Mám pocit že už som tak na dne, že hlbšie ísť nemôžem... psychické problémy, zdravotné problémy.. nechuť žiť, chuť stále spať a žrať(niekedy som chodievala jedlo vyvrátiť,no dnes jej je už všetko jedno a tak s tým prestala)..čo sa odzrkadkilo už aj na mojom fyzickom zdraví..neuveriteľne priberám a ľudia si to už všímajú...z kedysy pekného, zdravého a štíhleho dievčaťa s pevnou postavou, ktorú bavilo športovať, sa stala lenivá troska s neustále zlou náladou, ktorá sa usmieva už len minimálne a jej svaly na tvári sú doslova stuhnuté a nedovolia sa jej už usmievať ani nasilu...a hlavne nechce komunikovať s ľudmi..niekde v hlbke duše chce byť tým, čím bola predtým..na pohľad vraj sympatické mladé dievča s charizmou a v hlave tiež nemá prázdno..ale cíti, že nemá šancu vrátiť sa späť a hlavne nemá sily už viac o to bojovať, pretože sa snaží už veľmi dlho, ale márne a život jej neustále len podkopáva nohy...mala jeden vážny vzťah, do ktorého dala ona všetko a osvedčilo sa staré známe,,za dobrotu na žobrotu,, a vo vzťahu jej bolo tak psychicky ubližované, že v sebe prechováva hroznú nenávisť voči všetkým chlapom sveta a jej city sú studenšie ako ľad... prežíva len zo dna na den a z času na čas do seba šupne dve tabletky xanaxu vdaka ktorým síce necíti psychickú úľavu, ale aspon prespí polku dna a tak nemá čas utápať sa v myšlienkach, že by si najradšej želala nebyť už na tomto svete... v práci sa premáha najviac ako len vie, aby sa nezosypala a to jej k tomu niekedy ozaj veľa nechýba... z práce chce byt čo najskôr doma, hlavne nebyť nikde medzi ľudmi... už sa vzdiaľuje a prerušuje kontakty aj s najbližšími kamarátkami... hanbí sa za seba, za to ako vyzerá, za svoj psychický stav a za to, že ako dvadsaťročná nezvláda svoj život napriek tomu, že mnoho ľudí je na tom horšie ako ona a predsa sa nevzdávajú... o svojich pocitoch s nikým nehovorí a všetko v sebe dusí..až na jednu kamarátku, ktorej sa po dlhom čase zdôverila, pretože vedela, že aj ona si kedysi niečim prešla..kamarátka ju podporuje a posmeľuje k návšteve psychologa..dievča sa už dvakrat premohlo a s veľkým strachom zdvihlo telefon s tým, že si dohodne sedenie u psychologičky, no ani jedenkrát jej tam nik nezdvihol telefon, takže zatiaľ neúspešne..dalším problémom je jej práca, v ktorej jej šéf chce vedieť o každom jej kroku a aj napriek tomu, že stále pracuje a má minimum voľna, ked si chce vziať den voľna na oddych, musí to nejako okomentovať alebo ofrfľať... a je toho ešte omnoho, omnoho viacej čo má dievča na srdci..zajtra má ísť po piatich dnoch do práce a už teraz jej je z toho zle.. má už vyše roka problémy s krčnými mandlami, ktoré jej lekári odporúčiki dať vybrať pretože je každý mesiac pravidelne chorá.. a v takomto stave, vyčerpaná psychicky aj fyzicky prežíva zo dna na den a trvá to už niekoľko mesiacov, čo necíti žiadnu radosť či potešenie zo života...dvakrát sa jej dokonca stali čudné veci typu, že bola na diskoteke a zrazu bola dezorientovaná a cítila veľký strach ani nevie z čoho a druhýkrát doma, ked zažila niečo ako živý sen pričom stála s otvorenými očami, vôbec sa nehýbala len sa rozprávala sama v izbe s osobou, ktorá tam nebola..doeraz si tieto dve veci nevue vysvetliť..už by svoj život dávno ukončila nebyť toho, že je zbabelá a bojí sa smrti a nechce ublíziť svojim blízkym... nejde mi však stále do hlavy, ako sa môže za tak krátky čas z veselej a zdravej ossby stať takáto chodiaca troska...
Psychika - veľmi zle
snehuliatko, začal tento stav po rozchode s tým chlapcom, ktorý Ti ubližoval? Ak áno, tam treba začať. Ak sa tieto stavy u Teba spustili po nejakej inej zlej skúsenosti, tam treba začať u tej. Porozmýšľaj, aký odkaz zanechala prežitá negatívna skúsenosť v Tvojej mysli. Sú to myšlienky, ktoré si prijala za svoje bez toho, aby si ich logicky preskúmala a spochybnila a veríš im. Možno sú to takéto odkazy: Nie som dosť dobrá. Nie som dosť pekná/múdra/šikovná. Som ... Nezaslúžim si lásku. Nikdy nebudem šťastná. Všetci ľudia/muži ma len využívajú atď
Porozmýšľaj, či nemáš v hlave takéto a im podobné zlé myšlienky, naformuluj si ich (napíš si ich) a rozober ich so psychologičkou. Lebo všetko sú to postoje, ktoré nie sú pravdivé a potrebuješ ich nahradiť novými a pravdivými postojmi o sebe aj o iných ľuďoch. Asi máš tendenciu zlé skutky jedného alebo viacerých ľudí zovšeobecňovať na všetkých, čo je tiež klam. Bola si vnútorne zranená, pociťuješ hnev voči tomu/tým, čo Ti ublížili. Okrem toho, že s pomocou psychologičky spoznáš skutočnú pravdu o sebe a o tom, čo sa Ti to vlastne stalo, potrebuješ aj odpustiť tým, čo Ťa zranili. Ak odpustíš, budeš definitívne uzdravená.
sorry, že sa tak vykeciavam, ale aspon tu sa vyžalujem, ked inde sa hanbím :-(
Lulu mrzí ma, že to tiež prežívaš. Ono sa možno niektorím ľudom povie, že ako môže kvôli takým blbostiam ako je napr koniec vzťahu či nárast váhy človek vôbec uvažovať nad samovražednými myšlienkami..ale pokým človek nezažije na vlastnej koži, tak nevie...pridajú sa postupne dalšie a dalšie problémy a ked do toho človek padne, sám a bez pomoci sa z toho určite nevyhrabe, sama som sa x-krát pokúsila zvládnuť to s tým, že si budem nahovárať že na tom vôbec nie som až tak zle a vyhrám nad týmto hlúpim stavom aj sama! A hľa, nedá sa to! :-(
Už ma nebaví to prežívanie zo dna na den a život, ktorý pre nna nemá absolútne žiadny zmysel..cez týžden od rána do večera v práci a víkendy sa utápam v depkách a prejedám.. raz za čas samozrejme aj na mna príde stav, kedy to už ani doma nezvládam a idem večer do mesta, opijem sa a na další den nie som schopná z postele vstať lebo mi je na unretie, lebo ja si neviem vypiť len trochu, ja si musím dať minimálne bud do takej riadnej nálady aby som sa uvolnila a odviazala alebo potom už len sa poriadne opiť a dozvedať sa na další den že čo som v ten večer robila...
Najradšej by som vypadla niekam daleko, uvažujem aj nad prácou v zahraničí ale sama sa neodvážim a dôverovať dnes tým agentúram, ktoré sprostredkúvajú prácu je taktiež polemické, pretože poznám osobne prípady, ktoré agentúra oklamala a žiadnu robotu im nezohnali aj napriek poplatku, ktorý museli vopred zaplatiť..
Fakt už neviem čo robiť ako v ži ote pokračovať a akej slamky sa chytiť, pomoc...zajtra telefonujem psychologičke
Lulu2011 - tu pracu predsa musis zmenit! preco tam este zostavas? tu psychoterapiu by som potrebovala aj ja, ak by niekto vedel o dobrom psychologovi, tiez uz obcas neviem, co so sebou.
chapem ta, podobne pocity prezivam aj ja, myslim, ze mas depresiu s uzkostou spojenu, sa zober a chod zaklopat na dvere k psychologovi, ci psychiatrovi, ja si hladam dobru psychologicku na psychoterapie, lieky brat nechcem som s nimi mimo a otupena, tiez to skoncilo tak, ze kazdu uzkost som zajedala, zajtra ma tiez caka praca a vnutorne som uz uplne na dne, nenavidim to tam, rano s ami chce plakat, nevystupit z mhd, odist daleko prec, berie ma na zvracanie ked nastupujem do vytahu v praci, odratavamkazdu minutu, ked vycerpanim odtial vypadnem, tiez ziadne volno, dovolenka nic...
