Kedy toto všetko končí?

Príspevok v téme: Kedy toto všetko končí?
Adrenarka

Každý deň ten istý stereotyp. Vstaneme, utekáme do školy/roboty potom zas domov, spať a na druhý deň znova.

Cítim sa ako zbabelec, lebo nosím len masku, nie som to ja, lebo moje ja je hrozné. Sklamala som ako dcéra, napriek tomu, že sa učím na 1tky, práve budem maturovať, je to celé len na oko, doma sa cítim ako ten najhorší človek, s mamou sa len hádame, neviem vystáť, ako ma sleduje alebo ako stále o niekom rozpráva, proste klebety. Otec je odcestovaný a ani sa otcom nedá nazvať, nezaujíma sa o nás, mám ešte 2 súrodencov, malú 8 ročnú sestru a 21 roč. brata. S ním sa vôbec nerozprávam. So sestrou a mamou si on úplne vychádza, no my 2 sme si veľmi odcudzení, lebo keď som bola malá, vybíjal si na mne všetku zlosť z toho, že ho šikanovali a z toho, že moji rodičia sa rozvádzali, hádali, nevychádzali. Po takom čase by sa to malo zmeniť, sme na rovnakej lodi, ale aj tak nič. Nedokážem spraviť prvý krok a on podľa mňa o to ani nemá záujem. Cvičí, pestuje si kult osobnosti a aspoň takto si nahrádza stratenú sebadôveru, ale aj mu to ide, všetci chalani - jeho kamoši ho úplne žerú. Minule sa mi snívalo, že sme sa uzmierili a znova rozprávali a bola som hrozne šťastná, no v tú chvíľu som sa zobudila a uvedomila si, že to bol len sen. Už len nejaký zázrak by nás 2 mohol uzmieriť.

Cítim sa prázdno a akoby na mne nikomu nezáležalo.
Sklamala som aj Boha, lebo som v Neho síce uverila, aj verím, ale robím samé hrozné veci, neznášam sa za to. Vonku sa snažím byť milá, no doma som dosť často podráždená. Akoby ma mohol mať aj niekto rád? A aj keď sa chcem zmeniť, akoby sa to nedalo, stále upadám do rovnakého "bahna". Je mi z toho zle a najradšej by som chcela zomrieť, neznášam prítomnosť a bojím sa budúcnosti. Neviem, čo chcem. Asi len pokoj a neexistenciu.

pistolnik88

Zdravim,prosim o radu,nie je to pravidelne ale niekedy posulozi,pri vyvrcholeni, dostanem sa do takeho zachvatu kde sa mi tazko dycha,na prieduskach mi to velmi chripi a ktomu sa prida aj zafarbenie krvou vypluvania slin,ako keby ste potrebovali vykaslat a ten koncentrat je sfarbeny do ruzova asi krv,ako keby mi nieco na plucach prasklo alebo v prieduskach,potom ked chcem zaspat musim sa ulozit do vyssej polohy a zaspim,rano ked vstanem je po vsetkom,ziadne naznaky,vsetko je v normale,bol som stym aj u svojho lekara,aj na plucne vysetrenie,nezistili nic,v minulosti som prekonal zapal pluc a bola mi robena bronchoskopia(asi pred 6rokmi),takto teraz fungujem asi 2roky,nejedna sa o rakovinu pluc?prosim poradte co stym?dakujem,odpiste aj na mail ak sa najde nejaky odbornik?

kafe

skončí to presne vtedy, keď sa konečne prebudíš a začneš žiť. Vnímať, cítiť, vychutnávať si to pekné, sladkokyslé čo v živote máš, keď si konečne začneš ceniť seba i druhých okolo seba. Vidíš ako to u vás vyzerá, tak si skús predstaviť aké by si chcela aby to doma bolo, ako by si sa tam chcela cítiť, správať.. takže vieš čo chceš. Len to pomenuj - byť si blízky s rodinou.

Ty odmietaš sama seba - nemáš sa rada - a kým sa nezačneš správať ku sebe pekne, nedokážeš sa správať milo ani k najbližším. "..cítim sa ako zbabelec... ako ten najhorší človek... prázdno.. " keď sa prestaneš "kŕmiť" takýmito drístami, pocítiš zmenu. Radšej začni premýšľať o tom, AKO SA CHCEŠ cítiť - lepšie? spokojne? radostne? plná lásky? Prestaň na seba kydať aká si hrozná a radšej sa pozri, že je na tebe kopa dobrých vecí, vlastností, učíš sa, snažíš sa, chceš napredovať, meniť niečo, nie kysnúť ako ropucha v diere. To je dobre :) Boha si sklamala jedine tým, že on ťa miluje aká si aj s tvojimi nedokonalosťami a ty sa bičuješ, aby si bola iba dobrá, lebo vraj iba dobrá sa Bohu páčiš. OMYL. Chceš sa zmeniť, len na to ideš úplne opačným smerom - zavŕtavaš sa hlbšie do bahna a hnusu. Kopeš si jamu. Tak sa prestaň pozerať na bahno, otoč sa a choď za svetlom. Nepozeraj sa na to hnusné čo je na tebe, na druhých, na svete, ale pozeraj na "svetlo", na krásu, detský smiech... pestuj v sebe krásno. Venuj sa tomu, čo ti robí radosť, pochváľ sa (panečku, ja som ale dobrá! jednotka z fyziky), nauč sa tešiť zo života. Kúp si lístok do kina na TEÓRIA VŠETKÉHO a snáď pochopíš trochu aj v praktických veciach, čo sa ti snažím povedať. Život je tak nádherný!! Len my tvrdohlavo ponárame hlavu do bahna a potom sa divíme, že sa cítime hnusne.
Pre ďalšiu inšpiráciu pokukaj videá aj od tohoto týpka: www.youtube.com
Dobré ráno slečna :)

michal 22

v prvom rade maj rada sama seba a nesmut, mas malo rokov, urcite spoznas niekoho, kto ta bude mat skutocne rad... a nesnaz sa zmierit s niekym, kto nema zaujem, aj ked je to rodina...sustred sa na seba a vybuduj si vlastny zivot bez zavislosti na tych, ktorych ta nemaju radi... mozno to bude chvilu trvat, ale podari sa... a to, ze si podrazdena je priridzene, clovek, ktory nedostava lasku od bliznych, alebo hocikoho sa stava takymto, ale to nebude vecne... takych ludi ako ty je v dnesnej dobe velmi vela... slaba utecha, no je to tak...