na seba nenechaju dlho cakat. Osobne som poznala mlade, stihle, bystre, sikovne a pekne dievca, ktore sa mi doslova za par tyzdnov brania takychto liekov premenilo na tucne, nesikovne a tarbave sibnuto vyzerajuce individuum chodiace s vyplazenym jazykom. Bol na nu strasny pohlad, v zivote som nikoho tak nelutovala ako vtedy ju. Za vsetko mohla nestastna laska s alkoholikom. Neskor aj priznala, ze keby sa mala este raz rozhodnut, uz by si tie antidepresiva, ci co to bolo, nikdy predpisat nedala. Kludne navstiv starych rodicov, ak ti este ziju, urcite sa potesia. Dnes uz si na navstevu babky a dedka malokto najde cas. Poplac si, zdover sa kamaratkam a poplac si hoci aj pri nich, lebo uz aj pocit, ze si sa niekomu vyrozpravala a zdoverila, ti pomoze dostat ten smutok zo seba von. Ten najvacsi smutok, to duseve trapenie skor, ci neskor opadne, len teraz je to este cerstve, teraz je to najorsie. Zaroven sa snaz, ked si sama doma, nemysliet na smrt rodicov, ale sa nejako odputat svoju pozornost od myslienok na ich smrt, nejako sa zamestnaj, niecim sa zaoberaj, napriklad pozeraj telku, precitaj si noviny, precitaj si nejaku knizku, posed pri internete a vyhladaj si nejake clanky o tom, co ta zaujima, vyhladavaj uzitocne informacie... Ak si v minulosti chodila do hudobnej skoly, skus vytiahnut stary hudobny nastroj, nejaku flautu napriklad, oprasit ju a nieco si na nej zahraj len tak pre seba, pripadne skus namalovat nejaky obraz, ci urobit hviezdicky zo styroch pruzkov papiera, naramok priatelstva... cokolvek... Alebo jednoducho pomysli na to, kolko ubohych psikov tlaciacich sa v utulku stratilo svojho pana, co keby si si nejakeho zobrala? A mala by si aspon zvieratko, ktore tiez dokaze pekne vyplnit cas a robilo by ti spolocnost. To su len niektore z moznosti a napadov, ako zahnat smutok a samotu.

Ak maš 20, vieš sa o seba postarať ?
Ak chceš vedieť čo máš robiť ďalej, jedinej koho sa máš pýtať si ty sama. Niekedy by sa dalo povedať že celý svet v tvojom veku ti leží pri nohách. Bohužial v tejto dobe to tak nieje. Snaž sa nájsť v živote niečo čo ťa naplní, ale hlavne nasýti. Určite sa teraz neľutuj, ak si si niekedy ako malá predstavovala čo by si robila ak budeš veľká, teraz je ten čas sa za tým hnať. Bola tu rada že hľadaj podporu u kamarátov, to áno samozrejme ale ani tí niesú dokonalí. Obrať sa taktiež na rodinu (babka, dedko, teta, krstny.. ) ktorá sa rada s tebou porozpráva a hlavne ťa podporí vo všetkom. Určite nevešaj hlavu, a nezabudni sa stále usmievať, aj keď je život ku tebe krutý, vstaň zdvihni hlavu a usmej sa.

Urcite je aj sestra z toho velmi smutna a zrejme ten smutok riesi aj tou svojskou povahou. Kazdy sme nejaky. Snaz sa viac stretavat s kamaratmi ak mas nejakych, konverzuj s nimi, hlavne neostavaj casto sama a neuzatvaraj sa do seba. Viem, ze rodicov ti uz nic nevrati a je to naozaj smutne, ale musis dalej zit, si este mlada slecna a ver, ze raz to bude o cosi lepsie.

Ďakujem za milé slová, dobre padnú V takomto ťažkom období,nikto nečakal že nás opustí A najmä takto pred sviatkami, ten psík je dobrý nápad,túžim po ňom už dlho len sme mali zákaz kvôli tomu že sme V nájme A teraz riešime kam vlastne pôjdeme ale zaobstaram si ho hneď ako to pôjde. priateľov mam malo,ťažko nájsť takého ozajstného, môj priateľ mi je najväčšou oporou A pravdepodobne by som bez neho bola totálne na dne

Úprimnú sústrasť neviem si predstaviť ako sa cítiš ale prajem ti nech to zvládneš treba si povedať, že na svete sú milióny ľudí čo sú na tom horšie. Nebudeš to mať ľahké v budúcnosti nebudeš mať tú oporu v rodičoch do budúcnosti ale posilní ta to a budeš si viac vážiť život s inými ľudmi. Tráv viac času s priateľmi či priateľom prípadne ak ich veľa nemáš pomôže aj zvieratko ako je pes aby si nebola sama. Držím ti palce nech ten pocit osamelosti stratíš a nájdeš niečo čo ťa naplní.

Áno mam sestru,ale nemáme Dobrý vzťah,snažíme sa ale sme veľmi odlišné povahy,často sa hádame,vieme že teraz si musíme pomáhať A stáť pri sebe ale akosi necítim oporu ani V nej

Toto je fakt smutna tema. Mas aj surodencov?
Uprimnu sustrast prajem.