Ahojte. Uz pol roka mam psychicke problemy a uzkostne stavy a mam tetaniu. Dost ma to obmedzuje lebo niekedy sa bojim vist aj z domu. Mam par kamaratok no nie je to také prave kamarátstvo Prave som mala 18 narodeniny. A nemam to ani s kym oslavit. Chodim aj ku psychologicke. Problem je ze sa citim byt strasne osamela a sama. Viem ze nejsom, ze tu mam rodinu. Ale taky pocit priatelstva mi chyba. Proste ist len tak s kamarátkou von a smiat sa, baviť sa. Nejsom moc tym co chodi pit a na diskoteky. Mam radšej kreativne veci. Rada malujem,citam,pocuvam hudbu. Rada si vytvaram nove veci. Naramky,prstene. Mam pocit ze som ina od ostatanych a nedokazem si najst kamaratov co by mali radi podobne veci alebo s ktorymi by som si rozumela. Uz som sa v ludoch par krat sklamala a dost tazko to znasam. Nedokazem sa ani s ludmi hadat. Neznášam hadky. Vdaka mojim uzkostnym stavom nedokazem ani nikam ist sama. Lebo sa bojim byt sama. A cele je to zamotany kruh. Mam aj lieky od psychiatra a snazim sa vazne myslieť pozitivne. No niekedy mi vazne chyba rozhovor medzi rovesnikmi a nie dospelými ludmi. Uz mi davali vela rad ze mi pomoze buď nova partia kamaratov alebo aby som si konecne niekoho nasla. S tým uplne súhlasím ale keby to bolo take lahke. A popravde bývam aj dost daleko od mesta. Z cestovania je mi zle. Mam problem ist aj polhodinu vlakom. Snazim sa byt stále pozitivna a stále sa usmievat :) aj ked ta tetania to dakedy dost komplikuje. Nikomu to nezelam. Len uz neviem co mam robit. Uz mi pomaly dochadzaju sily. Bojim sa ze ostanem taky samotár. Myslela som ze strdenou sa to zmeni, ze si najdem kamaratky. No je to horsie. Ked mate niekto podobné problemy rada by som sa s niekym zoznamila. Aj ked len cez net. Viem ze v tom nejsom sama a ked mozem niekomu pomoct tak to urobi aj mne radost :)
Osamelost, uzkostne stavy
mail: petkulaK@zoznam.sk
ahojky :) ak chceš, kľudne mi napíš. mám tiež podobné stavy a som z toho zúfalá
No mne sa to zacalo tym ze som sa rano zobudila s tym ze mam opuchnutu hornu peru. Cely den ma bolela hlava. A vecer mi strplo cele lice. A trochu opuchlo ako keby zvnútra. Na pohotovosti mi povedali ze nevedia co to je. Ale predpisali mi fenistil kvapky ak to bola alergicka reakcia. Od vtedy na zacali bolet zuby na pravej strane aj hore aj dole. Isla som k zubarke a zuby mam v poriadku. Spravili mi vsetky mozne vysetrenia a a nic mi neni len tetania . Cely tyzden od vtedy mi trpol jazyk na pravej strane a tiez tie zuby. Tri krat som mala taky zachvat ze som sa cela zacala triast. Ale nie ako ked je zima ale proste silno až som pohar nemohla udržať .tiez mi zacali trpnut ruky. To sa stalo tri krat. Zacala som mat uzkostne stavy ze sa mi to stale znova. Nakoniec mi predpisala psychiatricka lieky. Postupne sa to zlepsovalo no zuby ma stale boleli tak mi predpisala silnejsie a prve dva tyzdne to bolo hrozne. Opet som mala ako keby opuchnutu peru a cele lice. Zacala som mať uzkostne zachvaty. A cela celust a hrdlo ma az zvieralo. Az som mala pocit ze ma niekto skrti. Co mi povedali ze je s tej tetanie. Takze vecsinou mam len ten jazyk, zuby, trpnutie ruk, a to hrdlo. No bol aj ten zachvst toho trasenia. A ty mas hyperventilacnu tetaniu ci tu druhu? No ver ze urcite nejsi sam
Viem zhruba ako sa citis (aj ked ti to asi moc nepomoze:) ) podobny problem mam uz skoro rok. Zozaciatku bolo vsetko vpohode, paradna partia sme boli v skole kazdu minutu sme neco vymyslali kecali po vyucovani sme robili v skole blbosti do piatej poobede kym nas skolnik nevyhnal...proste kamosi jak sa patri, ktomu sport, posilka, pohodovy krasny zivot:) ale posledny rok to uz nebolo ono a zivot siel kazdym dnom viditelne dole a cez prazdniny zacali nejake zdravotne problemy a doteraz mi kazia zivot. Tiez som sa tesil na strednu, novi ludia, skola, zmena. Vsetko bolo vpohode, spoluziaci uplne super, az na to ze ja som uz nebol vpohode. Uplne cely bez energie a chuti do zivota, len sem tam som pokecal s niekym o niecom aby som nevyzeral ze tam nepatrim, ale uz to bolo take vynutene kecanie o nicom. Vsetko sa zacalo tocit mimo mna, proste jak keby som bol uplne neznamy, sem tam sice sme s chalanmi pokecali ale cele to dianie, rozhovori, akcie mi nejak unikali, brali ma jak niekoho vedlajsieho. Nemal som chut sa s niekym rozpravat, bol som bez chuti do zivota. A cele len koli posratej chorobe. Nemam energiu na nic, cely den by som spal a nic ma nebavi. Jedine co tak robim je ze lezim a premyslam co dalej, pocuvam hudbu alebo krvopotne prehrabavam google nech mi konecne vypluje co mi je. Uz mi je zo mna sameho zle aky som depresivny cele dni. Doktori to so mnou vzdali a posielali ma k psychologovi (pricom dobre viem ze to psychicke neni) kvoli tomu co ze som mal zopar atakov co oni nazvali 'panicke' a moja fyzioterapeuticka mi vravela ze nieco podobne robi tetania (mal som aj nejake vykyvy v mineraloch) to bolo nieco ako ze mi zacali brniet ruky, nohy a ptm cele telo, cely som sa triasol a isla mi puknut hlava (preto by ma zaujimalo ake si mala ty priznaky ci sa to podoba na tetaniu) ale potom sa nabalili ine veci a toto mi oproti nim vadilo najmenej. Je to naprd ked takto choroby kazia cely zivot :/ mas tetaniu, ja by som si nasiel forum o tom a poradil s s ludmi ktori maju nieco podobne urcite vedia co s tym ;) je to zataz na psychiku to hej. No mne uz ani rodina moc nepomaha (ani sa im necudujem po roku vysetreni) tak som na to ostal sam. Viem aky je to pocit. Len tolko k tomu ;)
