Bezradná, na konci so silami

Príspevok v téme: Bezradná, na konci so silami
annamaria123

Ani neviem, ako tú spústu vecí, čo ma ťaží, napísať niekoľkými vetami... Zhrniem to teda najužšie, ako sa dá, hádam z toho, keď to niekto bude čítať, vyjde a poradí :( Som rozvedená, deti takmer dospelé. S ex som sa chcela dohodnúť na riadnej výchove detí, teda aj keď sú zverené do mojej starostlivosti, nebránila som im v styku s ním, chcela som, aby sa na výchove podieľal. Nemal však záujem, prerušil s nimi kontakty, deti ho tiež odmietali, nechceli sa s ním stretávať.S matkou som si nikdy nerozumela, s ňou sa moc ťažko vychádza, ona s nikým nevychádza...Hádky na dennom poriadku, až tichá domácnosť (bývam s deťmi v rodičovskom dome).Neznášala sa s mojím exmanželom, nevedeli si prísť na meno, ona ho buzerovala za všetko, no skrátka peklo. Ale zasa vedela, že v manželstve trpím, vedela aj dôvody a stála v tom čase pri mne. Po dvoch rokoch od rozvodu sa NEVIEM ČO STALO-všetko je naopak. Deti sa odrazu s otcom stretávajú, matka sa s ním udobrila a ja cítim, že som na vedľajšej koľaji. Pokúsila som sa o rozhovor s ním, s ňou aj s deťmi, ale bolo mi odvrknuté, že ja som všetkému na vine, že som tá najhoršia a oni si všetko vysvetlili, odpustili.Mne nikto nepovedal \\\\\\\\\\\\\\\"prepáč\\\\\\\\\\\\\\\",dokonca by som to aj prežila.Bolí ma však, ako si spolu hrkútajú a ja strávim dni sama. Nepochopiteľné. Tvária sa ako jedna šťastná rodina. Ja chradnem, nevládzem žiť, cítim sa zbytočná. Kúpila som si byt, lebo matka mi vravela, že si neželá, aby som zostala, ale zatiaľ ma tu trpí,pretože deti so mnou ísť nechcú, chcú ostať so starkou a ona možno má ešte v sebe kúsok citu, že to vydrží, kým ešte to mladšie dieťa dospeje. Obe deti však za mnou prídu len keď potrebujú peniaze.
Vôbec neviem, čo mám robiť, najradšej by som sa odsťahovala, neviem, aký postoj mám k tomu zaujať, nechápem, čo sa deje...
Rozhovory boli, neviedli nikam. Už mi aj napadlo, že keď odídem, či si deti neuvedomia, že im chýbam, ale zas čo ak nie? Budú mi raz vytýkať, že som ich opustila? Niekedy si myslím, že som príliš mäkká...Neviem, čo ďalej...

zewa

Ak vsetci svorne tvrdia, ze za vsetko mozes ty, tak na tom nieco pravdy bude. Mozno si ani neuvedomujes, ako sa spravas. A ta terapia ti moze pomoct v tom, ze sa naucis AKO s ludmi komunikovat. Evidentne ti to velmi nejde. Nemozes zmenit ludi okolo seba, ale mozes zmenit seba a postoj k nim.
Alebo vies co? Nariekaj, nic neurob, nechod na ziadnu terapiu a lutuj sa dalej na forach...

annamaria123

Tak ja by som prijala aj neviemakú kritiku, nemám s tým problém, ale nechápem, prečo by mala byť chyba vo mne. Oni sa stretli poza môj chrbát - ja som sa tiež chcela udobriť, normálne si odpustiť a ísť ďalej, ale bola som odmietnutá. Tak ak je z jednej strany záujem veci napraviť (a nie raz), ale druhá strana to odmieta, tak fakt neviem, čo by som ešte mohla spraviť. Psychoterapia mi tiež napadla, lenže ako psychoterapia, na ktorej budem ja s odborníkom ovplyvní moju matku, keď ona je tá, ktorá odmieta komunikovať...

zewa

Chyba bude v tebe. Je to tvrde, boli to, ale je to tak. A kedze tebe chyba odstup od seba a od celej situacie, potrebujes niekoho nezainteresovaneho, kto ti pomoze. Takze sup, rychlo sa objednaj na psychoterapiu a pokus sa zachranit, co sa da.