Je mozne niekoho milovat a zaroven nenavidiet?

Príspevok v téme: Je mozne niekoho milovat a zaroven nenavidiet?
Anjelik154

Niekedy mam pocit, ze svojho partnera nemilujem, hlavne ked si spomeniem na nieco zle z minulosti co mi urobil a neviem to dodnes zabudnut. Vtedy sa aj v noci budim s busenim srdca, s pocitom, ze chcem od neho utiect, na druhej strane si neviem predstavit zivot bez neho, lebo teraz ma ten clovek velmi miluje a dal by mi modre z neba. Co s tym? Nici ma to. Mali sme skarede zaciatky, klamal ma, pisal byvalym, vymyslal si veci, o ktorych som sa neskor dozvedela ze neboli pravda(nastastie) a rozne ine veci ktore nastrbili cely vztah. Dokonca mavam sny s byvalymi aj ked by som sa ani k jednemu z nich nechcela vratit. Su to rozne situacie, nic sexualne ani romanticke, ale ked sa po takom sne prebudim tak mi je na vracanie a citim uzkost pretoze v tej chvili necitim lasku k partnerovi. Ako mam zabudnut na vsetko zle a len milovat?

anjelik *

Existuje len jedna pravda a tá sa dá vypovedať rôznymi spôsobmi, zostane ale nezmenená. Nemá zmysel sa doťahovať na túto tému. Ide o to, aby tomu druhému pomohla, keď je v úzkych. To je celé.:o)

Delete

anjelik * nič si nenapísala čo som nenapísal ja :)

aj keď si stále myslíš, že sa mýlim a že píšeme niečo úplne odlišné :)

Johanka.54

ja mám tiež ten problém, že keď ma raz niekto sklame, už to nie je ono.... podobný problém som riešila so svojím bývalým a dlho sme to zbytočne naťahovali... som rada, že som sa od neho "odtrhla", teraz mám fantastický vzťah, čakáme spolu bábätko, dúfam, že nám to vydrží
a tebe prajem len to dobré, ak si si nie istá svojimi citmi k nemu a neveríš mu, nemá ten vzťah zmysel...

anjelik *

Delete, každé pochopenie vzniká v procese učenia sa. Aj učenia v ovládaní samého seba v priestore predstáv. Pochopiť niečo, obrazne povedané, znamená, uchopiť to do svojich rúk, v tomto prípade rúk mysle a ovládnuť to. To nejde bez opakovaného skúšania, zamýšľania sa a učenia. Snahy zostať nezasiahnutý vynárajúcimi sa predstavami o bezpráví a ublíženosti, ale znovu a znovu sa pokúšať tej predstave odolať a iba ju pozorovať. To nie je záležitosť dvoch mesiacov, a ani dvoch rokov. Ale raz na tú cestu vykročiť treba. A nielen dokola tvrdiť, že je to ťažké a nedá sa. Pretože aj to sa zapíše do spomienok a ešte len potom to bude ťažké. :o)

salalalalala

to je sice pravda, delete, ale tyra tym aj jej partnera. aby tri roky potom, co daco pokaslal, o tom stale pocuval, stale bol za to trestany a stale to musel riesit? ved to je chore.
anjelik, mam pocit, ze vobec nezijes, len rozmyslas nad zivotom. takto ti unikne cely pomedzi prsty. keby zijes a zazivate nove krasne chvile a momenty, tak zabudnes na tie veci, ktore sa udiali. ak toho nie si schopna, odid a ulavi sa vam obom. ale pracovat by si na sebe mala zacat, ci uz s pomocou psychologa alebo nie, lebo neomylneho cloveka nestretnes, kazdy niekedy urobi nejaku blbost, a ked nevies odpustit, skrachuje ti uplne kazdy jeden vztah.

Delete

anjelik * nemýlim sa.

Ty to vieš ale zakladateľka rozhodne nie!

A z toho čo jej píšeš sa to nenaučí a ani to nepochopí.

len môj názor...ja som nikdy nenapísal, že sa to nedá. Ale že sa to nedá naučiť. Musí pochopiť a to je rozdiel.

anjelik *

,,ty sama si mysľou,, je síce fakt ale ovládnuť svoju myseľ je najvyšší stupienok života a na to nemá hocikto.

V tomto sa mýliš. Má na to každý, len musí vedieť ako a najmä prečo.

Anjelik, tým, že tlačíš na predstavu, robíš presne to, čo nemáš. Ty ho máš pochopiť a zmieriť sa s tým, ak chceš s ním byť. Ak to proste nejde, odíď. Máš právo byť aj slabá. Nájsť si iného. Je nutné zvážiť vlastné sily a naozaj si neubližovať aj na telesnej úrovni. Nemáš s ním deti, spájajú ťa s ním len spomienky. Nič viac. Toto láska nie je a ani nebola. Iba láska k predstave o ňom a k pekným chvíľam, zažitým spolu. Skús si predstaviť, aký by bol tvoj život bez tohoto večného riešenia, byť, či nebyť s ním. Ak sa ti tá predstava pozdáva, realizuj ju. A o rok napíš znovu, ako sa ti darí.:o)

anjelik *

Delete, ako zvyčajne sa mýliš.:o) Že je niečo ťažké, neznamená, že je to nemožné. Zmeniť niečo, čo je len a len tvoje dokážeš len a len ty sám. Ja neviem zmeniť jej postoje, ja jej viem len ukázať, kde robí chybu a ako ju odstrániť. Potrebuje predsa zmeniť kvalitu svojho života a keď ona je život a reprezentovaný mysľou, tak musí zmeniť myslenie. Aby ho zmenila, musí sa prestať vracať k tým istým spomienkam a vytvárať nové, kvalitnejšie a s väčšou výpovednou hodnotou. Ktoré ju budú smerovať k lepším pocitom a nie k žiarlivosti a zúfalstvu. A práve takou spomienkou je spomienka na to, že každý je omylný, ona sama tiež a že nie je nijak rozumné ho za to trestať stále znovu a znovu, že sa dá odpustiť a aj ísť vlastnou cestou. Odpustiť znamená opustiť nejaký ten nesprávny návod a vykročiť k inému. Podľa možnosti správnejšiemu. :o) Pripúšťam aj stav, že to niekto nedokáže. Ale v tom prípade dostane len to, čo sám v sebe tvorí. Zúfalstvo, hnev, otrávenosť, jed, bolesť. To je daň za neschopnosť pochopiť pravdu a tvoriť ju v sebe.:o)