Kazde rano myslim len na nu

Dakujem za komenty a povzbudenie,poviem vam pravdu toto som uz raz zazil takyto podobny rozchod ,no o dost hotsi rozchod bol som v horsej zivotnej situacii,takze sa s tym viem ako tak vysporiadat aj ked to nieje lahke si tym presjt zase,ide o to ze ju stale milujem mam ju rad,proste ta baba mi dala 3 roky stastia ako ziadny iny clovek a ona mi hovori to iste a preto som taky z toho smutny ze uz tie chvile nebudeme zazivat spolu :( ale ide aj o to ze ma dost sklamala-nebude rozoberat preco,proste jazvy ostanu,vieme preco sa to stalo a dalo sa tomu predist a o to ma to mrzi viac,samozrejme od vtedy som zacal viac sportovat dokonca sa pripravujem na spartan race preteky ak poznate,posilka beh,bike...ten sport fakt pomaha ale je tu este jedna vec,momentalne prezivam tazke obdobie v tom ze som prisiel aj o robotu ktora ma absolutne nebavila som aj rad ale peniaze treba,proste neviem co mam v zivote robit na aku cestu sa mam vybrat,vnutri mam tie hlasy co dalej,asi sa tomu hovori stastie...ale to je uz o inom...vdaka za precitanie

to mas ako s fyzickou ranou. boli, nejaky cas trva nez sa zahoji ale netreba do nej zbytocne rypat a drazdit ju. treba radsej hladat sposob ako si ulavit. samozrejme nejaky zdravy sposob.

Ahink, neviem ci totalna zavislost na niekom znaci ako velmi toho cloveka miloval :) Osobne si myslim, ze taketo spravanie nema nic spolocne s laskou, milovanim toho druheho. A samozrejme, ze psycholog s nim nepohne, lebo nechce prijat nic ine. Oddanost o akej pises, zavislost, neschopnost bez druheho cloveka existovat nie je pre mna znakom silnej lasky, ale extremnej naviazanosti, ktora prosto nie je dobra, ani v ramci nejakeho psychickeho zdravia v poriadku...Ale drzim tvojmu znamemu palce, aby sa z toho co najrychlejsie dostal, lebo si zas na druhej strane viem predstavit, ze to musi byt strasne takto fungovat....

Kto chce, bude trpiet roky a moze prejst hoc aky dlhy cas, stale bude na tom istom......bavime sa o rozchode, nie o umrti cloveka, tam by som to uplne inak posudzovala. Jasne, vsetkemu treba dat cas, len CAS a nic ine. A kazdy mame ten cas inak v sebe nastaveny, niekoho rozchod preboli po tyzdni, ineho po rokoch. Ale vzdy mozeme vlastnym pricinenim ten cas nejakym sposobom korigovat a ovplyvnovat :)

Preto som toho názoru, že ak človek skutočne niekoho miluje alebo len má rád ale tak naozaj tak to neskončí.
Miluje tých ľudí a bude ich mať rád či už odídu z jeho života alebo budú jeho súčasťou.

Ale čas všetko zahojí.

Maoman...mas pravdu. Aj moj znamy takto hrozne trpi a je uzavrety vo svojej samotarskej bubline za byvalou a to uz je od ich rozchodu 1,3 r.
A sam nevie ci to raz skonci. Je jej stale oddany, zavisly od nej..ze je to ako droga. Chodi aj k psychoterapeutke a nepomaha. A to dovtedy frcal hl.na sexe, zeny striedal ako pradlo, ziadne city viazanie sa len uzivanie si a sex. A toto 1x co ozaj skutocne miloval. Uplne ho to zlomilo zlozilo

vsetky tie mudrosti si precita o par mesiacov a postupne bude schopny ich prijat

teraz nie

je to sice chlap, ale kludne moze prezivat totalne blues ako zena kt bola velmi emocne naviazana

to sakra boli a niekoho aj roky, kym dokaze mat novy vztah

jemine, vsak ako sorry ludia, toto vsetko je sice pekne a mudre, ale to je ako hovorit cerstvo operovanemu na JIS-ke, ktory je rad, ze prezil, cez CVK mu tecie morfin do tela, aby nereval od bolesti, ze vsetko super, vezmeme ta von, na vylet, do restiky...

on potrebuje cas, to moze trvat mesiace, kym vobec v zavislosti od jeho osobnosti bude schopny normalne uvazovat

tolko rokov a je v akutnom stave, pochybujem, ze vobec by mal energiu niekam ist

skor mi pride ako typ, ktory potrebuje byt sam a stiahnut sa

a NIE, nie je pre kazdeho vhodne 'rozptylovat sa'

su typy ludi, pre ktorych je to dokonca skodlive, v tych prvych fazach

Podla mna je najlepsie zistenie, ked si clovek uvedomi, ze byt stastny, spokojny a vyrovnany, nie je podmiene tym, ci ma alebo nema partnerku. Ak dokazes byt stastny sam, dokazes to aj s partnerkou. Mat partnera by mala byt len "pridana hodnota" k tvojmu vlastnemu pocitu spokojnosti a stastia. Nemal by si byt na partnerovi tak zavisly, ze ked ta opusti, zrutis sa, mas depresie, nedokazes normalne fungovat. Lebo to podla mna nema nic spolocne s laskou, ale len obycajnou tuzbou byt s niekym, nebyt sam...
Kym na toto vsak prides, a ver tomu, ze ked budes nad tym premyslat, tak prides, skus sa nejakym sposobom zamestnat, ako ti pise lukinka. Sportom, aktivitami s priatelmi, knihami atd atd :) Drzim palce

Každá strata veľmi bolí, a najintenzívnejšie je to, keď je to ešte veľmi čerstvé... Vtedy si aj ty sám najviac ubližuješ, keď sa utiekaš k pekným spomienkam a stále nad tým premýšľaš...
Neboj sa, šťastie nie je nevyčerpateľné, len je dôležité naučiť sa byť šťastný sám, vedieť sa radovať zo života a žiť ho naplno, bez toho, aby ťa niekto druhý robil šťastným. Áno, druhí prispievajú k nášmu pocitu šťastia, ale náš spokojný život by nemal závisieť len na konaní alebo blízkosti iných ľudí.
Ja som sama vyše roka, po 5 ročnom vzťahu a hoci to tak naozaj nevyzerá, je to všetko len o zvyku..
Na prechodenie tohto obdobia si nájdi nejaké rozptýlenie, mne sa najviac osvedčil šport...a ešte viac času venovať nie sebe a ľútostivým myšlienkam ale priateľom, rodine...ozvi sa starým známym, naplánujte si niečo. Život ide ďalej a napriek všetkému je krásny. Záleží na tebe, ako veľmi :-.
Držím palce!