Problém komunikovať o problémoch

Príspevok v téme: Problém komunikovať o problémoch
Jegamir

Dobrý deň,
mám problém. Neviem sa rozprávať o problémoch. Vždy keď sa nejaký vyskytne tak to chcem zahrať nejako do outu, aby som sa o tom nemusela rozprávať alebo nepoviem nič. Mám blok. Myslím, že to bol aj dôvod rozchodu s bývalým partnerom, nevedela som sa s ním porozprávať a tak to vyústilo až do rozpadu nášho troj ročného vzťahu.
Je to rovnaké aj s rodinou, aj keď som bola malá a stalo sa niečo v škole, bála som sa to povedať mame, tak som jej to vždy napísala.
Nemám problém komunikovať o normálnych veciach, som aj celkom obľúbená v kolektíve, ale keď mi na niečo alebo niekom záleží, zrazu neviem ako hovoriť.
Už nechcem všetko riešiť len pomocou písaného textu ale naozaj neviem ako tento blok prekonať.
Ďakujem za všetky rady

Delete

Neviem či je to blok ale je to určitá forma obrany, ktorú máš voči vonkajšiemu svetu. Napíšem ti len jedno - zamyslela si sa niekedy nad tým či tým ľuďom dokážeš naozaj dôverovať alebo či oni dokážu dôverovať tebe? Možno zle položená otázka ale niekomu sa otvoriť po dlhej dobe nie je až také jednoduché. A ak si takého človiečika nepoznala ani v minulosti tak to bude veľmi zložité. netvrdím že nemožné ale zložité. Môže to byť dôsledok čohokoľvek z tvojej minulosti či prítomnosti a nedá sa presne definovať či to je tým čo ti tu radia. Možno áno ale úprimne...dokázala by si sa rozprávať s niekým kto ťa nepočúva, kto ťa nemá rád alebo s niekým kto ti nedôveruje? Preto radšej píšeš. Je to jednoduchšie a v písmenkách sú zachytené oveľa silnejšie emócie ako naživo. pretože nemusíš mať masku a píšeš len to, čo naozaj cítiš. Neviem ako sa to dá prekonať ale píšem z vlastnej skúsenosti človeka, ktorému sa to ešte nepodarilo. Silným môže a dokáže byť človek kedykoľvek a kdekoľvek ale ak nájdeš niekoho pri kom si budeš môcť byť dovoliť slabou a naozaj rozprávať či plakať tak až potom to prekonáš. Možno to nebude nik z rodiny, ale ak ho nájdeš tak bude aspoň jeden.

Tak len toľko zatiaľ...

liecitel

Ahoj Jagamir.Tak ako ti pisal _meno ten tvoj problem pravdepodobne prameni z dectva a to ze sa vasi rozisli len potvrdzuje fakt ze rodicia mali zavazne problemy a ty ako dieta si vsetko vstrebavala ako spongia(vsetko nevedome) a skusim ti niejak jednoducho vysvetlit ako mohol vzniknut tvoj problem:bola si malicka(nemala si vyvinute vedomie a nedokazala si racionalne uvazovat) a ked rodicia sa pohadali-tu hadku vyvolala urcita situacia (tzv.problem) ktoru rodicia riesili dost impulzivne-rozne formy agresie(bitky,nadavky,ponizovanie..)a u teba ako dietata sa vytvoril casom taky program-obranny mechanizmus na zaklade podnetu a reacie...cize ak v sucasnosti nastane situacia podobna tej z dectva kedy si sa strasne bala (napr.ked mamka chcela s ocom riesit takzvany problem a skoncilo to krikom,bitkou atd) tak tvoje telo (nervovy sistem) zareaguje(na zaklade traumy) tak ze jednoducho to potlacas v sebe a mas strach o tom hovorit lebo tvoje podvedomie je presvecene ze ak by si sa zdoverila tak by ti mohlo byt ublizene.ty na jednej strane si logicky uvedomujes ze nejde o zivot a ze take situacie treba normalne otvorene vydiskutovat ale na strane druhej dostanes sa do takeho stavu ktory nevies ovladat a jednoduchu to potlacas alebo povies nieco co vobec tak nemyslis a este tym si ublizujes a citis sa zmetena . nastava rozpor medzi vedomou myslou a podvedomim presvecenim...takze to moze byt jeden pohlad na tvoj problem ,ale pricina moze byt aj ina to by som musel vediet viac suvyslosti aby som nieco tvrdil 100%...mna by este zaujimalo ze co u teba znamena slovo ,,problem,,niejaku konkretnu situaciu o ktorej mas problem sa bavit...a kedze si dokazala byt 3 roky vo vztahu tak si myslim ze len urcity tip problemu si nedokazala riesit...vela zalezi od toho co povazujes za problem ...lebo napr.podla mna problemy neexistuju...no a uz len fakt uvedomenia toho principu ako funguje podvedomie a tie obranne reakcie nervoveho sistemu moze ti ako tak pomoc zbavit sa toho tvojho problemu tym ze sa zacnes viac nad tym zamyslat a sledovat svoje pocity a reakcie..samozrejme su vela vseliakych terapii a mozes vyuzit aj odbornu pomoc ale da sa to vyriesit aj svojpomocne zalezi co preto si ochotna robit..drzim prsty

Jegamir

_meno a zewa
Ďakujem za rady, rozmýšlala som odkiaľ môže môj strach prameniť ale neviem. Pamätám sa, že už keď som bola malá a potrebovala som peniaze od otca do školy alebo len tak som odkladala moju otázku na poslednú možnú chvíľu, triasol sa mi hlas aj ruky. Naši sa rozviedli, keď som bola ešte bábätko. Zdá sa mi ale, že v tomto je moja staršia sestra taká istá. Radšej všetko držíme tak nejako v sebe, aby sme to nemuseli riešiť nahlas....
No neviem...

_meno

Ahoj Jegamir

Nieco nam pride do zivota, moze to byt napríklad zle. Ked bezhlavo opakujeme toto zlo, rozsiruje sa.

Je preto vhodne si vsimut spatne sa pozriet do zivota, ako "som vznikal".

"aj keď som bola malá a stalo sa niečo v škole, bála som sa to povedať mame" - vynecham z tejto vety teba, lebo teba sa to vôbec netyka - tvoja mamka ti robila zle (to je zdroj) - prejav toho jej zlého spravania je, ze ty si sa jej bala.

Toto tvoja mamka moze robit ako vedome tak nevedome..ide skor o to si uvedomit ze zdroj tvojho strachu vôbec nie si ty sama - len reagujes na zdroj nikoho iného.

V skutocnosti si ty v poriadku Jegamir, iba si pleties seba a mamku - povazujes za seba to, co hovorila mamka.

Slobodnejsi pristup k zitiu je "povazujem seba za to, co hovorim o sebe ja".

Na toto preinaksenie sa pouziva afirmacia.. mas tuzbu byt "otvorena v prejavovani sa, napr. v komunikacii".
Pokial si seba este neuvedomujes ako zdroj a hladas dokazy mimo seba ... tato afirmacia (potvrdenie) ti pomoze :

Ako sa prejavuje komunikacia? Vonkajsim hlasom (rec).
Ako sa prejavuje otvorenost?
Hovorim o veciach ktore ma tesia aj ktore ma hnevaju tiez nahlas.

Ked toto zacnes robit, uvidis prejavy svojej "otvorenej komunikacie". Vtedy akoby uvidis "aha prejavujem sa otvorenejsie" :)

Na tejto cinnosti (prejavovanie) je skvele ze je vhodne ju robit sama. Tak ako chodis po byte a rozpravas sa so sebou vnutornym hlasom, tak ked sa zacnes rozpravat nahlas hlasom vonkajsim .. zacne sa zmensovat rozdielnost vnútorného sveta a vonkajsieho sveta - splynu v jedno. A vtedy uz nebude konflikt medzi tebou a okolim - pretoze uz budes vsade ty ... ono to okoli akoby zanikne v zmyslne potlacovania .. uz nebude tak zive, ani ludia, ani priestor ... cele to bude akoby prazdna plocha na tvoju realizaciu.

Inak povedane svet ohnes podla seba a co neohnes od toho odides.

Na realiziu seba ti pomoze tuzba .. tuzba je urcite palivo....akoby cim vacsia tuzba tym vacsia realizacia .. ako ked niekto vôbec ale vôbec nevie spanielsky...ale velmi velmi velmi velmi tuzi ist do spanielska .. kazda sekunda, minúta je nedockanie ked ta osoba pride do spanielska .......... tato tuzba ignoruje "prekazky", resp. nezastavi sa.

Preto je vhodne najskôr vidiet samu seba vo vysledku (vizualizacia) - ako kracas po ulici, zdravis ludi, prihovoris sa nim, ako otvorene hovoris s rodinou, s kamratmi, s priatelom. Ako ked niekoho spravanie ti vadi sa postavis a otvorene im to povies. Ako ked uvidis nieco co sa ti paci otvorene hovoris o tom ze sa ti to paci.

Je to videnie ciela, ktore sa prejavi v tom ze zacnes ist po ceste. Velakrat vidíme niekoho robit nieco comu nerozumieme ... naco to ten clovek robi, nevidim v tom zmysel. a on ked to dokonci zrazu povieme "ahaaa tak toto on mal cely cas na mysli" .. ano on to cely cas videl.

Ak by som to mohol zhrnut v postupnosti krokov, napisal som to trosku zosiroka:

1. Najskôr sa pozri naspat kto ti vytvoril obmedzenie
2. Predstav si svoj ciel, seba na konci, opakuj tuto viziu pre coraz krajsie pocity.
3. Prejavuj sa - hovor nahlas, kresli, debatuj s druhymi ludmi.

Zaciatok zivotneho nestastia je potlacanie.
Vecna radost zivotneho stastia je v prejavovani.

Pekny vecer Jegamir, vela radosti a úspechov prajem :)