Dobrý deň, neviem ako mám začať, mám jeden problém. Priatel ma požiadal o ruku, sme spolu už 8 rokov ( od kedy som mala 15 ), máme krásny vzťah a milujem ho najviac na svete. Nikdy som ho nepodviedla a určite ani on mňa, cítim že je to moja láska na celý život. Síce sa občas pohádame ale sú to len také malé hádky kôly v podstate ničomu, hneď si všetko odpustíme. Bývame spolu už 3 roky a vážne nám vždy všetko klapalo. Čiže asi by som ani nemala váhať a povedať mu áno. Ale teraz k tomu problému. Je veľmi žiarlivý a nemôžem sa ani rozprávať s inými, nekričí potom na mňa ale na nich. Občas sa mi zdá že je vážne veľmi agresívny, aj na ženy. Veľa krát mal už aj problémi keď zbil nejakých chlapov, proste mi to je všetko veľmi divné, na mňa ani len nezvýši hlas, chráni ma a vydím že ma veľmi ľúbi, ale bojím sa manželstva s ním. Bojím sa či nebude potom takýto agresívny aj na mňa. Mám z toho aj takú menšiu traumu pretože keď som bola malá môj otec bil moju mamu. Preto sa tak toho všetkého bojím. Rozprávala som sa o tom aj s mojou sestrou a s ľúďmi ktorí sú my najbližší, ale všetci vravia že by mi neublížil pretože vidia jeho lásku ku mne. Ale aj tak mám stále zmiešané pocity. Už neviem čo mám robiť. Viem že by bol aj dobrý otec, viem že má rád malé deti keďže aj jeho sestra práve porodila dcérku a stále sa s ňou hrá, stále mi opakuje že chce už mať aj so mnou dieťa. A háčik je ešte aj v tom že má strašne veľa peňazí ( samozrejme s ním niesom kôly tomu, milujem ho ), ale už keď sme spolu začali chodiť a mala som 15 tak sa všetkým predvádzal, samozrejme teraz už taký nie je, to bola puberta. :D Ale bojím sa že ak sa vezmeme tak že si bude myslieť že keď má veľa peňazí môže mať aj veľa žien. No ja neviem :/ Prosím poraďte mi. Som už vážne zúfalá. A rešpekt tomu kto si to celé prečítal :D Ďakujem za každý komentár. :) P.s. - je starší o 5 rokov :) Ale pre mňa je vek len číslo. Napíšte aj čo si myslíte o tom vekovom rozdiele.
Mám povedať áno?
Tinabrej..nemožeš porovnavať človeka na zaklade toho aký bol v detsve,pretože človek sa v puberte mení -na takeho aký chce naozaj byt,a zalubený muž sa zmení znovu,na lepšieho.
PS: možno je správnejšie opýtať sa sa aj to,či si ty už chceš založiť rodinku :)
gamm, určite áno, už si neviem predstaviť byť s niekym iným. Aj keby som si ho nevzala určite by som s ním bola. julianaij, jasné že s ním niesom kôly peniazom, síce ja nepatrím medzi tých bohatých a preto to tak možno vyzerá, ale nie, asi by som to ani nedokázala byť s niekym koho nemilujem. slavkaaaa6, máš pravdu, naozaj nemal ľahký život a určite mu chýbalo aj viac tej lásky rodičov. :)
Tinabrei...kamaratky si stratila lebo oni ti ho zavidia, nie preto že ty si na vinie.S týmto ale musíš chciať-nechciať v okolí čo sa kamaratiek týka počítať.Ked ťa rodina a blízky držia a su na tvoje strane,všetko je ok...Ten pocit,že by ťa udrel alebo bil, vieš ked ma rad male deti ,NEUROBI TO.Podla tohto si slobodne maminy hladaju dobreho priatela.
Odmietnuť ho ak ho lubiš, by som ja neurobila-može ho to velmi zraniť.Nikdy to už možno nezopakuje,može ťa aj nechať-lebo sa nebude vedieť z toho spamätať.
Ked kričí na druhých ,on si ťa chráni tým-možno ma len čudny sposob.Kazdý jeden človek ma niečo čudneho v sebe.
Je správny chlap čo vie čo chce,pretože 2-3 roky su naozaj správna doba na to aby ste sa vzali.A ked spolu bývate tolko a nezvihol na teba ruku,neurobí to.Take veci sa totiž tak dlho tajiť nedaju-"sviniarovi" rupnú nervy skor .
Kludne sa opýtaj seba,či mas strach z neho,alebo iba zo spomienky na rodičov.Ale ak ťa naozaj neudrel za tých 8 r, nemas sa čoho báť.Ste až priliš dlho spolu na to aby sa to nestihlo prejaviť.
Poradila by som ti tiež tu psychologičku,ale koli sebe samej - aby si si vlastným strachom a traumou z detstva nenamýslala o človeku ine veci,a psycholog ti vzdy napomože aj v ramci správnosti -ako ho nestratiť.Rozvodu sa netreba totiž báť, manželstvo je vec ,o ktoru sa treba starať.
Vela šťastia ti prajem.
Síce má peniaze, ale možno ani on nemal ľahký život keď žil len s otcom ktorý na neho ani nemal čas. Mal štvorku zo správania ? :D :D Tak to musel mať ťažkú pubertu. :D Ale vážne, podľa toho čo píšeš tak vidno že ťa má veľmi rád, ak by bol z tých čo sú bohatí a menia ženy ako ponožky, tak by ťa už dávno vymenil a nevydržal 8 rokov. Mala by si to s ním aspoň skúsiť. Možno je žiarlivý, agresívny. Ale na teba ani len hlas nezvýšil, za 8 rokov, čo je vážne dosť. Niečo vás k sebe pritiahlo a vizerá to tak že mali by ste byť spolu. :)
tak to s nim maš naozaj dosť dlhy pribeh :) a vydno že s nim niesi kvôly peniazom lebo taka by asi nevahala a vzala si ho :) keď ste spolu už osem rokov a nikdy ti nič zle neurobil, tak ťa asi naozaj velmi miluje a citi aj on že si ta prava :) a ako si pisala že všetky tvoje spolužiačky na neho nadavali a ty si sa ho zastavala ani nevieš prečo lebo si s nim ani nebola kamaratka .. tak to mi važne pride ako osud :) ja by som si ho vzala ak by som mala šťastie na takeho muža.. pekneho, ktory si ma chrani a ešte ma aj peniaze.. možeš sa pri ňom mať ako v raji
a keby si si ho dajme tomu nevzala za muza. chcela by si aj potom pokracovat vo vztahu ?
kkaffik, áno, ale neviem či by tie dôvody pochopil, lebo ku mne sa správa naozaj ukážkovo, nevedel by prečo. Trvá na tom že si ma chce vziať a že nikdy nenašiel lepšiu ženu, že chce byť so mnou navždy, ale stále mám obavy, nechcem potom ostať rozvedená s dieťaťom pri rodičoch. A navyše je ešte jedna vec ktorá ma trápi, veľa dievčat mi aj nadáva a stratila som kôly nemu aj veľa kamarátok, všetky si myslia že ho chcem kôly peniazom. A kebyže si ho ešte vezmem :/ Všetko je to na mňa až veľmi ťažké.
Agnes989 jeho rodičia sú rozvedení, to už neviem prečo, jeho matka býva v nemecku už od kedy bol malý, skoro ju ani nepoznám, ale s sestre sa správa dobre. Myslím si že aj tá agresivita môže byť spôsobená tým že vyrastal iba s otcom ktorý na neho ani moc nemal čas, viac menej sa od mala staral sám o seba, robil si čo chcel keďže sa o neho nik nestaral. Viem aj to že na základke mal v 8mičke 4 zo správania a vyhodili ho zo školy. Neviem presný dôvod ale pamätám si to pretože chodil na tú istú školu kde ja, v tom čase som bola štvrtačka. Smial sa aj mojim spolužiačkam, viem aj že sa stále s niekym bil, a pamätám si ešte aj to keď ja som bola asi ôsmačka, bavili sme sa o ňom pretože bol taká ta "celebrita" na škole a každý si ho pamätal, všetky spolužiačky na neho nadávali, len ja jediná som sa ho zastávala a to ani neviem prečo, poznala som ho iba tak z videnia a všetci sa o ňom stále rozprávali. Keďže býval aj blízko mňa často sme sa videli ale neboli sme ani kamaráti ani nič. A raz keď som už bola v deviatke, sme boli s kamarátkou von, a pozdravila som sa mu, len tak, od vtedy sme sa nejak začali baviť, a začali sme byť kamaráti a potom sme aj spolu začali chodiť a je to do teraz. Takže je to všetko také veľmi zložité a čudné. Stále mi niečo kupuje, a už vtedy, na začiatku nášho vzťahu mi kupoval zlaté prstene a drahé veci, ale nikdy som ho nemilovala kôly jeho majetku. Začiatok bol dosť divný pretože chcelo ho veľa báb, ale on mi stále hovoril že sa zamiloval do mňa, že sme ako jeden a také veci. No proste je to všetko dlhý príbeh, nechcem tu zaše hovoriť celý môj život :D A ešte jedna vec, k tomu veku, vtedy keď som mala 15 a on 20, bolo to vážne čudné, aj na mňa, ale vyzeral na 17 maximálne takže to bolo v pohode :D
a čo žiť spolu bez svadby? Vysvetlila by si mu to tak ako si to tu napísala. Podľa mňa máš pádne dôvody na obavy.
Vekový rozdiel? A čo s ním akože je?? Je normálny. Sú aj 20 ročné rozdiely.. a ľudia to neriešia.
Ono naozaj netreba tie varovné signály prehliadať, lebo väčšina tyranov udrie prvý krát ženu až vtedy, keď sú si ňou dokonale istý, to je väčšinou tehotenstvo. Takmer každá dostala prvú facku až vtedy.
