Neviem ako by som začala.Vždy sme mali s mamou k sebe blízko,ale začalo sa to,keď som mala zhruba 15,16rokov.Odvtedy ako som si našla nejakého priatela,tak sa mi začala do toho miešať a vzťah sa vždy rozpadol,momentálne nemám nikoho už asi 3roky.Mám 22rokov.Bojím sa si niekoho nájsť,lebo zase to dopadne rovnako,pokial môj partner nebude podla jej predstáv.Veľmi túžim po novom partnerovi..To ešte nie je všetko-zakazuje mi ísť sa niekde zabaviť a keď už,tak len s kamoškou.Hovorí mi čo mám jesť,čo si mám obliecť,všade chodí so mnou.Už som z toho zúfalá.Jediná moja nádej je,že končím tento rok vysokú školu a mám šancu sa osamostatniť..Máte niekto podobné skúsenosti??
Je to normálne?
Kristina5308
mozajka
A čo sa týka priateľa v tom musíš si byť istá len Ty sama.
U mňa to bolo opačne môjho priateľa mala mamka veľmi rada, často ho dokonca ospevovala a dávala mi za príklad, čo mi vlastne aj sťažovalo rozchod s ním, lebo mi stále hovorila ako mu na očiach vidno že ma ľúbi a tak..
No realita bola ale iná po dlhej dobe som sa s ním rozišla a neľutujem to.
A mamka mala iný názor.
Alebo napr. bratovu priateľku nemala nikdy rada, ale časom si na ňu zvykla a obľúbila si ju.
Čiže aj v tomto sa to môže meniť. Určite sa preto neboj začať nový vzťah. Mamke o podrobnostiach vo vzťahu nerozprávaj ani keď budete mať medzi sebou krízu a stále pred ňou vystupuj tak sebavedomo, že áno je to chlapec s ktorým naozaj chceš byť.
Ona to postupne príjme, len hovorím Ti dopredu úprimne z vlastnej skúsenosti cesta vybojovania si určitej slobody v tomto smere je ťažká a je na nej veľa bolesti hádok nepochopenia.
Treba mať stále otvorené srdce a nezatrpknúť, na druhej strane byť rázny a pevný v tom čo sám/sama chcem.
Čiže asi toľko..
Vždy si hlavne uvedom, je to moje rozhodnutie a nie rozhodnutie mojej mamky. Ja som zodpovedná za svoj vzťah jeho rozpad/nerozpad a nikto iný.
Do veľkej miery je to na Tebe koľko do toho vzťahu pustíš mamku, aj keď viem, nie je to ľahké.
mozajka
Ahoj, ja som mala podobnú skúsenosť.
No jediné čo mi pomohlo, bola vzbura, proste som si obliekla čo som chcela ja aj keď mamka nesúhlasila.
Zo začiatku to bolo hrozné, mamka sa veľmi hnevala mali sme často tichú domácnosť, ale postupne povolila a ja som získala väčšiu slobodu.
Ale bolo to ťažké pre mňa veľmi, nebola som zvyknutá jej odporovať a naše vzťahy prešli ozaj ťažkou skúškou.
Ale je to asi jediná cesta vzbúriť sa a urobiť si po svojom, ale následky môžu byť všelijaké a môže sa to dlhší čas upravovať....mne to prinieslo prvé ovocie po niekoľkých mesiacoch...
Proste zapchať si uši a krik nekrik ísť si v týchto veciach za svojim no..
Kristina5308
Nikto nemá podobné skúsenosti???
