Dobrý deň, mal som s priateľkou, žiaľ bývalou, veľmi pekný vzťah, ktorý trval 4 roky. Prežili sme spolu všetko čo dvaja ľudia dokážu, boli si oporou vo všetkom, vedeli sme sa podržať a každú minútu ktorú spolu strávili v objatí bola výnimočnejšia ako tá predošlá. Po čase sme k sebe začali byť hnusní, nemali sme to ľahké, hádali sme sa za malichernosti a úplne v živote nepodstatné veci. Nebol som k nej asi nejalepší, dával som jej najavo nie pekním sposobom že mi na nej nezáleží, ba záležalo ale bol som hlupák ktorý to skutočne nevedel dať najavo ovplyvnení hlúpim zmýšľaním, dobou a vidinami v niečo čo nebola reálne. Spravili sme obaja príliš veľa hlúposti ale vždy sme si to vedeli do našich štyroch očí vydiskutovať a boli sme tu znovu pre seba. Bol som hlupák ktorý sa teraz len potáca s možnosťou premýšľania o to zistiť a príjsť na to ako to odčiniť, avšak ma premáha pocit, že všetko je už stratené a že moje srdce sa len v prach obráti a zahynie. Chcel by som jej ukázať, že jej viem všetko dať, robiť ju šťastnou ba tou najštastnejšou ženou, prebúdzať sa pri nej a každé ráno ju bozkom objať v náručí. Spraviť jej papať do postele, utíšiť ju keď bude potrebovať a keď sa bude báť. Teraz je to o to horšie, že si niekoho našla, nezáleží na tom čo mi všetko prisahala, a čo sme si obaja slúbili. Má iného a mňa už myšlienka v toto uvrhuje k dnu a sáče do pekla, sklúčujú ma pocity konca, pocity ukončiť to, pocity z myšlienok že tam je asi všetko lepšie ako tu, kde je plno bolesti, samoty, smútku a sĺz. Čo mám pre ňu urobiť? Čo mám podstúpiť? Odísť a dokázať jej vari týmto sposobom svoje myšlienky? Vraví že som chorý, možno som a možno nie, ale viem že to čo mi volá zo Srdca je Láska ktorá volá po opatovaní. A BOLÍ TO! NESKUTOČNE TO PÁLI! ŠKLBE MA A POSTUPNE ZABÍJA! Žiadam Vás o to mi pomocť prosím Vás.
Priateľka celý moj život
Luko 9, koľko ste už od seba? Možno potrebujete na chvíľku pauzu, predsa len 4 roky je dosť dlhá doba, možno si ona potrebuje pretriediť myšlienky. Ak sa nevráti a ostane s tým "druhým" tak sa už budeš musieť uberať iným smerom. Na začiatku to bude ťažké,ale po čase to prejde a dievčat je predsa veľa,stačí sa pozrieť okolo seba, takže hlavu hore a nevzdávaj sa :)
Tvoja priatelka uz nie je tvojou priatelkou a ma pravo zit svoj zivot. Svoju sancu si mal. Mozno ju raz ziskas spat, ale vnutit sa jej nemozes. Ak ju milujes tak jej nenic zivot. Z toho co pises mam pocit, ze ju prenasledujes a uhanas alebo nieco podobne...nerob to.
Nina ti povedala pravdu a ty to vieš. hehe1 hovorí, že to zažil tiež a bol vtedy mladý a naivný, nuž a teraz je aký? Vzťahy v každej dobe sú také, aké ich chceme mať. Doba vzťahy neurčuje, my sme to, čo tak robíme.
Luko9, viem, že to bolí. Ale ona má druhého a ak je šťastná, tak je to šťastie dopraj. Ver mi, že časom to prebolí aj teba a nájdeš si inú. Len sám sebe sľúb jednu vec - že tej druhej nikdy neurobíš to, čo si spravil tejto. Že budete pri sebe stáť aj pri dobrom, aj pri zlom, vážiť si jeden druhého a neriešiť problémy hádkami a rozchodmi. Toto ber ako dobré ponaučenie pre tvoj nasledujúci vzťah, ktorý ti môže vydržať celý život - ale pre to treba dosť veľa urobiť. Zvládneš to.
killingspree tiez si to niekedy myslim, ale zivot ma naucil ze radsej treba ten odstup... nestoji to potom za to trapenie...
Nebral som ju ako ženu na pobavenie, ale ako ženu s ktorou tento mizerný život prežijem v šťastí a v tom duchu aby sme boli šťastní, aby nám na nás záležalo, aby sme si vždy pri pohlade do očí spríjemnili ten čas. Mám hnusné pocity a už nechcem ísť takto ďalej a čo i len v niečom pokračovať... :(
hehe1 no hovori sa ze no risk, no fun..
Mám pocit, že je až priveľmi neskoro na niečo z týchto vecí. Vhupol som do toho natoľko až nie je ten koreň priam možné vyrvať a vziať si ho naspať. Boli sme v tom plne obaja avšak ten druhý človek vie ako sa z tohto jednoducho dostať, ale necíti a nevie definovať tú bolesť. Ten smútok a trápenie, ktoré prežívam už len keď sa zobudím, v tomto dosledku som opustil a hodil na druhú kolaj i veci, ktoré som vykonával a stali sa pre mňa nepodstatními. Toto je už čin a vylievanie citov zúfalstva, neviem či si dokážem pomocť sám bez odborníka. Chýba mi a nikdy som nečakal že bude tá ktorá urobí prvý krok! Ale chrčal som priveľmi veľkou naivitou a realita sa obrátila v bludný kruk zúfalstva!
toto som si zazil aj ja... bol som mlady, hlupy, naivny... priviazat sa ale takto k niekomu je ruleta, v dnesnej dobe su vztahy nestale a vzdy si treba udrziavat akusi formu odstupu, lebo ked do toho spadnes takto, moze to v pripade neuspechu skoncit velmi zle... chce to cas, chvilu bude trvat pokym to vsetko asi pochopis, ale pochopis...vybuduj si vlastny zivot, zacni sa zaujimat o seba, kocinky, skolu, pracu, cokolvek.. alebo si najdi rychlo inu, aby si mohol podobne pocity prezivat k nej, ked uz... ale nie az v takej forme :)
Vidím to, že to bude tou najlepšou možnosťou, nechať ju žit jej život v šťastí a priať jej to aby každý deň bol počnúc úsmevom na jej tvári. A moj život ponoriť do smútku a tmy. Stratil som týmto všetko, čo som mohol a už nič mi nevykúzli radosť a úprimný letmý úsmev na perách. Až neskoro si človek uvedomí aké to je keď sa mu odtrhne časť z jeho srdca, aké bolestivé a plné depresie je niečo také. Máš pravdu, zlyhal som, nech zlyhám i na sklonku. Je to vlastne jedno.
Pokazil si to - hold smola.
Mal si šancu - boli ste spolu 4 roky - mal si teda 4 roky na to aby si ju miloval a ty si urobil pravý opak tak čo teraz chceš? Ona už má nový vzťah, môže byť konečne šťastná tak prečo jej to chceš ničiť?
Problém je v tom, že tvoje ego je pokorené a nedokáže sa preniesť cez to, že si našla iného, kedže ty si na ňu kašlal. Nechaj ju tak, nech je šťastná, ty si šance mal a zahodil si ich.
