som vdova so studujucou dcerou, pred 5 rokmi sa ku nam nastahoval moj partner. vedieme spolocnu domacnost. Partner sa financne spolupodiela na strave a byvani necelou polovicou, a vsetky ostatne vydaje si financujeme kazdy sam. To znamena odievanie, aktivity, skola, telefony, poistky, telka, volnocasove aktivity, skolske vylety a tak. zaujima ma, ako je to u tych, co sa druhykrat zosobasili a maju aj deti z povodnych vztahov, co sa tyka penazi. Ci novy manzel sa financne podiela aj na potrebach deti, ktore nie su jeho? totiz, financne som vyzmykana, zijem od vyplaty k vyplate. Problem je v tom, ze raz za cas chce ist so mnou partner sam niekde na vikend, s tym, ze to chce zaplatit, a ja ale nechcem nikam ist. Citim sa frustrovana, ze nemozem dcere kupit novy kabat, alebo nove topanky, a nebavi ma vtedy nikam ist, a citim sa byt ponizena, ze partner mi chce zaplatit vikendovy pobyt s nim, ale nevidi, ze nestiham financne tahat domacnost.
Peniaze v spolocnej domacnosti, vdova s dcerou studentkou a novy partner
ahink, toto tam nevidím. Kdesi inde kočka písala, že ju priateľ pozýva na výlety, víkendový vellnes s tým, že všetko platí on.. a odmietala to. Mne sa nezdá, že by ju využíval. Ale neviem.
Ahoj kafe.
Pises mudro. No mna teraz z poslednych prispevkov autorky temy vies co zarazilo? Ked zil u nich a platil necelu polku a zda sa, ze vsetko bolo na balalinde no teraz akoze OHOHOO! On si vsetky peniazky atd investoval (vsak pri takomto systeme sa ani nedivim ze si za 5r plus ak este dake uspory mal kupil a prerobil sam sebe byt), co mu ostalo si pekne odkladal a belalinda pisala ze jej ako partnerke ani nic nekupoval. Ze jej dcere nekupoval ok. Ale ani partnerke u ktorej zil 5r a zdielali spolu domacnost?..vztah partnerstvo? Aspon keby raz zacas jej nieco kupil, ci vzal ju na veceru do kina divadla koncert von uz len z tej vdaky ze predsa aj jemu vyvarala vypekala upratovala prala tych 5r..predsa. A teraz si si kafe vsimol co pisala??
Tak cely tyzden pracuje chodi domov akoby len prespavat a jasne ze chce sobotu dohonit nedorobene ci co nestihala cez tyzden (neriesme dceru teraz sa zameriavam na ine a isto aj dcera co-to robi).
Aaale krutci tak Ty ides za priatelom - cestou mu este nakupis a jak dojdes tak mu naplnis chladnicku, navaris, este mu aj upraces??? Preco to robis!?
Pozyva ta vola ta k sebe tak jednoducho len dojdi. On si mal upratat nakupit navarit a Teba pohostit ako si mu to ty robila celych 5r. Toto sa mi uz zda pri nom z jeho strany voci tebe uz ako vychcanost lakomost a ze ta vyuziva. Ja som clovek co sa pre milovanych priam rozdava. Ale clovek musi mat daku istu hranicu aby to uz nesklzlo do vyuzivania a zneuzivania. Vsak pri takomto rezime sa zakratko zrutis. Psychicky fyzicky aj ekonomicky. Nedaj sa vyuzivat belalinda. Lebo terajsi system s priatelom ta uz znevyhodnuje a Ty si fakt uz mozes pripadat ako len niecia sluzka kucharka upratovacka atd
este dodam zo svojej strany jeden postreh(cize strany zavisleho decka). ja sa napriklad teraz bojim postavit na vlastne nohy, chcem ist do zahranicia a bojim sa, co to bude, ked nebudem moct prvy krat v zivote utiect plakat k maminej sukni, ale zo skusenosti uz viem, ze ono sa to prezit da a cim menej moznosti uniku budem mat, tym lepsie pre mna, lebo o to rychlejsie sa budem musiet adaptovat. a najviac sa tesim na ten moment, ked mama konecne bude moct a hlavne zacne mat odvahu minat svoje peniaze sama na seba. strasne dufam, ze sa este o seba zacne starat, lebo teraz jej aj hovorim, nech si kupi nove veci, ale ona sa boji, ze co ked ja zasa budem bez penazi a ona mi nebude moct dat. uz som jej x krat vysvetlovala, ze ma hladiet na seba a ked si ja vyrobim problem, ktory nebude mat ona ako uhasit, tak to bude proste moj problem a aspon sa naucim problemy si nevyrabat a riesit sama...
cim skor si hranice stanovite, tym lepsie pre vas. moji stari rodicia do dnesneho dna riesia prusery svojej dcery, ona je chuda nesamostatna troska a pozerat sa na nich, je nazaplakanie. ked jedneho dna umru, ostane po nich 50-60 rocna zena, ktora nikdy v zivote nevyriesila ziaden svoj problem sama a nedokazem si predstavit, co s nou bude potom.
balalinda, ved sa trochu uvolni do pekla. ano mas pravdu, Tvoj strach je skutocny, ta emocia naozaj existuje. ale emocie nemusia vobec zodpovedat realite. samozrejme, ze aj dcera je spokojnejsia, ked si pri nej, lebo je na to zvyknuta. vsetko je otazkou zvyku. vsetko. ved ak by si dala sancu svojmu chlapovi, nikde nie je napisane, ze nemozes nikdy odist spat, kedy bolo najhorsie, ale mohla by si tomu dat sancu. a dat sancu znamena, ze sa pokusis uvolnit, poddas sa tomu strachu, prezijes uzkost, prestanes ju konecne kontrolovat. lebo Ty sa tymto v skutocnosti snazis vyhybat tej uzkosti, ktoru by si zo zmeny zazivala. to je uplne pochopitelne. ale ver, ze kazda zmena prinasa aj nieco pozitivne, len sa clovek musi poddat. pokial sa stale vzpiera a hlada uniky, tak je stale ako na pruzine. ked si raz tu uzkost z nepoznaneho odtrpi, tak sa to podda a zacne vidiet aj tie krajsie stranky novej situacie. pokial sa budes stale branit a lipnut na dcere, nie len, ze Ta nakoniec partner opusti a v Tebe ukotvi este hlbsi strach z muzov, vztahov a zivota, ale aj svojej dcere s prepacenim poseries zivot tym, ze bude nesamostatna, nalepena na Tebe a obrovsky kus Tvojho strachu prenesies aj na nu.
ja chapem, je to Tvoje decko, Tvoja najblizsia osoba a vzajomne na sebe lipnete, ale daj na moje slova. ja napriklad vidim, ze cim viac sa vymanujem z rodinnych put, tym lepsie vztahy v skutocnosti mame, viac sa na seba tesime a podla mna nakoniec budes aj Ty aj dcera na seba hrde, ze ste to zvladli ako velke baby. Samostatne zit svoj zivot.
asi ano, diky
balalinda, príspevok od jkd.. je trefný. Si vôbec neuvedomuješ ako dcére ubližuješ, aj keď na prvýpohľad vyzerá, že robíš len to najlepšie.
Dcéra ťa za priateľom posiela, priateľ po tebe túži.. pocity ktoré máš - porozprávaj sa o tom s priateľom, neživ to v sebe, nenechaj to bujnieť ako burinu. Akonáhle to priateľovi povieš a uvidíš jeho reakciu, buď sa ti obava potvrdí alebo spľasne ako bublina. Jedno z tých dvoch.
Mimochodom, keby ťa chcel od dcéry oddeliť, NEžil by s vami 5 rokov a NEprispôsoboval by sa VáM DVOM. Nerob z neho úplného debila.
kazdy prispevok je pravdivy, no ja mam strach, ze vnutorny pocit, ktory uz velmi dlho mam, a to ze partner ma chce iba pre neho, iba samu, a ze sa ma snazi vydieranim oddelit od dcery, je tiez skutocny. rada by som nechala dceru samu na seba, ale potrebovala by som k tomu podporu mojho partnera. S nim sa vsak uz o dcere vobec nebavim, pretoze sa na nu diva v tomto veku tak, ako vsetci my dospeli, a to, ze uz je dospela, a ma sa starat sama o seba, s cim aj suhlasim, ale, niekto dospieva skor, niekto neskor, a moja dcera je z tej druhej skupiny. Voci mne je ohladupna, nepyta odo mna nic, sama ma posiela za partnerom, ale ja citim, ze ked som doma, ze je rada, aj ked nic nepovie, preto sa nechcem este odstahovat, a co ma zarazilo, partner uz vobec nechodi ku nam, nechce, vyzaduje odo mna, aby som ja behala za nim, a to co najcastejsie
bohatstvo, Ty si ako moja mama. ona je skvela zena, ale az prilis sa obetuje a nas ako decka rozmaznala. samozrejme, ze ju mam najradsej na svete, ale v 25 rokoch som posrata odtrhnut sa od jej sukne, lebo som prilis zvyknuta, ze mama je vzdy niekde poruke, ked treba fukat moje rozbite kolienka a tiez je vzdy poruke, ked ja nerozumne hospodarim. a to si to velmi dobre uvedomujem, aj sa snazim robit kroky k lepsiemu, lebo sa za seba hanbim ako pes, ze taka stara truba este pyta peniaze od mamicky na svoju zabavu, ked mama sedi doma a nikam nechodi, nic si nekupuje. ono je velmi tazke davat si hranice tam, kde Ti s nimi druha strana nepomoze...
Tvoja dcera je zakriknuta a nikoho nema prave preto, ze si ju naucila, ze ma Teba na 100% a nikoho si nemusi hladat. Keby si sa konecne zacala venovat sama sebe, svojmu zivotu, svojmu partnerovi, tak aj dcera by musela nieco zacat robit sama pre seba a tych blizkych ludi zacat hladat. Takto, pokial nemusi, tak si mozno aj uvedomuje, ze by mohla, ale zadne vratka v podvedomi cloveku vzdy davaju pocit pohodlnosti.
A na margo Tvojho partnera, no nediv sa, ze nema prave ruzovy vztah s Tvojou dcerou, pokial ma pocit, ze jej venujes vsetku pozornost a na neho uz neostava. Popravde, pokial to vydrzal tak dlho a este aj kupil byt, tak to je zlaty chlap, lebo si mu Ty cennejsia ako vlastne zranene ego. Mnohi by dceru nemohli ani vystat za takychto okolnosti.
neviem ti poradiť. Že chce byť partner s tebou, je normálne. A že ty chceš byť ešte s dcérou je normálne tiež.
Nakúpiť, navariť, popratať si môžeš doma aj cez týždeň. Prípadne, to môže porobiť aj dcéra, nie? Nech vie fungovať samostatne. A víkend si rezervuj celý pre priateľa.
dcera studuje na dennom, je dost utiahnuta, malokedy ide niekam, okrem skoly. no vecer, ked prichadzam domov z prace, je rada, chvilu sa mota okolo mna, potom si robi ona svoje, ja svoje, ja potom zaspim, obcas v noci sa prestahuje ku mne, ak ma zle sny, obcas sa mi zdoveri s tym, co ju trapi, alebo sa podeli o radost. nic vynimocne, nic extra, ale citim, ze ma este potrebuje, ma iba mna
