Ahojte. Mám 18. Je veľa ľudí, čo má odstávajúce alebo väčšie uši, ale poznáte niekoho, kto ich má špicaté? Veľa ľudom je to smiešne, hneď by si z toho robili srandu, dávali názvy ako avatarka, elfka a pod. A myslím si, že mať špicaté uši je oveľa väčšia pliaga ako ich mať odstávajúce - lebo to sa vyskytuje častejšie.
Chcem upozorniť, že narodila som sa s normálnymi, ale toto sa mi stalo ako som si priľahávala uši na polku, keď som bola bábo a robila som to tak drasticky asi, že mi to ostalo dodnes a vyzerá to otrasne.
Nikto to okrem mojej mamy a ešte jednej "kamarátky" nevie. Tá to síce nikomu nepovedala a tvári sa, že to nevie, ale vie a využíva to proti mne a aj podpichuje občas pred ostatnými babami aj chalanmi, že som stále rovnaká a že nenosím vlasy v cope a pod. Ale toto ona robí pri všetkom, to by bolo už asi na inú tému, tento rok sa aj tak konečne rozídeme.
Dokonca aj mama si zo mňa robí nepriamo srandu a vraví o mojej najmladšej sestre stále predo mnou, aké má krásne ušká a že ich má najmenšie z rodiny, že ani nevie po kom ich má také a pritom poznamená, že ja s bratom ich máme väčšie. Brat ich má ale podľa mňa normálne, on ich špicaté nemá, lebo mu ich asi viac lepila ako mne, je to aj vidno. Nechápem ako môže byť taká, keď dobre vie, že mám z toho komplex jak hovado, ved vidí, že nenosím vôbec cop, ten nosím len keď som sama.
Bol čas kedy som si fakt len OBČAS dala cop, dala ostrihať vlasy do postupna, tak aby mi trochu aj nejaké pramene vypadávali z copu a tak, ale mala som pocit, že tým na svoje uši len viac upozorňujem. A možno sa mýlim a upozorňujem na nich práve teraz tým, že vôbec nenosím cop. Raz si ich však vyžehlím, inokedy natočím, vlnia sa mi aj od prírody, mám ich najdlhšie, čo som kedy mala. Vlasy mám fakt pekné, husté, bohaté, ale čo z toho, keď si nemôžem spraviť žiadny účes a aspoň chvíľu si od ich záťaži oddýchnuť?
Vždy som sa strihala a nepáčilo sa mi to, ale musela som. Navštevujem prosím pekne len jednu jedinú kaderníčku, kt. je už staršia a už nevie veľmi dobre a ani módne strihať, ale čo mám robiť, kde sa nejakej mladej pipke hanbím zveriť, lebo sa mi bude pri umývaní, vypnutí vlasov počas strihania smiať?
Plánujem ísť teraz v lete do Anglicka na brigádu, tam si na to zarobiť a neskôr ísť na operáciu. Pridali sa mi aj isté vážnejšie zdrav. problémy, ale tohto sa túžim zbaviť už dlho. Problém je v tom, že mama by bola proti tomu a aj keby nie, tak nechcem aby o tom vedela. Nechcem, aby o tom niekto vedel, chcem to uchovať v tajnosti. Ale ako ? Nemám auto, vodičský a musím aj niekde ostať, ked po operácii budem mať obväzy okolo hlavy, kde zatiaľ budem? Aj keby som si zarobila na nejaké bývanie a našla niekoho, kto ma odvezie po operácii tam, cez aké obdobie to mám spraviť? Ved mám školu a tak.
Ach Bože, je to strašné, nemám sa komu s týmto problémom zdôveriť, každý by ma len vysmial, ale ja už takto nechcem žiť. Dávno som už mohla robiť to, čo ma baví, mať vzťah, navyše odmietla som jedného skvelého chalana len kvôli tomuto môjmu komplexu a on si to vzal asi chudák osobne, že sa mi nepáčil. Chystám sa na VŠ a možno tam stretnem niekoho skvelého, ale čo na tom, ked aj jeho budem musieť odmietnuť a počkať si na chvíľu, ked si budem môcť dať cop a byť konečne sebavedomou ženou? Ukradlo mi to toľko času a krásnych chvíľ a bojím sa, že sa toho nezbavím. Poraďte prosím :(
