Nezdravá samota. Ako z toho von?

Príspevok v téme: Nezdravá samota. Ako z toho von?
Dotaz

Ahojte,

viem, že hľadať riešenia takto online nie je veľmi efektívne, ale v posledných dňoch naozaj neviem ako ďalej.

Ide o to, že celý život som sa viac-menej vyhýbal spoločnosti ľudí, pretože som sa v kolektívoch necítil nikdy nejako dobre a moja samota mi vyhovovala. Dá sa dokonca povedať, že som si ju užíval, pretože keď som bol v spoločnosti iba som ticho sedel v kúte (typická sociálna fóbia).

Takto som sa prepracoval k svojim dnešným, takmer 28 rokom života a momentálne zisťujem, že som na seba ušil riadnu búdu. Môj život totiž pozostáva z chodenia do práce, ktorá tiež nie je bohviečo a domov, kde sedím zavretý pri PC alebo knihe :( Nemám jediného priateľa, s ktorým by som si mohol niekde vyjsť, ísť na nejakú akciu, pretože som to nikdy doteraz nerobil a teda ani neviem poriadne ako na to. Doteraz mi to nikdy nevadilo v takej miere ako v posledných dňoch. Teraz si však uvedomujem, že nemôžem takto žiť donekonečna, lebo sa buď zbláznim, alebo nejako ochoriem. Chýbajú mi priatelia (aspoň zopár tých pravých) a chýba mi pocit, že o mňa naozaj niekto stojí. Jediný človek s ktorým si naozaj môžem povedať úplne všetko je pomerne ďaleko, takže spolu aspoň telefonujeme. To je však žalostne málo, pretože cítim, že potrebujem aj vyjsť do spoločnosti, byť medzi ľudmi a cítiť sa tam dobre.

Keďže takmer nikam okrem práce nechodím, v spoločnosti ale aj v tej práci som potom neistý a je to na mne vidieť. Ľudia to z vás cítia a tak sa k vám aj správajú.

Väčšina rád ku ktorým sa dostanem tvrdí - musíš začať chodiť von, žiť.. to je síce pekné, ale ja neviem ako na to, svojich 27 rokov som prežil takmer vždy v samote. Bývam na dedine a ako to už v takýchto prípadoch býva, každý vie o každom a teda každý ma pozná a vie, aký som. Ak by som z ničoho nič prišiel do baru/krčmy, všetci by na mňa pozerali ako na zjavenie a čo by som tam sám robil? Obejdnal si pivo a niekde v kúte ho sám vypil? :) Ak by som vyšiel niekde do mesta, situácia je rovnaká, opäť by som musel ísť sám, takže by som sa cítil ešte neistejšie ako zvyčajne...

Teda, naozaj neviem ako z tejto situácie von, čo je aj dôvodom prečo sem píšem. Ak sa tu nájde niekto, kto mal podobný problém a podarilo sa mu ho prekonať aj v takomto neskorom veku, budem rád ak napíšete.

S pozdravom,
Lukáš

gamm

je to tak. hladaj sposob ako to napravit, a nie vyhovorky preco to nejde. tych najdes vzdy dost.
ale po poriadku.
1. nie, po tridsiatke sa clovek tiez dokaze zmenit. stale je to na tebe. poznam takych ludi, len treba chciet. ja stale po skusenostiach hovorim jedno - to jadro ktore clovek v sebe ma nezmeni, ale to ostatne menit moze. zivotny styl, postoje, hodnoty priority, pohlad na zivot, zaujmy, atd. a hlavne netreba dat na nejake otrepane frazy toho typu ze po 30ke sa clovek nemoze zmenit. kto to kedy na zaklade coho s takou istotou tvrdil ??
2. ad kurzy. neviem co ta bavi ale mohol by si skusit tam ist. a sam. ano sam pretoze ty sa musis ucit fungovat v socialnych situaciach a to musis robit AJ sam. nehladaj teda dalsiu vyhovorku preco to nejde. tvoj problem ktory ta brzdi je ze sa mas potrebu chranit. pokial vsak nebudes ochotny zariskovat a povedzme ze urobit aj chybu, tak sa nikdy neodhodlas ucit. budes sa vzdy len chranit vo svojej bubline.
3. a co praca ? je tam niekto s kym dobre vychadzas ? vedel by si s nim ist von ? alebo ucis sa aspon tam ako fungovat v socialnych situaciach ?
a este jedna vec. nemysli si ze vsetci ostatni okolo teba su bezchybni a ze ty si najhorsi. zacni sa na ludi pozerat objektivnejsie a uvidis ich nedokonalosti a uvidis aj to ze casto viac nez teba riesia seba.

Dotaz

asocial mám presne rovnaký pocit, že čím budem starší a nevyriešim to, tak tým väčšie problémy a depresie z toho budú...pretože čím starší budem, tým to bude na mňa viac doliehať a myslím, že po nejakej 30-ke sa už človek nedokáže zmeniť vôbec...ináč vďaka za doterajšie reakcie, ale pre ľudí ako ja je veľmi ťažké len tak sám sa zapísať na nejaký kurz...to by som sa musel najprv nejak zblížiť povedzme s jednou osobou a potom ísť na ten kurz s ňou spoločne. to si povedzme že viem predstaviť...

Prezyvka055

Ze salsa :D :D no to radsej nie. Gay tanec.

Inak neviem odkedy su cinnosti chodenie po baroch/kecanie v podnikoch a chlastanie chapane ako zitie :D lebo podla mna to je najnudnejsia vec v zivote.

Radsej si najdi nejake zaluby ktore ta bavia, skor tu myslim ze je tvoj problem ze nemas ziadne zaluby. Keby si nejake mal tak nemas problem s ludmi lebo pri zalubach ich spoznas.

asocial

Som na tom podobne. Mám už takmer 28 a nikdy som nemal veľa kamarátov, mám problém vytvárať vzťahy, veľmi ma to ubíja. Je pravdou, že som skôr introvert a nikdy som nebol príliš spoločenský, ale všetko ma svoje hranice. Chýbajú mi kamaráti a aj partnerka. Bohužiaľ to neviem nejako prelomiť, nie som dostatočne zaujimavý, nikdy neviem ako by som ľudí zaujal, o čom sa s nimi bavil, som vlastne suchar. Hoci niekde vo svojim vnútri to nejako túžim prelomiť, ale neviem ako na to. V puberte som trpel depresiami a aj keď to už mám za sebou, tak mám pocit, že niečo z toho obdobia vo mne zostalo doteraz a neviem sa toho zbaviť. Keď sa mi raz za čas podarí s niekym trochu viac zblížiť, prípadne keď si raz za čas vypijem, tak sa to zlepší, viem sa s takým človekom baviť viac, otvorenejšie, ale stále to nie je ono a tiež to predsa nemôžem riešiť alkoholom. Ako by mi chýbali nejaké sociálne zručnosti, schopnosti, ktoré sú pre väčšinu ľudí samozrejme, bohužiaľ nie pre mňa. Som tak nejak vnútorne zablokovaný. Cítim veľkú potrebu to zmeniť lebo okrem iného sa bojím, že čím budem starší, tým to bude horšie a myslím si, že teraz kým som ešte stále relatívne mladý, tak mám ešte stále trochu času na zmenu.

kafe

Cha! :) Prihlás sa na kurz tanca: salsa, kizomba.. Uvidíš ako sa ti potešia, samotný chlap bez partnerky.. zhltnú ťa tam jak malinu.
Ďalší tip: turistický klub. Nikdy som nevedela ako fungujú, tak ale ozvi sa im, že sám sa bojíš do lesa a uvidíš.
Ešte ďalší tip: kurzy varenia. Prihlás sa.
Stále ma napadá nejaký ďalší tip :D počul si už o couchsurfingu? Pogúgli, pouvažuj, zbaľ si caky paky a vyber sa na predĺžený víkend. Kľudne aj každý mesiac alebo 2x do mesiaca. Nabereš zážitky, budeš mať o čom rozprávať s kočkami pri tanci :D zmeníš trochu vzduch.. všetko veeľmi užitočné veci.
Na všetkých spomínaných miestach sú ľudia, dokonca niekde aj ľudia čo sa navzájom nepoznajú. Oťukávaj sa. Pomaly postupne "roztápaj"... a drž si v hlave svoj cieľ: byť medzi ľuďmi, kde sa cítim dobre. A príde to. Nájdeš ich. Možno sa budeš na začiatku cítiť debilne, možno sa tak budeš cítiť pol roka.. ale opadne to. Zvykneš si. Ak nezvykneš, tak sa ozvi o toho pol roka a vynadaj mi, že trepem :D :D

miki26

Ono tak je to, že možností je hrozne veľa. Kedysi som bol podobný typ. Zmeniť sa dá to len tak, že bude sa niečo robiť a každá príležitosť sa využije na 100%. Veľa ľudí sa dá spoznať napr. cez koníčky, záľuby existujú hlavne v mestách 1000-cky rôznych klubov, a stačí si len vybrať, čo ťa môže baviť. Nemusíš sa báť vybrať aj 3-4 vecí, čim viac aktivít, tak tým spoznáš viac ľudí.

bhfyhgfv

Skús pozitívne afirmácie ( na nete máš kopec vysvetlení čo to vlastne je takže nebudem sa tu teraz rozpisovať ) ja tiež trpim sociofobiou a nemam źiadnych skutočných priateľov... odkedy som začala využivať tie afirmácie (sú to ešte len dva týždne)mám pocit že sa veľa vecí zlepšuje.. určite s tým budem pokračovať. stojí to aspoň za vyskúšanie ;-) nečakaj že teraz pojdeš po ulici a zrazu stretneš "kamarata" alebo nieco take... bude to trvať veľmi dlho ale som presvedčena že sa to dá... skus si pozrieť film " miluj svoj život " :) mne to dosť pomohlo... Tak teda držím palce