Jo, zni to dramaticky, ale je to tak: pred trictvrte rokem jsem chodila s muzem, ktery mi prvne pripadal perfektny, se smyslem pro humor, velikym srdcem - a zboznujicim! - atd., proste jako kazda zamilovana pritelkyne. Postupem casu mi ale jeho chovani zacalo vadit, nikdy nemel cas, same vymluvy, i kdyz z nevery jsem ho nepodezrivala. Jakoby me mel dost.
Jelikoz jsem psychicky labilni a trpim bludy, namluvila jsem si bullshit, ze beze me bude vsem lepe, jemu nejvic, a i kdyz jsem ho milovala, stejne jsem se pokusila o sebevrazdu, ktera temer mela fatalni nasledky. Nas spolecny kamarad to pochopil tak, ze to bylo kvuli nemu a zakazal nam spolecny kontakt, co jsem konec koncu jenom uvitala.
Ovsem ted jsem proste jakoby bez rozmyslu sla za nim a oba se tvarime, ze se nic spatne nestalo. Zjistila jsem, ze ho i po te dobe miluji, tak jsme opet spolu. Je stejny. A bojim se, ze v tom bude zas problem. Ze mi jeho chovani zacne vadit...
Nevim. Zachovat tenhle vztah nebo ne? Poucila jsem se, ze se OPRAVDU neoplati ublizovat si kvuli druhym, jakkoli jsou pro nas duleziti - proste... ano, zabijet se kvuli vztahu je docela blbost. Ale co kdyz... preci? Je to neco, na cem bych mela pracovat s psycholozkou?
Vztah s muzem, ktery me temer dohnal do hrobu
Podľa mňa - daj dokopy najprv seba. Pracuj na sebe. Venuj sa sebe. A až potom buduj nejaký vzťah. Teraz rozhodnie nie! Až keď budeš v poriadku ty, tak potom si môžeš vytvoriť s niekým vážny vzťah.
a dalsia vec:Uz len to ze si dokazala uprimne napisat do fora a prosit o radu nesveci o tom ze si psychicky labilna ci slaba ale o tom ze si clovek so srdcom ktory chce byt stastny a robi co moze...Vetsina ,,normalnych,,ludi by to nedokazala.By sa citili ponizeny ci by sa hambili priznat ze nezvladaju situaciu a raadsej by nahodili masku ze je vsetko v poriadku a vsetko dusili v sebe
diagnostikovali ti? na zaklade coho? ti polozili par otazok na ktore si odpovedala a zhodnotili to ze si taka a taka hej? Niekto z tych odbornikov sa zaujimal o to co si prezivala cele roky a vysvetlili ti aky to moze a aj ma dopat na tvoju psychiku a ze sa to da jednoducho vyriesit a bez liekov? Pre mna si uplne normalne dievca a tie tvoje tzv.pschychicke choroby su len zivotne strategie na podmienky ktore nesu k zivotu (kazdy ,,zdravy,,clovek by na tvojom mieste dopadol tak ako ty)....riesis situacie tak ako najlepsie vies a ako to citis v danej chvili (nehovorim ze je to aj najlepsie riesenie ) ty jednoducho nemas na vyber lebo nepoznas iny model spravania,iny pohlad na dany problem-situaciu .reagujes a spravas sa tak ako ta rodicia (ne)vychovali.Aj ked vo svojom vnutry citis ze to neje spravne ale nedokazes to ovladat a mas pocit akeby si to naschval sama sebe robila pritom to nechces tak a potom si zmetena este viac...je to tak?
Psych. labilitu a bludy mi diagnostikovali na psychiatrii, a ja to o sobe dobre vim, ovsem tvrzeni, ktere uvadis, jsem od otca slychavala hodne casto, zejmena posledni dve :-/ Doted mam sebevedomi v pr*eli.
No ma to velku suvislost s tym a postupne sa k tomu dostaneme ...To ako si napisala o sebe ze si psychicky labilna a trpis bludy to si opravdu o sebe myslis? alebo si tomu uverila a stotoznila sa stym na zaklade toho ako ti to oco dost casto pripominal-nadaval ti do psychicky chorej ci labilnej,neschopnej,nespolahlivej,ne dost dobrej.Nepouzival tvrdenia typu:,,ty si nic dobre nezasluzis,vsetko poseres,nic nedokazes urobit dobre,si nula,bezomna by ste zahynuli,si len na obtiaz,ty za vsetko mozes a podobne?..ak tak sa nespraval k tebe tak mozno k mamke ci? Asi ti je neprijemne o tom pisat uplne to chapem ale treba si uvedomit urcite suvyslosti...
Nina: To samozrejme ne, ale proste rekl memu (ex)priteli, ktery me bombardoval SMS-kama, at si vymaze me cislo, a jelikoz pritel pro nej pracoval, radeji poslechl. A mne zas bylo doporuceno, at si v zajmu zachovani dusevniho zdravi vymazu jak jeho cislo, tak i jeho samotneho z pameti... coz se ne tak docela povedlo.
liecitel: Uhodls, otec byl tyran. Nic moc. Myslis, ze to muze mit souvislost s mym (ne)zvladanim vztahu?
Ahoj.ake si mala dectvo len ta mimochodom? asi nie vemi pekne
Nas spolecny kamarad to pochopil tak, ze to bylo kvuli nemu a zakazal nam spolecny kontakt - to som jediná čo túto vetu nepochopila? Ako si to myslela? To tebe aj jemu bežne kamaráti nakazujú s kým sa môžte kontaktovať? Alebo ako to mám chápať?
Správne,dievča,tou poslednou vetou si trafila-"čím dřív,tím líp".Vo vzťahoch majú problémy aj psychicky silní a vyrovnaní ľudia,aj s tými vzťahy vedia poriadne zamávať.A najťažie je brať ľudí takých,AKÍ SÚ a nepretvárať ich na svoj obraz.Začni si robiť poriadok v DUŠI a navštevovať DOBRÉHO PSYCHIATRA,PSYCHOLÓGA,či iného DOBRÉHO TERAPEUTA.
podla mna to nie je jeho vina, ze ON je na vine ze sa stalo tebe takmer nieco fatalne, ak nie si pripravena aj psychicky a dusevne na vztah nemala by si sa do toho pustat, lebo vo vztahu su rozne problemy a nedostatky, ktore musi riesit clovek s chladnou hlavou a rozvahou. Cize ak by to malo pre teba znamenat ze si zasa siahnes na zivot ak napriklad on sa rozhodne ta opustit, tak potom neviem ci je najvhodnejsie sa do toho pustat znova....
