Dobry den, chcem sa s Vami poradit ohladom mojho problemu. Mala som narocnejsie obdobie, rozchod s priatelom, do toho bolesti krizov a riešila som s priatelkou jej problemy, ktorymi boli panicka porucha , resp. strach ze odpadne ked bude sama a ze zomrie. Nasledne som začala studovat všetko dostupne na inernete o tejto psychickej poruche a dostavala som sa k dalsim a dalsim co vo mne vyvolala neskutocnu uzkost , s ktorou somn nevedela fungovat , ani som nejedla pretože som sa začala bat ze trpim depresiou. Vsade same clanky ako sa z toho neda dostat a k tomu tie priserne prispevky ludi o tom ake to je priserne a ja som to zrazu citila nasla som sa v priznakoch... prislo mi ze som bola vzdy melancholicka, ale vzdy som mala strasnu chut zit,ktora ale prechadzala ako som citala tie clanky. potom som zacala mat pocit ze som dako pssychicky chora , ze sa zblaznim , ze dakomu ublizim, ale aj to len potom ako som si precitala take prispevky. uprimne teraz sa normlane usmievam akych nerealnych veci som sa bala. Ked som bola uplne zufala a myslela si ze dakomu ublizim alebo mi prepne mi velmi pomohli clanky ludi a ja som pochopila ze je to nerealne a uz aj ked pride ta myslienka zasmejem sa nad nou. jedine co mi ostalo je akysi zly pocit z toho co som zazila , a to ma taha zase do mysleinok co ked som z toho upadla do depresie? a zase len tie myslienky a zase mam pred ocami tie prispevky ludi ktory spachali samovzrazdu atd. viem ze to je len uzkost a strach ale nevm ako sa toho zbavit. uzkosti z toho ze dakomu ublizim som sa zbavila lebo som proste pochopila ze to je nerealne ale to aby som bola v depresii predsa realne je. vkuse sa skumam ci sa tesim zo zivota a vkuse dookola vkuse tie riesim a tym padom mam vkuse ten nanic pocit a zle mysleinky. ale fungujem normalne , chodim aj von vsetko. U psychiatra som bola moc mi nerozumel , povedal ze mam problem s uzkostou ale to som vedela nestanovil mi ziadnu dagnozu , lieky som nehccela takze sme nic nevyriesili. zacala som chodit na psychoterapiu , kde mi p. psychiatricka vravi ze mam len vystupnovanu uzkost v sebe a ze je dolezite sa venovaat skor mojim problemom ktore boli predtymto vsetkym a to ze som sa vzdy bala ostat sama , nie ze sa mi daco stane ale ako to zvladnem ,mam 21 rokov a rodicia si stavaju dom a mne ostane byt a budem zit sama. takze moj problem je hlavne nesustale mysleniky o depresii a o tom ze sa sledujem svoje pocity a nasledne tym trpim a mam pocit ze to neskonci, stupnuje to vo mne uzkost , ale neviem mysliet na nic ine neviem sa inym tesit , mam pocit ze ten pocit ma ovlada.dakujem za odpoved:) Inak mam stastny zivot a asi by som si ho mala zacat vazit.
Úzkost
Presne takto sa citim aj ja, uplne akoby si pisala o mne. Ziadna panika, nemam problem ist von, do roboty, hocikde, ibaze vsade chodim so strachom a myslienkami...., nejem , pomaly nespim.....uzkost ma pohlcuje... lieky brat nechcem...to je zacarovany kruh, stale si vravim, ze sa z toho musim dostat sama, inak to nepojde....som takto iba mesiac a uz mi z toho pekne prepina...ale snazim sa, tiez studujem tieto veci na nete a uz som si to aj zakazala, pretoze je to tak negativne....aj ked viem ze vela ludi sa vlastnou volou toho dostalo,,,, takze to hadam dokazeme aj my, len to chce vela casu a prace so sebou. Joga, relaxacie...aj dychove, beh, vela kamaratov hlavne pozitivnych a studium svojho podvedomia...co nam chce povedat a skusat ho stale ovplivnovat. Magnezium 3x denne, trezalka v tabletkach a mozno aj bachove esencie. Vela stastia vs. utrapenym dusickam.
lienocka-33 Ha ha :-) Nie ja mam problem, ked sa stretavam s ludmi, hlavne ked ich je vela. Tu vas nevidim, tak je to celkom fajn :-)
andrika...a sociálnu fobiu nemáš ,ked si na fore,kde je kvantum ludí? :) Prepáč,nechcela som ťa nasrať,len trošku rozosmiať :)
no ano vyvolala som si to tym.. ale teraz ked idem normalne s kamoskami von a aj nato nemyslim , chyti ma ten neprijemny pocit.. ono taka nervozita, strach z nicoho nic nemam dako vonkajsie priznaky skor vnutorny pocit a zlaknem sa...a mam to najme ked vypijem kavu asi ju vysadim uplne.. predtym som to nemavala a mozno aj hej mozno to je prirozdene len som si to nevsimala a teraz sa sledujem ja uz ani neviem, som zmatena...som zasadne proti liekom.. mam pocit ze kym aj depresie nemas , ale das si lieky tak pridu.. maju velke neziaduce ucinky a ako moze mat antidepresivum vedlajsi ucinok samovrazedne myslienky? myslim si ze problem je v mysleni a nie v dakej chemii... su to negativne myslienky , negativne presvedcenia ktore nas nicia a nie daka nerovnovaha , resp tato nerovnovaha vznikne podla mna prave koly tomuto... lieky su barlicka ked je najhorsie ale urcite nie riesenie...dakujem za nazory:)
monika, vyrobila si si sama problém tým nadmerným študovaním. Ak si to náhodou ešte neurobila, stopni to a nič už na nete nehľadaj, nič také nečítaj. Pred tým, ako si začala riešiť kamarátkine problémy, si sa mala ako? Však si nemala žiadne podobné úzkosti?
Takže je to jasné: tvoje úzkosti vyvolal pretlak všetkých tých negatívnych informácií a s tým spojené nahováranie si niečoho, čo nie je pravda. "Liečba" spočíva v tom, že sa odstrihneš od všetkých zdrojov úzkosti - už žiadne vyhľadávanie článkov, žiadne čítanie svedectiev depresívnych ľudí či dokonca takých, čo spáchali či chceli spáchať samovraždu. Treba si vyčistiť hlavu. Namiesto toho si zober do ruky nejakú peknú romantickú knihu a čítaj a snívaj. Možno to bude trvať viac mesiacov, ale máš čas.
ak uz takto trpapis dlhodobo a vyhladala si psychiatra, asi ti je fakt zle. Mohla si skusit nejake lahsie antidepresiva na par mesiacov, potom vysadit, naco sa takto trapit, vela ludom to pomohlo a dostali sa do normalu a tym co nie vacsinou pisu na diskusiach...Za vyskusanie nic nedas.
vzdy treba hladat pricinu...
no okej je to o tom ze vkuse skumam tie choroby a zrazu na mna všetko sedi... ked zazivam poocity ktore su negativne a ostanem strasne vnutorne nervozna ani neviemm preco asi je to tym ze sa vkuse skumam ! a mam pocit ze toto cele obdobie kedy som pocitovala tie uzkosti mi len chcelo ukazat ze je na case vo svojom zivote niečo zmenit...
nerob to nečitaj nič lebo si všetko len vsugeruješ chapeš,tiež som si myslel že mam schyzofreniu a potom som si to namyslal ked som zbadal na sebe niaky priznak,a ešte ked si taky typ že všetkemu veriš tak to je fakt naprd,tak kasli nato a niako sa uvolni,či už s priatelmi alebo ja neviem
Prepac, ale tomu sa uz hovori hipochondria.
