Ahojte, rád by som vedel vás pohľad na schizofrenikov, ako to u nich funguje, ak máte niekoho takého v rodine alebo poznáte nejakých, ako sa správajú a tak. My to v rodine máme obzvlášť komplikované, mama schizofrénia, brat schizofrénia, a ja mám tiež dosť veľké psychické problémy. Brat žije už asi pomaly aj nejakých 13-14 rokov uzavretý len a len doma, v chorom prostredí, z bytu ide von do mesiaca len pár krát, ináč všetko presedí za pc alebo len pri TV. Stále sa podceňuje, absolútne si neverí, správa sa k sebe, ako keby mal IQ 70-80, pritom mu vyšiel v testoch vysoký priemer. Ale neskutočne sa podceňuje, môže mu niečo ísť veľmi dobre, tak sa začne porovnávať s profesionálni a hneď sa spochybní, napr. šport že oni sú oveľa lepší a tak, pri tom vôbec nevie rozoznať, že nie každý môže byť profesionálny športovec, alebo mať IQ 140.
A dokola len reči, ako ho nebaví život, že to je trápenie, nič sa nemení,ako sú druhí lepší, žiadne ale absolútne žiadne záľuby, deň postavený na tom, že vstane, naje sa, presedí za pc alebo TV celý deň a trpí ako ho nič nebaví a ako zase prešiel deň bez niečoho zábavného.A takto to ide zo vyše 10 rokov, len trápenie, zúfalstvo, nulová motivácia do niečoho, ako hrozný život. Ale asi nemôžem čakať, že niekedy bude iný, keď sa nezmenil za 10 rokov a je to o tom istom. Ale poznal som aj iných schizofrenikov, čo sa aspoň nevyhýbali úplne všetkému kontaktu.
