Dobrý deň, ja uz neviem kam mam ist :/ som stále nešťastná ale depresia to nieje. Nieje to ani nejaky extra smútok ale ani radosť, je to totálna bezmocnosť a pridlhý stereotyp bod mrazu , slepá ulička k ktorú som natrafila a neviem s nej vyjsť. Keď som sama chcem byť s niekym a keď som s niekdy chcem byt sama. Vždy chcem opak toho co nemám a aj keď to mam nakoniec na tom nájdem chyby a uz to nechcem neustále o všetkom pochybujem , tým myslím vsetko vrátane ľudí a preto som možno aj sama , mala som možnosť ist do vzťahu s veľa mužmi co sa mi páčili ale ja som ak tak nakoniec vycúvala lebo som našla nanich chyby nejake banality co si teraz hlavu tĺciem ako mi to mohlo vadiť a v podstate sa ten vzťah ani nezačal a uz to ukončujem a skúšam niečo nové , potom ostanú len biedne spomienky a nostalgia co ma týrajú lebo zistím ze som si tých ľudí obľúbila ... Možno čakám na niekoho dokonalého ale viem ze taky neni a ja budem sama ze sa toho pravého nedočkám mam strach :/ Všetci uz majú svoje miesto , svoju polovičku.. Na druhej strane možno mam strach začať niekoho úprimne milovať lebo sa bojím toho sklamania .... Ale takto žiť ze stále čakám na niečo co ani možno nepríde a keď príde tak aj rychlo odíde sa mi uz nechce ... Ma vobec zivot zmysel keď stále len na niečo čakáme a to šťastie trvá malú chvíľku a ostatok je ta hnusná šedá realita ...
Vecná nespokojnosť a samota
Život je taký krásny tešiť sa Z maličkostí nájsť harmóniu S prírodou to je V dnešnej pretechnizovanej dobe ťažké.Inteligencia nadobudnutá nikdy neprekoná vrodenú.Korene sú U matky prírody nie na nite.
Existuje na to taká jedna veľmi pekná veta : Nemilujem ťa preto, kto si, ale preto, kto som ja, keď som s tebou. Tým chcem povedať, že hoci ten muž nebude dokonalý, bude z teba robiť lepšieho človeka, tým aký je on. Proste niečo ťa naučí a tiež ty jeho.
Ak nemá zmysel žiť, lebo nevieme koľko budeme žiť, tak prečo žijeme? Zamýšľaš sa nad úplne nepodstatnými vecami. V podstate o nich viac rozmýšľaš namiesto toho aby si ich žila a skutočne prežívala. Užívaj si život a s láskou prijmi každého človeka do svojho života, pretože je to dar - niečo ti dá, niečo ťa naučí, niečo s ním zažiješ a čo ty vieš, možno s ním aj zostaneš. Čakáš na toho pravého a čo ak ten pravý už bol?
zacni od seba...v prvom rade nepremyslaj tolko o vsetkom ..... vsetkeho vela skodi..idealneho muza nikdy nenajdes pretoze taky neexistuje..totizto ked s niekym si tak na tom vztahu musite pracovat obaja a nie pri prvom probleme zutekat...donekonečna budes hladat nieco lepsie co nemusi prist alebo to uz bolo ale nechala si to odist..ber to co ti pride do cesty neries ci je dokonaly ci nie ale ries to ako sa s dotycnym citis atd.....a tiez si ujasni co vlastne chces ci chces byt sama ci nie...moj nazor
Si ako jedna známa ktorú som mal možnosť spoznať aj ako blízky priateľ.Vedel som že má problém vo vzťahoch ale aj tak som išiel do toho skončilo sa to na základe banality presne ako aj ty píšeš.Vôbec sisi neni istá v ničom všetko skúmaš a analyzuješ.Srdce máš zranené preto sa naň nemôžeš spoľahnúť a to je niečo čo sama nikdy neodstraniš.Nepoznám tvoju minulosť ale dá sa to zvrátiť dôležité je konečne niekomu veriť.Iná cesta niet pretože aj na odvrátenie toho zla budeš musieť vložiť svoj život do rúk....Viem že to nieje len tak ale ty vieš že takto to ďalej tiež nemá budúcnosť resp.zlepšenie.
