Úzkost

Dobry den, chcem sa s Vami poradit ohladom mojho problemu. Mala som narocnejsie obdobie, rozchod s priatelom, do toho bolesti krizov a riešila som s priatelkou jej problemy, ktorymi boli panicka porucha , resp. strach ze odpadne ked bude sama a ze zomrie. Nasledne som začala studovat všetko dostupne na inernete o tejto psychickej poruche a dostavala som sa k dalsim a dalsim co vo mne vyvolala neskutocnu uzkost , s ktorou somn nevedela fungovat , ani som nejedla pretože som sa začala bat ze trpim depresiou. Vsade same clanky ako sa z toho neda dostat a k tomu tie priserne prispevky ludi o tom ake to je priserne a ja som to zrazu citila nasla som sa v priznakoch... prislo mi ze som bola vzdy melancholicka, ale vzdy som mala strasnu chut zit,ktora ale prechadzala ako som citala tie clanky. potom som zacala mat pocit ze som dako pssychicky chora , ze sa zblaznim , ze dakomu ublizim, ale aj to len potom ako som si precitala take prispevky. uprimne teraz sa normlane usmievam akych nerealnych veci som sa bala. Ked som bola uplne zufala a myslela si ze dakomu ublizim alebo mi prepne mi velmi pomohli clanky ludi a ja som pochopila ze je to nerealne a uz aj ked pride ta myslienka zasmejem sa nad nou. jedine co mi ostalo je akysi zly pocit z toho co som zazila , a to ma taha zase do mysleinok co ked som z toho upadla do depresie? a zase len tie myslienky a zase mam pred ocami tie prispevky ludi ktory spachali samovzrazdu atd. viem ze to je len uzkost a strach ale nevm ako sa toho zbavit. uzkosti z toho ze dakomu ublizim som sa zbavila lebo som proste pochopila ze to je nerealne ale to aby som bola v depresii predsa realne je. vkuse sa skumam ci sa tesim zo zivota a vkuse dookola vkuse tie riesim a tym padom mam vkuse ten nanic pocit a zle mysleinky. ale fungujem normalne , chodim aj von vsetko. U psychiatra som bola moc mi nerozumel , povedal ze mam problem s uzkostou ale to som vedela nestanovil mi ziadnu dagnozu , lieky som nehccela takze sme nic nevyriesili. zacala som chodit na psychoterapiu , kde mi p. psychiatricka vravi ze mam len vystupnovanu uzkost v sebe a ze je dolezite sa venovaat skor mojim problemom ktore boli predtymto vsetkym a to ze som sa vzdy bala ostat sama , nie ze sa mi daco stane ale ako to zvladnem ,mam 21 rokov a rodicia si stavaju dom a mne ostane byt a budem zit sama. takze moj problem je hlavne nesustale mysleniky o depresii a o tom ze sa sledujem svoje pocity a nasledne tym trpim a mam pocit ze to neskonci, stupnuje to vo mne uzkost , ale neviem mysliet na nic ine neviem sa inym tesit , mam pocit ze ten pocit ma ovlada.dakujem za odpoved:) Inak mam stastny zivot a asi by som si ho mala zacat vazit.