Zdravím, mám 21 a som gay. Postupne som na to začal prichádzať v puberte, možno ešte skôr. Dievčatá ma nikdy nejako nebrali, skôr som sa díval na chalanov, ani som neuvažoval o priateľke, a tak pod. Zo zvedavosti som sa však pokúšal nájsť si partnerku, aby som sa skutočne presvedčil, či som na chalanov alebo som len zvedavý. Ale po pár dňoch som to vždy vzdal, ale to som mal ešte 16/17 rokov. Proste sa mi to nepáčilo a tým sa mi to zrejme aj potvrdilo, dokonca som ešte panic. Kedysi som sem písal, že mám menší penis a že som ešte panic a bol som z toho zúfali, a že nechodím kvôli tomu na chaty atď., kvôli babám, aby sa na to neprišlo, že ho mám menší, akurát vtedy som nespomenul, že som ináč orientovaný, neprišlo mi to dôležité sem ťahať, pretože ešte vtedy som sa pokúšal zistiť, že či som na chalanov alebo na ženy. Keď že som už o tom presvedčený, tak rozmýšľam, že by som sa priznal kamarátom a rodičom, ale mám strach, že ako na to rodičia zareagujú. Ono po pravde, sú takí anti-homo a dosť takých ľudí odsudzujú a prevažne otec, podľa neho homosexuál není človek, čiže to bude zrejme zložité. Aj keby som sa priznal len kamarátom, tak určite sa to raz dozvedia, aj keď im to nepoviem ja sám. Známi možno aj niečo tušia, niektorí, aj keď sme boli na chatách, aj s babami, tak mňa to proste nejak nebralo. Ale dlhší vzťah som s babou nikdy nemal. Koľko krát som robil aj rôzne kamufláže, že si hľadám priateľku, že sa o to zaujímam, aby sa nedozvedeli pravdu. Vyzerám ako normálny chalan a podľa pohľadu by to nik nepovedal, nechodím nejako extra upravený a pod., ako chodia niektorí gayovia. Kamarátom sa postupne priznám, nikdy som to neplánoval, ale postupne mi to ako keby prestáva vadiť, že by niekto o mne tušil, ale mám veľký strach a neviem, čo ďalej. Najviac sa obávam reakcie rodičov... ale tiež aj kamarátov. Ono už teraz bývam dosť často sám, nie je s kým niekam ísť a mám strach, aby som neostal sám úplne. I keď som realista, tak ohľadom priznania sa rodičom, som veľký pesimista myslím na ten najhorší scenár. Viete mi prosím nejako poradiť, aj bez trápnych komentárov voči mojej osobe? Vďaka vopred...
Homosexualita - problém?
Psychologická poradna do témy " Homosexualita problém "
na stránke www.citlivetemy.sk
Občianske združenie je nápomocné oblasti homosexulity na stránke.
www.priestorprijatia.sk
Duchovnu pomoc poskytne Krestanská Linka Valentín
zastolom.sk
Tiberius drzim ti palce ! je fajn ze si to povedal a ze tak reagovali. najhorsie je to v sebe dusit a nastastie nezijes v krajine kde by za tuto orientaciu vesali. zial aj take krajiny su.
co sa rodicov tyka zdas sa byt rozumny chalan tak mozno vystihnes ten spravny moment. ak ta to nejak netlaci nemusis im to utekat hovorit, daj tomu cas ak to tak citis, ty ich poznas. urcite ale ani po ich negativnej reakcii nepotlacaj v sebe tuto pre teba prirodzenost lebo by si si tym len skodil. necakaj ze to hned prijmu, daj im cas a snad ked ta lubia to casom prijmu.
ja sa o teba nebojim, ides na to dobre. a v prvom rade neodsudzuj ty sam seba. nemas sa za co
Zdravím, tak som vám prišiel napísať, že ako to zobrali kamaráti. Od tých, čo som očakával, že to zoberú v pohode a nebudú mať s tým problém, tak to aj tak zobrali, čo som strašne rád. Po 6 rokoch zatajovania mojej orientácie sa mi aspoň trochu odľahlo a bol to naozaj dobrý pocit, že s tým nemajú problém. Ešte uvidím, ako zareagujú aj tí ostatní, ktorí to nemusia mať za dobré, ale na to sa môzem vykašľať. Keď sa im to nebude páčiť, tak sa nebude, vykašlem sa na nich. Akurát s priznaním u rodičov počkám, ako som písal minule, tak otec gayov nepovažuje za ľudí a mama vie povedať, že nech sa dajú liečiť. S takýmto prístupom radšej počkám a zatiaľ budem ticho. V poslednom čase sa aj tak len viac zdržiavam pri ľuďoch z mojej komunity, aspoň tam ma nikto nebude prípadne odsudzovať alebo niečo podobné. Ale aj tak, vsetkým ďakujem za podporu a pomoc.
Tak ja budem mať čoskoro 17 rokov, som chlapec, tiež gay ... Moji rodičia o mne nevedia ale viem že mama to tuší kedže vidí od koho mi prichádzajú správy (mená), správanie ktoré je iné a odmietnutie dievčat bez príčini, proste veľa vecí. V škole to už o mne vedia všetci kamaráti v ročníku ale aj veľa iných ľudí, nikto proti tomu nič nemal až na jednu kamarátku ktorá nebola veľmi nadšená ale čo už, vždy sa niekto nájde. Možem povedať že sa mi dosť uľavilo a chcem o tom povedať aj rodičom ale tak môj otec a aj nevlastný otec sú podobný tvojmu. Zatiaľ to nechávam tak, nechce sa mi to zbytočne riešiť. Ináč tiež som sa to snažil zakryť, teraz už mi je to jedno, ak niekto kto má pozná pôjde na môj instagram tak mu to dôjde, proste už sa mi to nechce riešiť. Snažím sa nájsť si priateľa a potom to už bude von ... Zo začiatku si daj pozor že komu o sebe povieš, s rodičmi môžeš počkať, ale im to nejak 'naznačiť', oni sa s tým už vysporiadajú. Neviem čo by som ti mal ešte poradiť/povedať, ak chceš spýtaj sa ...
Už nech je homosexualita spôsobená hocičím, nedá sa podľa mňa nijako eliminovať. Mne je napr. jedno, kto je a kto nie je gay. Nech si žije každý ako chce.
Hoci nie som gay, ale je pravda, že so ženou chlap zažíva len stresy. Ja si myslím, že ženy chcú chlapa komandovať a prerobiť si nás na svoj obraz:-)
Ahoj Tiberius.
Pýtal si sa ako som to tušila....
Podľa toho aké mal názory,správanie,podľa toho že nikdy nehovoril o dievčatách tak ako to robia chalani ktorým sa páčia ako ženy,nie ako kamarátky. A mi sa veľmi veľa rozprávame. Vždy keď som prišla z práce sme z deťmi viedli dlhé rozhovory o všetkom. A s ním som potom ostala sama,lebo dcéra odišla za prácou do zahraničia a muž pracuje na týždňovky,tak sa vela rozprávame aj teraz. Vieme si aj oponovať,ale aj súhlasiť.
A Tiberius,nie je to len fráza....ale ako matka som to tušila niekde v srdci,aj keď som si niekedy povedala,že sa možno mýlim...
Ja som moje deti viedla k tomu aby sa ma nebáli...nemusia mi všetko vyklopiť...ale povedala som im že spolu to dokážeme vyriešiť skôr,a lepšie sa znáša trápenie spoločne,ako v tichosti trpieť sám.
Aj muž,aj keď to je preň ťažké,prišiel v piatok a objal si ho,aj keď syn nevie že to muž už vie. A dnes mu kúpil veľkú čokoládu na Valentína,a silno si ho objal. Tak som nateraz šťastná. Neviem čo bude. Možno to bude mať ťažké,ale vždy sme tu pre neho.
Preto by bolo dobré ak by si to aj ty aspoň povedal niekomu komu dôveruješ. Možno sa ti uľaví....aspoň syn povedal že sa mu uľavilo....
Ale ak máš pocit že rodičia ešte nie sú pripravený,alebo necítiš že teraz áno,tak radšej ešte nie. Ale možno mama,ak máš s ňou dobrý vzťah,ak ste si aj v minulosti vedeli pohovoriť o všeličom,tak jej to povedz.
Moc ti držím palce a myslím často na teba. :-)
A pre kikirikiki...títo ľudia to nerobia aby zaujali,keby to tak bolo tak nemajú problém sa k tomu priznať...oni sa trápia práve nad takýmito názormi...syn vedel o tom už v 12-13,ako mi povedal...hneď vedel že sa deje niečo iné ako má byť...ak si sa s takým človekom nerozprával o jeho pocitoch,tak jasné že píšeš toto....veď každý má svoj názor....ale mali by sme byť tolerantný ,veľmi tolerantný ku každému inému človeku,ja nemôžem nikoho súdiť...posudzovať podľa viery,sexuálnej orientácie,hendikepu a hocičoho iného...pre pána jána kto som aby som si to mohla dovoliť....
Majte sa všetci krásne....
:-) Homosexualita nie je problém. Nie je to ŽIADEN problém. Keď sa nad tým niekto pohoršuje alebo pre to nebodaj uroní slzu, tak takého človeka ľutujem, úprimne. Bolo to tu odjakživa, v živočíšnej ríši sa to takisto vyskytuje, je to úplne normálne.
Buď rád, že si gay. Myslím to 100% vážne. Si to jednoducho ty, je to tvoja prirodzenosť, prijmi to a ži s tým, vychutnaj si to. Nie je to žiadna choroba ani nič iné, práve naopak - s chlapom si budeš rozumieť omnoho viac ako s nejakou hysterickou ženskou. To ti ručím :-)
A spoločnosť nerieš. Nikdy ju nerieš. Je to hŕstka hlupákov zradených životom a tým, že sa báli a ešte vždy boja byť sami sebou. Prosím ťa, nedopadni tak. Maj odvahu prijať sa taký, aký si. Je to najväčšie umenie života.
Btw, nemusíš to nikomu hovoriť. Načo? Jednoducho počkaj, neskôr sa osamostatni, začni nový život, nájdi si partnera a ži. Rodičov nerieš. Ak ťa neprijmú, nestoja ti za pozornosť. Nie je to tvoj problém, ale ich, že nechápu triviálne záležitosti, ako je homosexualita.
Držím ti palce, nech sa ti v živote darí. Nikdy sa nenechaj presvedčiť ľuďmi, že si niečo menej. Aj tak by si ich všetkých schoval do vrecka.
Keby si chcel pokecať alebo poradiť, tak sa kľudne ozvi: svanur@pobox.sk
Good luck :-P
Tiberiues, je smutne, ze sa takto musis skryvat, kamuflovat a podobne....Pocas skoly som mala okolo seba takych gayov, akych mnohi ludia neznasaju. Prehnana starostlivost o zovnajsok, licenie sa, taka ta typicka gestikulacia a sposob komunikacie :D Priznam sa, ani ja som ich moc nemusela, zato vsak mam velmi rada takych ako si ty. Gayov, ktori nemaju potrebu o svojej orientacii davat najavo vsemoznymi vonkajsimi prvkami :D
Skus sa pripravit na to, ze az s tym pojdes verejne von, budes mnohymi osocovany a nepochopeny. Bohuzial, je to tak a jedine co ti poradim je obrnit sa voci tomu. Nikdy sa nezalubis vsetkym, ale istotne bude v tvojom okoli vela ludi, co ta podporia. Drzim ti v tom moc moc palce! :)
