Je to spravne?

Ahojte, neviem ani ako zacat, ale potrebujem nejake nazory na moj zivot. Viem, znie to mozno divne, a som tiez nazoru, ze by sa clovek nikdy nemal riadit niekym inym, ale robit veci po svojom tak ako uzna on za vhodne a ako mu to vyhovuje. No niekedy vsak potrebujeme radu a prave ja ju teraz potrebujem. Mam 21 rokov, a nechcem svoj zivot prezit nudne a premarnit ho, a potom neskor to lutovat. Studujem na vysokej skole v zahranici, ktora je pre mna dost narocna a vela volneho casu popri studiu nemam. Niekedy zavidim kamaratom, ktori studuju u nas na slovensku pisu mi ako sa zabavaju a ja sedim do 10 vecer casto aj cele vikendy nad knihami, lebo je toho niekedy fakt velmi vela. Problem je, ze to vsetko dost velmi prezivam a bojim sa neuspechu, ze to nezvladnem, nespravim skusky, vyhodia ma. Ostatni kamarati, ktori boli na tom ovela horsie si veselo studuju a davaju jednu skusku za druhou bez najmensich problemov. Ked pridem domov hnevaju sa, ze nie som s nimi, ze si nenajdem aspon hodinku cas, ale oni nejak nevedia pochopit, ze mam toho ovela viac ako oni. Nemam sa na skusku naucit 20 A4iek a mam hotovo. A este mi idu hovorit, ake to maju oni tazke. Aj ked viem ako to je, dost ma to depta, a citim sa byt podstatne horsi ako oni. Nejde mi nejak o to byt lepsi ako niekto, len proste ma to trochu mrzi, ze im to ide ako po masle, a ja sa trapim a trapim... Zatialco ja sa tvrdo ucim, oni behaju po vonku nove zazitky, a moje ucenie niekedy aj tak nema vyznam, lebo velke stastie nemam a dost casto sa stava, ze dostanem na pisomkach skupiny, ktore mi nesadnu, pritom tie druhe by som vedel aj na plny pocet. Dalsia vec, co ma trapi a neviem, ci robim dobre. Tyka sa to zien, do teraz som nemal ziaden vztah ani nic ine, proste nie som typ cloveka, ktori sa vrhne hned na nejaku sympatickejsiu damu, uzil si a dovidenia. Nijak by ma to nenaplnalo, kamarati si zo mna obcas aj robia srandu, ja si z toho sice nic nerobim, len ma to prinutilo trochu porozmyslat nad tym, ci robim dobre. Zas aby som uviedol na spravnu mieru, nie som nejaky typ cloveka, ktori sedi za knihami nonstop a vyzor nie je velmi najlepsi. To by som sa potom necudoval ani sam sebe, ze som nikoho nemal. Problem je aj trochu v komunikacii, ze prihovorit sa nejakej zene, ktoru vobec nepoznam na to jednoducho nemam, to by som nedal. A ked som v skole, tak niekde vonku do nejakej partie, kde by som mal moznost sa s niekym zoznamit nechodim, lebo bud sa ucim, alebo som rad, ze mam trochu volneho casu a mozem si oddychnut. Aj ked je pravda, ze porozpravat sa niekedy s neznym pohlavim by urcite nezaskodila, predsa je to o trochu ine, ako ked sa rozpravam s nejakym chlapom. Citim sa tu niekedy aj dost osamelo, pretoze tu nikoho nemam, len dvoch lepsich kamaratov, a obaja maju priatelky, takze je to dost onicom. Dalsia vec je, ze nepijem, nikdy som nepil, necitim nejak potrebu, a niekedy ked som s kamartmi na roznych party, tak rozmyslam nad tym, ze mozno by to nebolo zle si nieco vypit a trochu sa uvolnit, ale jednoducho necitim potrebu, viem sa zabavit aj bez toho, ale z kazdej strany len pocuvam, ake to je super byt v nalade atd, atd... Chcem teda pocut bud nejaku kritiku, ze chlapce preber sa si uplne mimo, alebo trochu mensie povzbudenie, ze to co robim je spravne, a nie som nejaky idiot, ktori si nevie uzit zivot.