Partner si ma neváži

"vzdy zacnem uvazovat, ci je to spravne rozhodnutie, ze tym zahodim skoro 7 rokov zivota"
tak sa na to pozri inak. chces k tym siedmym rokom pridat este dalsie ? alebo veris ze sa zmeni ked ma take reci a takto sa sprava ?
a neber to tak ze si zahodila 7 rokov. suhlasim s tym co napisala Fleur. ber to ako skusenost. a ja dodam ze zrejme ste prezili aj nieco pekne tak aj to si z toho odnes. akurat ze to nevyslo. vela ludi to skusi a trva to roky a nevyjde to. zial niektori sa aj vezmu aj deti maju. ty mas tu vyhodu oproti nim ze ste sa nestihli vziat a mat deti. ber to tak ze nabuduce pri vybere partnera, uz poucena, budes zohladnovat aj ine kriteria nez ake si mala pri vybere tohoto sucasneho.

Súhlasím plne príspevkami napísanými. A keď som už nedostala odpoveď na moju otázku, že či sa celých 7 rokov sa neúctivo správal ku tebe, predpokladám, že áno. Tak v tom prípade ja takéto ženy nechápem, ako môžu zotrvať tak dlho v takom vzťahu? však to ako keby si sami sebe dávali "facky" a ešte prispievateľka tvrdí, že nechce "tento vzťah" len tak zahodiť. A je vôbec čo zahodiť?
Najprv človek musí vážiť sám seba, a potom môže očakávať, že aj okolie si ho bude vážiť. A asi prispievateľke sa nepáčia odpovede, čo dostala, lebo sa už odlmčala, asi chcela počuť niečo iné.

PUNIKA

Polož si túto otázku: "Robí ma šťastnou to, ako sa ku mne partner správa?" Ak odpovieš NIE, tak už sama vieš, čo máš spraviť a kam nasmerovať svoj vlastný život (bez ohľadu na to, ako dlho ste spolu). Zmyslom života predsa nie je mať niekoho po boku, kto nás nedokáže spraviť šťastnými.

no tých 7 rokov nezahodíš. Ber to tak, že si vďaka tomu niečo naučila a poučila sa. Teda pri ďalšom výbere partnera.
Očividne ti chýba sebaúcta, keď si to necháš :( On to vie a tak si nedáva námahu to zmeniť.
Verím ti, že sa po toľkých rokoch ťažko opúšťa a ešte aj keď ako píšeš, že pôjdeš naspäť k rodičom a to sa ti až tak nepáči.
No tiež si myslím, že on sa nezmení a mala by si sa čím skôr pozbierať preč...
Skús si pohľadať podnájom, hoc len izbu v byte, kde bývajú viacerí ak veľmi nechceš ísť k rodičom.
Ale neradila by som ti s ním ostať a čakať na zmenu....

PUNiKa161:

v prvom rade si zacni vazit seba. Mozes si sadnut s priatelom a povedat mu toto:

- sme partneri, obaja pracujeme. Ci ma niekto penis, ci vaginu - nerobi to z neho lepsieho, ci privilegovanejsieho cloveka.

Partnerstvo znamena rovnake prava aj povinnosti. Ak ste rovnocenni partneri, potom obaja by ste mali pristupovat k domacim pracam spolocne, alebo si ich spravodlivo rozdelit, po dohode.

LENZE - treba sa na to pozriet aj so sirsimi suvislostami, ci si povedala pravdu. Ak ste rovnocenni partneri, tak mas bez urazky, partnera chruna...

Ale - ste rovnocenni partneri ? Ty hovoris, ze jemu sa pomahat nechce. Pracuje v praci rovnako, alebo viac ?
Prispievate obaja rovnako do rodinneho rozpoctu alebo on viac ?
Robi on ine prace, ktore ty nerobis ?
Kto zabezpecil byvanie, jedlo a kto to plati ?

Ak si rovnocenna partnerka, podielas sa vo vsetkom na polovicu ? Robis rozne technicke prace okolo domu ? Staras sa o auto ? Zarabate rovnako /prispievate do rozpoctu rovnako/?

Tym chcem povedat, ze aby si bola k sebe uprimna a pozrela sa na to jeho ocami. Ak on robi X dalsich prac, alebo robi pre domacnosti X dalsich veci a ty nie... potom sa nemozes divit, ak on povazuje za urcite prace ako zenske.

Lebo v pripade, ze nie ste vo vsetkom rovnocenni partneri, skoro vzdy niekto je v niecom lepsi, robi nieco ine a existuje delba prace, kedy mozete kazdy robit spravodlivo to, v com ste dobri.

Ak vsak ste vo vsetkom 50/50 a on neupratuje.... potom je lenivec a primitiv.

Ale ozaj ty robis vsetko pol na pol, comu sa hovori typicke muzske prace ? Lebo toto je casto problem dnesnych zien - chciet emancipaciu, partnerstvo, pomoc muza, ale len v tom, v com im to vyhovuje...

Tak skus pravdivo odpovedat, ako je to vlastne u vas a co nerobis ty a co robi zas on...

suhlas s nazormi podo mnou. vy ste obaja rovnaki - nevazite si dost samych seba a projektujete to do druhych - cize v konecnom dosledku si nevazite ani jeden druheho. Naozaj by bolo pre teba najlepsie odist, vypustit paru, naucit sa samu seba vazit viac. ak s tym nic nespravis, budes pritahpvat podobne typy a dopadnes stale rovnako. neboj sa zmeny. psychicky vyrovnany clovek zmenu vita, neboji sa jej. Skus psychologa, tusim poistovna aj niektorych preplaca, zisti si to. Ak si ta niekto nevazi, tak ta nemoze ani lubit. Vo vasom pripade ide o zavislost, nie lasku. Musis to prijat a uvedomit si, ze si si zodpovedna za svoj zivot. Preto ak sa ti neco nepaci, je len a len na tebe, aby si s tym nieco spravila, stopla to. Mohla by si s priatelom dalsich 7 rokov zit rovnako (ba horsie, lebo vztahy k lepsiemu idu malokedy) a vecne sa stazovat, ale bola by si nestastna. Byt sama nie je tragedia, ja si to teraz uzivam, robim, co ma bavi, nie som obmedzovana a ver mi, je to ten najlepsi boost nasebavedomie ;-). neboj sa zmien, studie hovoria, ze obrovska vacsina zmien, ktore robime, su zmeny k lepsiemu. drzim palce ;-)

To nie je o tom, že si ťa neváži partner - to je o tom, že ty si nevážiš samu seba, partnerovo chovanie je už len dôsledok tvojej nízkej sebaúcty k tebe samej. Ako to zmeniť? Začni sa mať rada, maj svoju hrdosť - to znamená - zbaľ sa a odíď od neho.
Je to určite ťažké, ale nezlepší sa to - on vie, že si to k tebe môže dovoliť, tak prečo by to menil? Keď mu to dovoluješ celú tú dobu - ty mu to úplne toleruješ a to je ten problém. Úplne brzdíš samu seba a svoje šťastie tým, že strácaš čas vo vzťahu v ktorom prichádzaš o posledné zvyšky hrdosti a sebaúcty a aby to náhodou neskončilo aj fyzickými útokmi z jeho strany po čase - nikdy nevieš. Keď ti dokáže takto ubližovať psychicky - uráža ťa, nadáva ti, robí si z teba slúžku - hraničí to s psychickým týraním a keď je tohto schopný, tak si myslím, že by pre neho nebol až taký problém ani ťa napríklad udrieť.

Punika161...a to mas priatela alebo 3r dieťa?To že ti nadáva za neporiadok-ktorý si sám narobí-ved on si ťa neváži.Kazdý slušný človk si aspon naukada veci na kopku a uprace si postel,vie odložiť riad do drezu -ved tam to patrí.Teda ak nemá kosti v bruchu.
Prečo si ešte s ním,ked ti povie aby si odišla?Keby ťa naozaj lubil,plánoval by si s tebou buducnosť a nie aby si "vypadla".

PUNIKA - mozno by si mohla zacat aspon sedeniami u psychologa, ono je to dlha doba, ak si s nim vkuse sama, tak nevnimas poriadne realitu uz velmi davno, pomohol by ti pohlad nezavislej osoby a konkretne rady

a zacni sa obzerat po moznostiach, ako vyzit sama, rsp. inzeraty, kde si ludia delia byt/dom, lebo nemaju na najom sami, je to v dnesnej dobe caste, studujes, pracujes? ak ano, tak ciastocny najom predsa utiahnes

hlavne prec od neho a iste mas aj vlastne veci

alebo si skus sama najst kamosku cez net musis sama byt aktivna, hladat cestu von, psycholog je podla mna prva vec, niekedy pomoze rozhovor aj s lekarom (aj vseobecnym, moze ta rychlejsie dostat k terminu) a kludne vyhladaj organizacie, spolocnosti, nie si sama, ktora nevie ako dalej, v kazdom meste aj v zahranici su socialno-psychologicke zariadenia pre ludi s roznymi ziv. problemami a krizami, musis IST SAMA za tym

Problém je v tom, že nielen on, ale aj TY si samú seba nevážiš.
Ako si ťa môže potom vážiť niekto iný?
Si pre neho iba rohožkou na špinavé topánky - takto sa predsa správaš.
Zbaľ sa a odíď. Henten by ti nemal stáť ani za to, aby si sa za ním ešte posledný raz otočila.
Jedná s tebou ako so psom na obojku, pretože vie, že budeš takto verne ako pes pri ňom stáť. Môže ťa aj opľuť, aj si do teba kopnúť,furt prilezieš a oblížeš mu topánky.
Tak sa potom nečuduj.
A ty k topmu všetkému napíšeš, že si si zvykla?
Tak potom si za zbytočne obrátila na nás :( Tu ti asi nikto normálny neprikývne a neporadí, aby si v tomto "vzťahu" pokračovala.