ahojte, prosim o rady tych ktori maju pekny vyrovnany vztah alebo tych ktori zazili nieco podobne ako ja a vyriesili to.
nerozumiem odkial prameni toto moje spravanie, ktore v danej chvili neviem ovladat. mala som dvoch vaznych priatelov a pri kazdom som sa pri nejakej nezhode alebo hadke chcela hned rozist. pritom som mala bývalého vtedy rada a mam aj tohto terajsieho ale proste nastve ma niecim a hned chcem rozchod a myslim to v tu chvilu vazne, vtedy rozmyslam tak ze ked maju byt probelmy tak to radsej hned ukoncit ako neskor v pripadnom manzelstve rozvod. moji rodicia su rozvedeni a vyrastala som s otcom. mozno aj toto zanechalo nejaku stopu a odzrkadluje sa to teraz v mojom spravani vo vztahu. nechcem trpiet a preto som to riesila tak radikalne, ale dlho ten rozchod nevydrzal, neskor som sa aj tak vratila k priatelovi. mam 28 a myslim ze je to uz vek kedy by sa zena mala spravat rozumnejsie a zodpovednejsie a preto ma tieto moje "skraty" velmi trapia, myslim ze mam aj posunute hodnoty co sa tyka vztahu, vela veci beriem na lahku vahu, typu ze "ved a co najdem si ineho", "ked nebude hento a tamto splnat tak sa s nim rozidem", proste ako keby som ochladla a vo vztahu dost rozmyslam namiesto aby som citila....nebola som vzdy takato, stale snivam o niekom koho som zatial nikdy nestretla, vsade pocuvam ako nikto na svete nie je dokonaly, kazdy ma svoje chyby (ja tiez samozrejme) ale ked ma nieco nastve tak nemam k druhému uctu, ako keby som si partnera nevazila a to sa mi nepaci, pretoze mam dojem ze si neviem vazit skoro nikoho nie len partnera. tuzim k muzovi vzhliadat ale zatial som takého muza nestretla ktoreho by som si pre nieco vazila...som asi dost narocna co ja viem. prosim ako sa prebrat????? ako sa pozerat na svet lepsim spôsobom a vazit si ludi? mozno by to mal byt príspevok pre psychológa ale skusim ststie aj u vas. vdaka za kazdy komentar, ci uz negativny alebo pozitivny.
Preco sa chcem hned rozchadzat? Ako si vazit ludi?
tiez mam tento problem, ze mam pocit, ze si s malokym rozumiem, ale prave preto, ze som si hovorila, ze to nikdy nebude idealne atd, som sa nerozchadzala. vacsinou sa nakoniec rozisli muzi so mnou, ale tym padom nebolo po kratkom case moc za cim smutit. teraz poznam muza, ktoreho si vazim (vedela by som takych za cely zivot spocitat na jednej ruke) a je tam vsetko, co byt ma, trochu az telepaticke. tiez to prislo az tak v tvojom veku. je to sice momentalne dost komplikovane, ale tak co uz, aspon viem, ze je. cize zase netreba rezignovat ani na to, ze raz stretnes niekoho fakt "vhodneho". vacsinou to prichadza potichu.
Tak v tom prípade si moja krvná skupina :)
Gamm a Gestroben:
ano trafili ste klinec po hlavicke, som dost emotivna a aj ovplyvnitelna....a presne ako pises Gamm mam velky strach z toho akeho partnera budem mat, ako s nim skoncim a chces to mat pod kontrolou ..a to je naozaj zle toto...taktiez je pravda ze v spolocnosti inych ludi som niekedy utiahnutejsia moc sa s ludmi nebavim...aj ked chcem ale mam pocit ze by som bla nudna alebo pre nich nezaujimava...a potom mam asi problem s ludmi a som potom moc kriticka k nim....malo ludi mi vyhovuje :( pretoze kazdeho hned zaskatulkujem :(
ty pises "ale nechapem preco to robim" a odpovedas si "asi preto ze som aktivnejsia". nuz v prvom prispevku pises niekolko veci:
"moji rodicia su rozvedeni a vyrastala som s otcom. mozno aj toto zanechalo nejaku stopu a odzrkadluje sa to teraz v mojom spravani vo vztahu. nechcem trpiet a preto som to riesila tak radikalne"
"mam dojem ze si neviem vazit skoro nikoho nie len partnera"
nuz ak to tak mas aj pri inych ludoch, deje sa ti to casto, tak to je na zamyslenie. dalsia vec ak mas k nim hned taky tvrdy postoj ze si ich prestavas vazit, nemas uctu, tiez na zamyslenie. ak je to tak, tak za tym nebude len to ze si aktivna. navyse sama pises co by asi mohla byt pricina, spominas rozchod rodicov. nuz ak ta to v tejto suvislosti napadlo tak na tom zrejme nieco bude. pytas sa preco to robis. no bojis sa. je za tym strach. mozno v pripade ostatnych ludi je to o tvojej vlastnej sebaucte. ked si nevazis seba, nevies si vazit ani druhych, ked nevies nedostatky alebo chyby a omyly odpustit sebe, nevies to ani druhym. to moze platit aj pri tvojom vztahu k partnerom ale pri partneroch moze byt aj cosi navyse. prehnany strach z toho akeho partnera budes mat, ako s nim skoncis, chces to mat velmi pod kontrolou "neviem si oddychnut stale rozmyslam ako keby za dvoch".
opakujem ze som viac krat pisal slovicko mozno. nepoznam ta, napisala si len dva prispevky. moju odpoved ber len ako inspiraciu na zamyslenie. kazdopadne dve veci platia na 100%
1. nase vztahy s druhymi vypovedaju vzdy nieco o nas
2. ak chce nieco menit vo svojom vztahu k ludom, zacni vzdy najprv od seba
dakujem vam vsetkym za rakcie, ma to nieco do seba
Moireal: tak to si opisala uplne trefne...mam pocit ze mam akoby na krku okrem seba este toho druheho....a leze mi to na nervy, neviem si oddychnut stale rozmyslam ako keby za dvoch...a je toho na mna uz moc....ako keby som mala decko ale dospele..pritom ako pises nemusim to robit..ale nechapem preco to robim....asi preto ze som aktivnejsia ako on ale to ma nici...a on sa stale spolieha hlavne na mna..ze ja vybavim ze ja viem lepsie ako on hento a tamto....pane boze
celkom pekne napísané :)
Ahoj.Som taka ako ty. Mam 27. Mozno je to preto, ze u seba neznesies nedostatky, tak ich tazko znesies na druhom. Ked si vo vztahu, je to akoby si mala "na starosti" nielen seba ale aj jeho. Je to blbost, lebo kazdy je tam za seba ale moze to tak byt. Proste dnes maju ludia dost sami so sebou a nie este vo vztahu ale chce to len trpezlivost, obcas si uz treba povedat, ze ten vztah zato stoji a mlada tiez nebudes vecne, aj ked sa hovori, ze laska kvitne v kazdom veku. Na druhej strane ako sa mas dozvediet o svojich nedostatkoch, ak nemas vztah? Vztah je na to najlepsie zrkadlo. Drzim palec, tiez som sa to este nenaucila. Je to zodpovednost.
Vieš od čoho to závisí?
Len od teba. Ty máš na to odpoveď. Nie tí druhí.
Ahoj, ty sama musis zistit, ci si s clovekom s ktorim chces stravit cely zivot, ak nie, ak ta vytaca a vies, ze o to nestojis, tak nestracaj cas a hladaj si ineho partnera, ale ak ti na tom cloveku zalezi a vies si s nim predstavit aj daleku buducnost, tak sa s nim o tom v hodnej chvili porozpravaj a povedz mu co ti vadi a s cim si nespokojna, a ze ked ta miluje a chce byt s tebou tak sa musi posnazit, lebo ty od vztahu ocakavas nieco ine ako sa ti dostava... Podla jeho reakcie zistis, ci to ma zmysel...
