Ahoj,
chcem sa opýtať na pár vecí. Mám vzťah už takmer 3 roky a stále je niečo zle. Prevládajú u nás tie zlé chvíle, ale väčšinou som na vine ja. Keď sme sa dali dokopy mala som 14 a nejako mi ostalo pri ňom to, že som sa bála mu hocičo povedať vyčítať atď a tiež, aj keď napríklad povedal, že nechce nič, keď sme boli napríklad v meste a vždy mi potom hovoril, že to robí naschvál, lebo chce, aby som trochu oňho bojovala, ale ja nikdy nič. Došlo to až do takého štádia, že nič odo mňa teraz už vraj nechce.Napríklad dnes sme boli v meste a nemal peniaze, ja som si požičala od brata drobné a potom som mu kúpila jesť, keď sme boli s kamarátmi a on sa úplne naštvala odišiel. Neviem, čo už mám robiť. K tomu som teraz začala byť chorá a znovu je nervózny a vyčíta mi, že nebudeme spolu, že budem doma ležať, že zasa mi dačo je (často bývam chorá). Potom cez prázdniny mám ísť s rodičmi preč a aj to mi stále vyčíta. Že nebudem doma, že kašlem na neho, že stále niekam idem. Ale tak ja si myslím, že za to nemôžem no.. choroby si nevyberám a s rodičmi ísť musím..čo mám robiť? Je to stále horšie a horšie a bojím sa, že kvôli mne nezmaturuje, keď je večne nervózny, pre to, že urobím hlúposť. Normálne pred kamarátmi mi povedal, že som sprostá pi** a ja mám také výčitky, že chcem len dobre a stále to pokazím.
Prosím, poraďte mi, ako sa mám zachovať?
Alebo skôr, ako sa mám zmeniť? Nechcem byť už to hlúpe dievča, ktoré sa stále viac a viac uzatvára do seba. Nechcem už, aby som vždy všetko pokazila, len nikdy nad ničím nerozmýšľam poriadne a potom to kazím. Už ma to nebaví...
Obviňovanie
A ty si v rodine nemala nijaký vzor ako sa má správať vo vzťahu, nemala si otca, či ten sa správal ako tyran? To čo je aby dievča, ešte decko malo bojovať o svojho chlapca tým, že mu kupuje v meste veci a pozýva ho na kávu a na jedlo? Nemáš absolútne žiadnu sebaúctu, nechala si sa zadupať do zeme od neho. Nechala si sa presvedčiť, že si tá zlá, nemožná, debilná, piča, nevieš absolútne nič a všetko čo chytíš do ruky pokazíš, všetko čo povieš je hlúposť a kravina. A to ti vyhovuje takýto vzťah? Prečo si radšej nenájdeš chlapca, čo ťa bude mať rád takú aká si a nebude ťa ponižovať? Prečo sa tak rada šteluješ do pozície neschopnej? Takto budeš celý život obeť a hlavne ak zostaneš s ním. Aké si ty mala preboha detstvo? To ťa aj rodičia či jeden z nich ponižovali či bili? Krásne láskyplné detstvo si určite nemala keď sa hneď od prvého zakomplexovanca čo si ponižovaním teba dvíha svoje vlastné sebavedomie necháš presvedčiť, že si debilná piča.
a ešte čosi - nemalo by to byť s kupovaním obojstranné alebo dokonca opačné? Tvoj priateľ je decko. Rozumný chalan by nikdy nefňukal, že mu dievča nič nekúpi. Prepána to je tak trápne a smiešne. Poraď mu, že by sa mal s týtmo pbraátiť na mamičku.
Nebuď hlúpa, nepokračuj vo vzťahu s ním. Ono to totiž žiadny vzťah nie je.
Ufff... To je tazke nieco radit, ked mas ruzove okuliare a nevadi ti, ako do teba kope....cvici s tebou jak s handrou, ziadna ucta a ty ho stale ospravedlnujes na sypes si popol na hlavu... Ak nezmaturuje, bude to len a len jeho chyba, je za seba sam zodpovedny, nikto iny len on. Myslim ze ta nelubi, len ta vyuziva. Najlepsie by bolo odist, ale si strasne zaslepena, tak to este potva kym ti to dojde, mozno aj roky, mozno ti to nedojde nikdy... Mozno pride niekto, komu nebude vadit aka si a nebude sa ta snazit prerobit na niekoho kym nie si... Ale to chce cas, kym ti to dojde... Ja len dufam, ze ti neublizi este viac, lebo uz teraz ti zrazil sebavedomie na minimum, ale to len preto, ze si mu to dovolila, lebo si este neuvedomujes vlastnu hodnotu... Drzim ti palce nech cim skor zacnes vidiet realitu spravne, bez ruzovych okuliarov....
1.) ste obaja primladí na vzťah - nemyslím priamo vekom, ale rozumovo určite. Buď nedokážete byť spolu práve vy dvaja, alebo nedokážete ešte fungovať vo vzťahu celkovo. Mali by ste ísť od seba a po čase dať šancu vzťahu s inými partnermi.
2.) keby mi frajer povedal jeden jediný raz že som pi..., otočila by som sa na opätku a mohol by sa aj do kocky poskladať, viac by som s ním nemala o čom...
3.) Píšeš, že ho ľúbiš. Nerozumiem ani tebe, ani ostatným babám, ktoré chlap zneužíva, využíva, psychicky a fyzicky týra, má ju za menej než rohožku pred dverami a oni naivne napíšu ako ho ľúbia.
Potom, keď spolu bývajú, resp. po svadbe vyplakávajú kamarátkam či rodine na pleci, akého necitlivca si to uviazali na krk, a že ich vôbec neváži a bla bla bla...
Nuž, kto chce kam, pomôžme mu tam.
Moja sebaucta a sebavedomie su ziadne..a nespraval sa tak vzdy. Zo zaciatku vztahu sa pretvaroval,ze je stastny a dal aj dava mi vsetko,co ma. Potom, ale zacal byt nervozny schcel, nech som normalna, nech bojujem onho, ze odomna neciti nic (bala som sa ho coilen normalne chytit atd). Ja som mu vzdy naslubovala (a verila som tomu,ze som uz v pohode) ale stale som to pokazila a normalne som sa spravala den. Jeho kamarati sa zo mma vsetci smeju, lebo vzdy, ked ideme spolu, tak som skoro vzdy ticho, alebo len hlupost trepnem. A uvedomujem si aj to, ze sme zacali priskoro (poznali sme sa tri dni, ked sme zacali spolu chodit), ale on sa dokazal zmenit a dospiet atd, preco to nedokazem aj ja? Nechcem mu stale ublizovat a keby mu uprimne poviem,co si myslim, tak uz poznam odpoved vopred - najprv by ma zdzubal a potom presvedcil, ze nemam pravdu a ja by som len mala este horsi pocit viny. Viem, vyzera to, ze on je zly, ale nie je..keby som sa od zaciatku spravala normalne, vmam uplne krasny vztah..v zivote este odomna nic poriadne nedostal, nikdy som.nevedela co mu kupit,nikdy som sa onho poriadne nepostarala bo este aj pri fajceni som taka zlaknuta a vsetko, vkuse mi rozprava ako zavidi spoluziakom, ze im dievcata stale kupuju daco atd atd. Rozist sa s nim nedokazem, chcem s nim byt. Ale neviem uz ako sa zachovat..teraz sa to akoby vymenilo - ja mu kupim aj ked povue nie ale uz to nechce a teraz prezmenu ja ano, no po vcerajsku...
Ja si myslim ze si este velmi mlada na vztah..alebo skor si sa do vztahu velmi skoro dala.. to ze ti hentak povedal pred chalanmi je hrozne a asi to svedci otom ze si ta az tak nevazi akoby mal.. cely ten vztah je nejaky nevyzrety..ale hlavne zjeho strany mi to tak pride..ze ti vycita asi toho velmi vela..a ma ta trochu tak omotanu okolo prstu - tm myslim to ze si stebou robi co chce a ocividne to zabera ked mas potomztoho take zle pocity a snazis sa napravit JEHO CHYBY .. myslim si ze by si mu mala povedat uprimne co si myslis a podla reakcie zistis ako to pojde dalej.. ale keby som na tvojom mieste tak by som snim radsej ostala len kamaratka.. obmedzovanie a vycitanie je velmi destruktiny sposob a to sa odzrkadli hlavne na tvojom sebavedomi.. dopraj si cas byt sama a uvedom si svoje kvality a ze nepotrebujes niekoho ako je on co ti len podkopne sebauctu ;)
