ŠŤASTNÉ MANŽELSTVO?

Už tu bola podobná téme. Vtedy som sa zamyslela, čo je to šťastné manželstvo. Mám 36, som 16 rokov vydatá a s manželom som začala chodiť v 15. Doteraz som nikdy neľutovala, že som si ho zobrala a cítim, že ani on. Mám všetko, čo som chcela mať. Dve šikovné, zdravé deti, super manžela a šťastnú rodinu. Stále sa teším domov z roboty, teším sa na spoločnú kávu na terase, na víkend, dovolenku ale aj spoločné upratovanie. Je mi s ním stále dobre a sú to pre mňa najkrajšie chvíle. To je podľa mňa šťastie.

Ja si osobne myslim, ze nie kazdemu je sudene najst si dobreho muza, nech sa akokolvek snazi. Je to aj kriz z rodiny, kto ma rodinu naruby, zvacsa si nenajde partnera, s ktorym by dobre vedel vychadzat. Preto si myslim, ze to je pre vyvolenych. Aj ked vsetko ukaze cas.

a v com by ste chceli poradit.....ja som v stastnom zvazku smajlik

Som vydata 19 rokov.Neviem ci moje manzelstvo je stastne,pretoze neviem merat stastie,ale urcite je o dovere tolerancii a ucte.Nepoznam hadky v pravom zmysle slova ani vulgarne slova,to nikdy.Poviem vsak ze mam aj tazsie chvile,ale tie su spojene uz s trochu inymi mnou neovplyvnitelnymi vecami.No vzdy hladame riesenie a vzdy najdeme.Priatelstvo a laska to su puta,ktore stale pretrvavaju.No o dobre fungujuce manzelstvo sa treba starat a neprestat.Je to tazke,niekedy aj dochadzaju sily,ale vzdy jeden z nas podrzi toho druheho.No moze prist aj den,ked tej sily a ochoty nebude.Ked pride do cesty niekto,kto....ale toto este nepoznam.Len som chcela povedat,ze aj take sa stava a kazdy sam rozhodne za seba a iste to nie su lahke rozhodovania.No to som zasla niekam inam ako bola tema...

Ahojte, aj ja sa idem pridať k tým šťastným. Vydatá som 3,5 roka a poznáme sa už takmer 6 rokov. Tiež netvrdím že sme ideálna dvojica, aj my máme svoje muchy,aj my sa pohádame ale o 5 minut si to vklude vyrozprávame lebo nás to oboch mrzí.
Počas nášho vzťahu sme už zažili kadečo, brali sme sa skôr ako sme plánovali, lebo sme čakali našu bambuľku, bývali sme u svokry, u našich, v podnájme, teraz už vo vlastnom, zažili sme aj finančné suchoty, zvládli sme aj vzťah na ďiaľku. A bohvie čo nás ešte čaká. Ale čo vás nezabije to vás posilní. A ked je vo vzťahu láska a 100% dôvera všetko sa dá zvládnuť. Svojho manžela ľúbim a viem že aj on mňa, pred bohom som mu sľúbila lásku a vernosť až do smrti tak dúfam že sa na tom nikdy nič nezmení. Všetkým párom prajem veľa šťastia trpezlivosti

Ja sa poznám zo svojim terajším mužom už 5 rokov, v júni bude naše výročie manželstva. Nebudem hovoriť že je všetko úpllllne o.k., ved v tom partnerskom živote sa vždy niečo vyskytné, ale pokiaľ sa vedia obaja dohodnúť, triezvo premýšlať a všetko k tomu, čo bolo opísané v predchádzajúcom príspevku od moniqa, tak je to o.k. Ja nechcem zatiaľ nič hovoriť, pretože nikdy nehovor nikdy!!! Nikdy nevieš čo ti život prinesie do cesty , proste ja osobne to nechcem zakríknuť. Zatiaľ naše manželstvo, je o.k.

Aj ja sa pridam k stastne vydatym zenam. S manzelom sa poznam 5 rokov a v septembri oslavime prve vyrocie manzelstva.Nevymenila by som ho za nic na svete.Neviem co bude za dvadsat rokov, ale boli sme obaja vychovavani v duchu zostat spolu, aj keby sa co dialo. takze jeden partner na cely zivot.

svet potrebuje lasku a ked si das do vyhladavaca stastne manzelstvo, najdes toto:
"Tipy odborníkov na rodinné vzťahy

Čo by si mali ženy a muži zapísať do manželskej kroniky? Tu je pár rád od odborníkov:

Zabudnite na minulosť. Len ten, kto zabudne na to, čo sa už nedá zmeniť – reč je o vlastnej ako aj o partnerovej minulosti – bude s partnerom šťastný. Keď si partneri zabezpečia primeraný odstup od svojej rodiny, svojho detstva a predchádzajúcich vzťahov, potom má manželstvo solídny základ. Vzniká tak silný pocit spolupatričnosti, vďaka ktorému sú partneri schopní postaviť sa problémom.

Pestujte si svoje záujmy. Nie rozdiely medzi partnermi vedú k problémom, ale spôsob, ako sa tieto rozdiely riešia. Rozdielne potreby a túžby sú obohatením lásky: robia vzťah napínavým a zabezpečujú, že je človek pre partnera zaujímavou osobnosťou. Kto sa na toho druhého príliš zavesí, padne skôr či neskôr do veľkej pasce manželstva - nudy.

Naučte sa poriadne hádať. Ak sa konflikty nevyriešia, škodí to manželstvu. Umenie však nie je v tom, ako hádke zabrániť, ale v spôsobe, akým sa háda. K tomu patrí okrem iného aj to, že hovoríte sami za seba namiesto toho, aby ste partnera zasypávali výčitkami. Tak napríklad “Vadí mi, že si včera prišiel tak neskoro” namiesto “Stále ma nechávaš čakať!”

Pestujte rituály. Ranná káva, ktorú vám (aspoň cez víkend) partner pripraví, návšteva kina alebo divadla raz týždenne atď. sú veľmi dôležité.

Láska potrebuje opakovanie. Rituály sú pre vzťah dôležité, pretože dávajú citom pevnú formu a zabezpečujú istotu. Predovšetkým v krízovom období fungujú ako spoľahlivá opora."
podla mna na tom nieco je, stale budovat a nezleniviet...

ja naozaj nelutujem nic. z mojej rodinnej skusenosti, ked sa moja teta vydavala, po svadbe, po piatich rokoch stale ked prisli na navstevu sa len cuckali, milucko si vraveli. skratka pre mna to bolo ako rozpravkovy vztah. len akosi sa im nepodarilo otehotniet, teda on bol ten "spatny". chlapi to tazko nesu, tak potom sa to vsetko pokazilo a dnes su uz rozvedeni. ale to je specificky pripad aj priklad. vzdy som si vravela, ze ked to nevyslo im, komu potom. a my sme zivy priklad a ako vidim aj ty. myslim, ze je dost takych parov. tak so zvedava kto sa prida :)
laskyplny ludia, hor sa zo svojim skusenostami.

zdenka som rada, ze to takto prezivas, naozaj, cloveka tesi vidiet, ze naozaj uz od zaciatku su si niektori ludia sudeni a su si toho aj vedomi, ja mam pri partnerovi tiez taky pocit, sme spolu dva roky... a verim, ze to vydrzi,
no a tuto temu som zalozila prvae preto, ze sa to tu len tak hemzi ludmi co neveria v lasku, pre ktorych je nevera sucastou zivota a im podobnych, tak nech to tu vyzera aj trocha optimisticky, lebo niekedy to na tomto fore vyzera, ze sa vsetko stastie vyparilo niekam do nenavratna...
tak cakam dalsich stastnych :-))