ahojte, mam v sebe taku uzkost alebo strach z buducnosti kvoli hypoteke.. mam 27 a chcela by som sa uz osamostatnit od rodicov a teda kupit si byt cize zobrat si hypoteku.. podnajom do uvahy neberiem nechcem byvat v cudzom byte a platit niekomu to na co by ma vysiel byt na hypo.. mam stalu pracu v ktorej som dva roky amam priatela ale kratko na to zeby sme planovali zavazky ako byvanie svadbu a deti a nechcem vyckavat ako to bude vyzerat s nami napriklad o rok a cakat ze sa o mna postara.. proste chcem byvat uz ako dospely clovek..ide o to ze mam strach z toho ze idem do takejto vaznej veci ako hypoteka na 30 rokov sama, bojim sa ze ochoriem alebo ma vyhodia z prace a nebudem si vediet najst inu a ine katastroficke scenare.. viem ze rodicia by mi pomohli ja len som chcela vediet ako to zvladate vy zeny ktore to tahate sami za seba bez toho zeby ste zdielali vydavky s partnerom.. ci ste tiez mali strach aa ci sa to zmenilo... ja dufam ze ked sa nastahujem a rozumne podelim financie ze vyhody osamostatnenia prebiju tento pocit strachu.. ked poplatim hypo najom poistky telefon ostane mi 350 eur ..
Ako zvladate stres z hypoteky (zeny)?
rocher...
Pozeras sa na to velmi správne " čo ked .."
Požička na 30r, je len jedna-štátna a tu davaju len manželom.Tie ostatne sa platia kratsie vo vyssích sumách , a je jedno KTO si ju vezme.Ak sa na to cítiš ty,oki.ale uvedom si iba to,že ak by si to nezvládala,nieje hanba poprosiť rodinu o pomoc,lebo inak ti tu nehnutelnosť bez mihnutia oka vezmu-exekuciou.Zle na tom je,že exekutor to predá pod cenu,a ty budeš jediná,čo bude potom stratová ,nielen bývaním ,ale už aj ziskovo.Hovorím tu o tom "keby niečo ",aby si vedela ,čo presne.
Chápem,že v dnešnej dobe su ženy až prehnane emancipovane, ale je to na ich skodu-vzdy.Kamaratka si vzala uver a spolu s priatelom si kupili 2izbák.Je sním len cez 2 roky,maju babatko a ona občas tiško lamentuje "čo ked nám to spolu nevyjde" ? Tak potom nastanu ine prusery.Hlavne ak jeden z nich ten byt predať nedovolí,a navrhne "splácanie nehnutelsnoti donekonečna" .Ona si nema právo ani pýtať nahradne byvanie-niesu manželia.A čo s tými jeho "splátkami" ona s dieťatom na krku urobí? K čomu jej tých zopár stovák bude ?
MUž je a vzdy by mal byt ten,kto byvanie zabezpečuje-je to jeho akesi uvedomenie si ,že je skutočne správny chlap .a že tu rodinu chce.že to so ženou myslí vážne, chce s nou buducnosť.Ak si neni s rodičmi "na nože" je to skor ženská pýcha typu "ja viem zarobiť ,vsak ešte uvidíte" .Len aby si nebola potom tou čo "uvidí " ty.
Nezávidím ti nič, skor sa ti čudujem.Ja som si odžila svoje trable , a vidím to v okolí ,že su stale pariky čo v prvý rok medových týždnov,jedno vidia a o par ročkov to bola podla nich len "slepota " lásky...Hovorím o parikoch,nie o manželstvách .
Sak sa nato pozri takto. Si sama a v podstate nenesies zodpovednost na nikoho ineho nez seba, tym myslim ze nemas decka ani manzela(tam by som sa bal napr. Toho ze spolu tahate domacnost financne a zrazu on by ochorel a bolo by to vsetko na tebe). Ked si vezmes uver budes rucit tym bytom ktory kupis, a pri uplne najhorsom scenary on prides a tot vse. Rodicia ta prichylia takze na ulici nezostanes. To si teda ja myslim ale musim sa priznat ze ja mam strasnu hrozu z uveru na byt a 'nikdy' si ho neplanujem brat. Mozno raz budem chcet byvat vo vlastnom ale to je daleka buducnost kto vie co bude vtedy a hlavne neplanujem rodinu cize ten stres zo zodpovednosti o pripadnych potomkov mi odpada. Ale zase je tam ina vex ze mna by rodina prichylit nemohla nakolko som prec zo slovenska a vracat sa teda vobec nechcem. Sorry moc som sa rozpisal o sebe. Napadla ma ale jedna vyhoda este na koniec. Ak by si nahodou dakedy mala trable so splacanim co mozes urobit je na nejaky cas sa uchylit k rodicom a najst do toho bytu najomnika. Najom urcite vyjde dakde priblizne toho co mesacne davas za uver, takze to je dost v poho :)
