Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Jedlo ovlada moj zivot

Príspevok v téme: Jedlo ovlada moj zivot
sara.11

Ahojte,
mam velky problem a to ze jedlo uplne ovladlo moj zivot, neviem uz ako dalej... stale musim nanho mysliet, nedokazem sa na nic sustredit

na zaciatku som si priala trochu schudnut, prvy rok islo dole 15kg, potom som bola so sebou ako tak spokojna, no prisla zima a pribrala som 5 kil, prisli na mna strasne depky a vtedy to zacalo (pocitanie kalorii, nadmerne cvicenie, obcasne hladovky...) do leta som schudla 20kg, momentalne mam 45kg pri 175cm... viem ze je to malo ale stale citim, ze mam na sebe vela tuku a siroke boky, stale si pripadam tucna... no mojim najvacsim problemom je uz to spominane jedlo, snazim sa jest zdravo vela zeleniny, ovocia, jedine co mu sa vyhybam su mucne jedla, sladkosti a masne zivocisne produkty... par dni sa mi dari tento rezim udrzat, lenze potom pride ten strasny den, ked sa strasne prejem - ako napriklad dnes, za obet padla jedna pizza, bolonske spagety, cokoladova torta, bageta, cokoladova tycinka, cele balenie bielej cokolady, hotdog... no katastrofa :( asi moj najhorsi zachvat do teraz, nedokazem to ovladat, proste jedlo ma uplne ovlada, nechcem sa takto prejedat ale vtej chvili pre mna neexistuje ina moznost ako napchat do seba co najviac jedla, nezalezi na tom kolko toho zjem, aj ked citim, ze som uz plna, stale mam neskutocny hlad ... velmi sa chcem toho zbavit, no neviem ako, proste ked zacnem jest neviem kedy skoncit, chcela by som si najst nejaky zmysluplny konicek, mat zmysel zivota, no ako som uz pisala nedokazem sa na nic sustredit, cely moj zivot sa toci len okolo jedla :(

myslite, ze mam nejaku formu PPP? anorexiu nemam urcite, kedze som schopna zjest fakt velke mnozstvo jedla, no nemam ani bulimiu, lebo nezvraciam

ma niekto podobny problem? da sa vobec z toho dostat? ak ano, kde by som mala hladat pomoc? je na to nejaky odbornik?
uz nechcem takto dalej zit, prezivat zo dna na dna, a bat sa toho kedy na mna pride dalsi zachvat a ja sa budem nadalej zozierat tymi strasnymi depresiami

sewie

anorexia kombinovana so zachvatovitym prejedanim. mala som to iste...nastastie som sa z toho dostala...chce to hlavne chciet

lombardo1981

petrojka, najskôr je dôležité uvedomiť si, že z PPP sa nikdy nedostaneš. Iba budeš abstinovať.
Priznám sa, že teraz neviem, ako to prebieha v nemocnici a ktoré ešte fungujú. Ja som bola s PPP naposledy hospitalizovaná tuším v roku 2005. V Pezinku na psychosomatickom a na Mickiewiczovej, vtedy u doktorky Havlíčkovej. Viac mi to vyhovovalo na Mickiewiczovej. Keď si tam absolvovala celú liečbu, mohla si tam chodiť na kontrolu, ktorá trvala 1 hodinu a mala podobu individuálnej psychoterapie.
Ja som abstinujúca bulimička (i keď som začala ako čistá anorektička, potom som prešla do purgatívnej anorexie a nakoniec som sa stala bulimičkou). A napríklad počas druhej fázy (purgatína anorexia) som si myslela aká strašná bulimička som. Až neskôr som zistila, čo je skutočná bulímia.
Čo sa týka priebehu liečby, najskôr som to robila presne tak, ako ostatné baby. Snažila som sa ovládnuť jedlo... neprejedať sa a jesť zdravo. Ale to so sebou opäť prináša ten istý pocit nátlaku ako zjesť presne stanovené množstvo kJ. A je jasné, že skôr či neskôr došlo k zlyhaniu. Preto som sa rozhodla, že už nikdy nebudem zvracať (aj v prípade, že sa prejem). Spočiatku to bolo zložité. Najmä ten strach z pribratia. Vtedy som sa prechádzala po izbe, hrala Scrabble...Túžba prejedať sa pomaly strácala. Lenže prišiel prvý problém a moje myšlienky opäť zablúdili ku jedlu. Vtedy mi došlo, že jedlo nie je jediná cesta. Treba svoju chorobu pochopiť. Prečo mám potrebu všetko riešiť cez jedlo, prečo mám potrebu sa trestať,... Až vtedy pochopíš, že PPP vlastne nepotrebuješ. A ja ju nepotrebujem.
U mňa to, počas anorektickej fázy, som jedlo spájala so životom. Nepotrebujem jedlo, nepotrebujem život. V bulimickej som sa snažila ubližovať si, aby som zabudla.
Šport a pohybová aktivita je trochu diskutabilná téma. Pretože, aj keď a to baví, podvedome v tom vidíš energetický výdaj. Je to presne to isté, ako keď nejaká babenka s PPP hovorí, že sa snaží vyhovieť sebe i okoliu. No pravda je len tá, že sa snaží vyhovieť len okoliu. Pretože jej vnímanie seba je natoľko pokrivené, že nedokáže rozlíšiť čo chce ona a čo jej okolie. A na tieto drobnosti človek príde až neskôr.
Dĺžka liečby... po poslednej hospitalizácii som si povedala dosť. Najhoršie to bolo cca 6 mesiacov. Vtedy som dokonca mala aj miernejšie abstinenčné príznaky z toho, že som sa neprejedala.
Na začiatku liečby som si spísala povolené a nepovolené jedlá. Ku každému z nich som si napísala aj dôvod. Potom som sa ich snažila vyhodnotiť a väčšinu nepovolených jedál presunula k tým povoleným (veľmi namáhavá robota). Zostal tam iba pečený bôčik, klobása a veterník. Vtedy sa mi už len pri pomyslení na tieto jedlá zdvíhal žalúdok. Ale dala som si podmienku, že si ich najneskôr do roka musím povoliť. A tak sa aj stalo. Teraz s nimi nemám problémy. I keď sa priznám, že pečený bôčik ani klobása nepatria medzi moje obľúbené jedlá.
V jedle by si nemal byť vyberavá. Viem, je to zložité, ale práve to triedenie potravín na povolené a nepovolené ti uväzuje okolo krku slučku nutnosti a záväzku. Ja som si písala denník s jedlami, ktoré som jedla. Ale nepísala som tam množstvo si energetickú hodnotu. Iba čisto jedlo, čas, miesto, či som kompenzovala (zvracanie, laxatíva, cvičenie, diuretiká) a pocity, ktoré som pri jedení a po zjedení mala. A potom som sa snažila vyhodnotiť, prečo som mala tie negatívne pocity.
Ja som si napríklad stanovila rovnicu: počet zvracaní = počet diétnych dní. Chcela som si sama pred sebou dokázať, že jedlo ovládam, že mám všetko pod kontrolou. No vždy to malo opačný efekt. Nikdy sa mi to totižto nepodarilo naplniť.
Ja som nikdy kvôli PPP k psychológovi nechodila. Iba k psychiatrovi. Neviem, či by som dokázala ku nejakému psychológovi ísť. Mám zlú skúsenosť so školskou poradkyňou... Ale určite aspoň ku psychológovi určite choď. Porozprávať sa o tom, o svojich pocitoch, všetko to pochopiť. Je to dlhá a zložitá cesta. Ale keď sa raz na ňu vydáš a dôjdeš ku šťastnému koncu, ver mi, že pocítiš radosť, hrdosť, zadosťučinenie, slobodu, pocit úľavy... Len do liečby treba dať všetko. Všetko jej podriadiť. I veľa vecí obetovať. U mňa to bol najmä nárast na hmotnosti. Preplakal som mnoho nocí, že to kvôli tomu vzdám. No vytrvala som. A stojí to za to. Vtedy som si aj hovorila, že to potom schudnem. Ale nikdy som s diétou ani nezačala. Je to riziko. Bála som sa, že do toho zase spadnem. Nechala som to tak. A asi po dvoch rokoch mi váha išla sama dolu.
Držím ti palce. Nenechávaj to na zajtrajšok. Využi každú sekundu, v ktorej si odhodlaná bojovať.

liecitel

Ahoj sara.Si si ista ze koli tomu problemu s jedenim-priberanim-chudnutim nemozes si najst zmysel zivota ci konicek? A ze ten problem mas odjakziva...? A neje to trocha inak? ze si nikdy nemala ziadne sny,priority,zmysel zivota,cinnost ktora by ta naplnala? Nieco muselo tomu predchadzat ze si sa dostala do takeho stavu v akom si.Neprezila si niejaku traumu? neposmievali sa ti chlapci alebo niekto z blizkych ze si tucna ci nepritazliva atd? alebo nebola v rodine taka situacia kde oco podviedol mamku s ovala krajsou-stihlejsou?Na ziadnu podobnu udalost si nespomynas?...podla mna nesi na tom tak zle zeby si potrebovala,,odbornu,,pomoc.Dobre si uvedomujes co robis zle aj vies co nechces...a dobre by bolo vediet a hlavne zamerat sa na to co chces a nie na to co nechces...co sa tika tej ,,zdravej,,stravy tak to vobec neries lebo to co je dnes povazovane za ,,zdrave,, vobec nemusi byt pravda skor naopak (len tak mimochodom niekolko rokov sa venujem naturalnej kulturistike a moja ,,zdrava,,strava vyzera tak ze jem jedno jedine jedlo za cely den a to hodinu pred spanim-slanina,vajca,bravcove maso,mliecne vyrobky,zelenina a som uplne zdravy a 8% telesneho tuku.)Moje odporucanie by bolo take:Zacni sa mat rada taka aka si,neobvinuj sa,nvycitaj si nic...Nehovor ze sa nevies na nic sustredit ked to neje pravda.isto sa vies sustredit na mnohe veci a vo vela veciach si dobra...uz len take uprimne napisanie do fora si vyzadovalo sustredenie ci?...A este k tomu zmyslu zivota:ako sa hovori vsetko zle je na nieco dobre.Takze ten tvoj,,problem,,koniec koncom moze byt ta najlepeisa vec co sa ti v zivote mohla prihodit.Vies si predstavit ako sa ti rapidne zmeni zivot ked to dokazes vyriestit?o kolko budes spokojnejsia,stastnejsia,sebavedomejsia,vdacnejsia,pokojnejsia,sustredenejsia...a v neposlednom rade kolkym ludom-dievcatam budes vediet pomoct sa z podobneho problemu dostat? takymi problemami trpi vela zien...co na to hovoris?

petrojka

Lombardo 1981 chcela by som sa ťa spýtať ako prebiehalo tvoje liečenie keď píšeš že si sa Z toho dostala aspoň priblizne co sa bude diat u lekara a ako dlho ti to trvalo.A ci ist za psychológom alebo psychiatrom... moj príbeh je troška zložitejší ani neviem ako A prečo som sa vlastne do tohoto celého dostala ale viem že nechcem neustále myslieť na jedlo :( ...myslela som ze to zvladnem sama ale ocividne asi nie ...chcem ísť von S priateľmi A nemyslieť na to že ťa kofola má veľa KJ tak si dám zase iba minerálku ...chcem vedieť že teraz mam chuť na pukance tak si ich dám A nie že dneska som už zjedla xy KJ tak už nič nechcem A keď si dám niečo nad tak si to vyčítať :/ poprípade sa prezrat podobne ako sara S tým rozdielom že V istom momente si poviem že veď aj tak to vyvraciam tak do seba natlacim ozaj toľko koľko ide ...chcem zase cvičiť pre to lebo ma to baví A nie pre to že mi to zvýši energetický výdaj ....A nemyslieť pri každom jednom pohybe na to že hybem sa vydávam energiu :/ ale bojím sa ...nechcem aby okolie vedelo že som takto zlyhala ....je to strašné.Keď ma niekto vidí po dlhej dobe A povie mi ako dobre vyzerám mám chuť mu vykricat že nevie že má to stalo psychické zdravie A radšej by som S tým nikdy nezacinala...

Sisi092

so vsetkym uplne suhlasim ako keby som citala písane nieco o sebe, tiez trebars mesiac vydržím jesť zdravo a potom nastane zlyhanie a uz sa neviem kontrolovat a prejedám sa celý den až týžden, tiez strasne závidim ludom co nereišia jedlo...aky mas email? Ja mam tvoju výsku a ja si niesom schopna udrzat ani 60kg

lombardo1981

Aká emócia sa skrýva za tým ládovaním sa?
Vieš, týmto spôsobom jedlo nikdy neovládneš. Ono bude stále ovládať teba. Keď už je raz narušený vzťah a vytvorená závislosť, tak diétovanie, aké robí mnoho žien, ťa bude ťahať hlbšie a hlbšie do sra*iek s menom PPP.
Robíš presne tie isté chyby ako iné dievčatá s týmto typom anorexie. Máš vysnívanú váhu, ktorej sa za žiadnych okolností nechceš vzdať (alebo ju dokonca ešte znížiť). A v podstate pre to urobíš všetko. A tým myslím to, že si ochotná sa točiť v kruhu, aj keď vieš, čo to napokon vyvolá. Pokiaľ nepretrhneš tento bludný kruh tým, že sa prestaneš upínať na svoju vysnívanú váhu, tak nečakaj, že ti niekedy bude lepšie. Možno si to neuvedomuješ, ale ty jej podriaďuješ všetko.
Čo ti tvoja nízka váha priniesla? Aký slastný pocit? Čo si túžila počuť? A aké to boli slová, ktoré ti priniesla až kontrola váhy?

simca :)

Sari v prvom rade si uvedom ze 45kg je pri vyske 175 cm velmi malo. Aj keby ze mas o 10 kg naviac je to malo. 175 cm zeny maju bezne aj 60 kg a nie su tucne.ja mam 166 cm a vahu 53 kg. Nie som ako palicka ale tucna sa necitim. Myslim si ze tvoje zachvaty ma na svedomi prave to , ze nedas telu dostatok vyvazenej stravy. Telo na to reaguje neprimeranou chutou do jedla a prezieranim. Iba si potrebuje doplnit to , o co ho pripravujes svojim neprimeranim stravovanim. Problem je to ze pri nahlom prejedeni toho priberies ovela viac ako keby si jedla stale vyvazene. Preto jedz normalne 5 krat denne a vsetko. ked mas taky problem jest sladke tak nejedz sladkosti. Ale jedz rlnormalne ranajky,desiatu, vydatny obed , olovrant a veceru. Urcite priber aspon zopar kil tvoja vaha je natolko nizka ze ovluyvnuje tvoje zdravie. Jedz normalne a zacni napriklad sportovat. Rozptyl sa,najdi si zalubi a nemysli na jedlo. Jedz ako kazdy clovek. Ked si hladna nemysli na to kolko je hodin a kolko to ma kalorii. Najedz sa primerane a dodrzuj pitny rezim. Vymaz slovo kalorie zo svojej mysle. Drzim palce, napis ako ti to ide ;)

lolova-baba

V prvom rade navstiv psychiatra, pretoze to co tu pises nedava zmysel, myslis si, ze nemas anorexiu ale to je presne to co ty mas moja. Takze ked nechces skoncit na patologii vyhladaj co najskor odbornu pomoc :)

sara.11

tak tento vikend prisli dalsie zachvaty, opat som zlyhala na plnej ciare :( nechapem co to so mnou je, nedokazem sa normalne najest ako kazdy iny clovek, proste ked zacnem jest neviem skoncit... dam si normalnu porciu na obed, dojem a som stale hladna :( za tym si dvakrat dolozim rovanko velke porcie, potom si dam 3 velke krajce chleba s maslom a lekvarom, stale mam chut na sladke, tak si dam velky tanier krupice s grankom, potom mam chut na slane tak si odrezem poriadny kus tucneho syra, niekolko platkov sunky a nakoniec len malu kocku cokolady, ved ta mi neublizi... ale kedze ja si neviem dat kusok tak som ju zozrala celu! povedzte mi prosim je toto normalne? :(( a to nehovorim o tom, ze som den predtym zjedla velku pizzu, par kuskov som dojedla este v ten den na ranajky a ktomu palacinky so slahackou...

to chcem tak vela dat si na obed normalnu porciu a mat dost, byt spokojne najedena a neprezrat sa jak prasa? :( preco je pre mna tak tazke dat si obcas aj nieco nezdrave, napriklad pasik cokolady a zvysok odlozit na neskor? :( pre mna totiz existuju len dve moznosti, nedat si vobec alebo zjest vsetko... niekedy mam pocit ze cim viac toho zjem, tak som este viac hladna... proste sa musim kontrolovat, vtedy sa aspon ako tak drzim, lebo ked nepocitam tie hlupe kalorie, tak hadzem do seba vsetko hlava nehlava

od dnes zacinam odznovu, uz ziadne prejedanie, musim si najst nieco co ma zamestna, aby som nemyslela stale na jedlo, nejaku aktivitu... ak to pojde takto dalej, tak skoncim zle a tych 45kg bude davno minulostou, uz teraz nemam odvahu sa postavit na vahu :(

lombardo1981

Ako keby som čítala seba s pred pár rokov. :-(
Predpokladám, že si to ešte nechceš uvedomiť (pretože aj ja som to dlho odmietala). No to, že sa stále točíš v začarovanom kruhu, je práve kvôli tomu, že a silou mocou držíš svojho jedálneho plánu. Ale súčasne nie si schopná (a aj ochotná) akceptovať zlyhanie. A toto je zhubná kombinácia. Pretože ťa núti nezlyhať... za každých okolností. Je to umocnené i tým, že jedlo, nielen, že musí mať správne zloženie, ale i množstvo či čas. A keď príde, v tvojich očiach zlyhanie, tak to samozrejme spustí lavínu nenávisti, zúfalstva, sklamania a ľahostajnosti.
Skús sa trochu odpútať os svojho perfekcionalizmu. Pretože ak sa ho snažíš aplikovať na jedlo, nikdy to neskončí dobre.
Podľa toho, čo si napísala, mám pocit, že si ešte stále v štádiu, kedy ti PPP v podstate vyhovuje. Presnejšie tá anorektická fáza. Čo je pochopiteľné. Prináša ti to, čo chceš... nepribrať. Ale v tejto podobe je to neudržateľné. Ver mi. A to kvôli tomu, že nedokážeš spracovať zlyhanie.
Predstav si modelovú situáciu. Čo urobí žena na diéti po tom, čo zlyhá. Samozrejme, že prídu výčitky. A možno i strach z toho, že priberie. Ale ani jedna sa kvôli tomu nepotrestá. A prejedanie po zlyhaní je trest. Trest za to, že si niečo nedokázala. Preto sa prestaň trestať za niečo, čo je v podstate normálne. Pretože v jedle každý zlyhá. Už len to, že mám na niečo chuť, ale nemôžem si to kvôli zdravotným problémom dovoliť. Ale raz za čas ma to predsa nezabije. :-)
Pokiaľ sa s "diétnymi opatreniami" plne nestotožníš, ide iba o vydieranie si niečo, čo chceš. A to zákonite vedie ku zlyhaniu.
Skús si spísať povolené a nepovolené jedlá. Potom si pri tých nepovolených zdôvodni, prečo sú vlastne nepovolené... pretože sú nezdravé, pretože sa z nich priberá, pretože obsahujú veľa tukov či sacharidov. A pri povolených... pretože zelenina, ovocie, celozrnné veci a atď sú zdravé.
Predovšetkým rodina má tendencie popierať, že sa niečo deje. Predovšetkým preto, to považujú za ich zlyhanie vo výchove. Čo je pre nich samozrejme neakceptovateľné. Pokiaľ nebudú "veriť" ani po "dôkazoch", veľmi sa nezaťažuj presviedčaním. Iba ťa to bude udržovať v chorobe.

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Jedlo ovlada moj zivot - Fórum - ZDRAVIE.sk