Prajem príjemný večer. Mám veľký problém. Týka sa môjho štúdia na strednej škole. Keď som mala 14 rokov (8. ročník) dostala som ponuku, že môžem začať študovať na strednej škole. Zhodou okolností sme sa s rodinou sťahovali do toho istého mesta kde sa škola nachádza a vzhľadom k tomu že som nechcela ísť do "zabehnutej" triedy (problém s adaptáciou) som úspešne zložila prijmacé skúšky, preskočila 9. ročník a začala študovať na tejto strednej škole. Zo začiatku to bolo dosť kritické nakoľko som v novej triede zažila jemnú šikanu. Vtedy sa začali problémy s tým že mám problém s vyjadrovaním pred ľuďmi (skupinou či jednotlivcom). Toto však nieje môj najväčší problém. Vždy som bola zameraná na iné veci ako na tie ktoré študujem. Dokonca aj moju budúcnosť (zamestnanie) som si predstavovala inak. Vybrala som sa opačným smerom ako tým ktorým by som skutočne chcela ísť. Som v 3. ročníku, mám 17 rokov a už ďalej nemôžem. Moja psychika je úplne rozvrátená a ja som ľudská troska. Na vonok to však vidno nieje, ale vo vnútri cítim ako mi pomaličky odchádza.... vlastne všetko. Za toto obdobie som pribrala 20kg, cítim sa neskutočne špinavá a hnusím sa sama sebe, a moja absencia.... to je to čo ma trápi najviac. Neviem to ovplyvniť som ako alkoholik ktorý chce prestať piť, pracujúci v bare.V skratke nebol mesiac kedy by som mala nulovú absenciu. Najhoršie je to že sama svojou psychikou dokážem ovplyvniť svoje zdravie. Niekedy sa fakt tríznim krčmi, inokedy si zariadim poriadnu migrénu, potom vraciam a mám žalúdočné problémy, dokonca som si už nahnala astmu. Vždy sa to deje len keď mám ísť do školy. Moje známky sú katastrofálne čo ma ničí ešte viac. Mám ku škole a môjmu momentálnemu spôsobu života odpor. Vždy som bola ambiciózna ale dnes som už len troska. Prišla som po 3 týždňoch do školy a čakalo ma nespočetné množstvo restov ako vždy všetko som si dopísala až na jeden predmet z ktorého mám nočné mory. Písomkam som sa vyhla ale dostala 5ky čím som si pekne zavarila. Nedokážem sa ani učiť. Som jednoducho troska. Ďalší problem, rodičia nechcú o prestupe ani počuť (o tom teraz písať nebudem). Ako to mám riešiť ? Nechcem narobiť problémy sebe alebo rodičom. Už teraz viem že prepadnem z toho môjho "naj" predmetu. Zvažujem aj samovraždu, aj keď mám názor že to je hlúpe a detinské konanie. Ale som už mimo a nemám ani len zdravý úsudok. Ďakujem za prečítanie a budem si ceniť každú radu. Prajem dobrú noc.
Škola ma ničí
Ahoj.Myslis ze tvoj najvatsi problem je skola? Podla mna ta skola ti akurat ukazala aky mas problem sama so sebou (a ten si musela mat este skor ako si nastupila do tej skoly. Co mas namysli ze si bola ambiciozna?Ze si sa vedela stale dobre pretvarovat ako je vsetko v pohode? A ta mierna sikana asi nebola taka mierna ze sposobila strach rozpravat pred ludmi.To co pises ze najhorsie je ze psychikou ovladas svoje zdravie tak ja by povedal ze to je to najlepsie lebo vies ze tak mozes svojou psychikou docielit optimalne zdravie a nielen chorobu (a to je schopnost kazdeho cloveka inak )..A preco hovoris o buducnosti v minulom case? uz si ju prezila? ved snivat mozes stale a stale mozes robit to co si myslis co by si chcela. Hlavne zi v pritomnom caase a pracuj na sebe...Hlavne prehodnot svoj vztah s rodicmi a vztah samej k sebe.A skolu ber ako dar.Vsetko sa vzdy deje tak ako ma a svojim sposobom je to najlepsie co sa moze cloveku v dany cas a za danych okolnosti a schopnosti prihodit.Proste mmas sa z toho nieco naucit a rast...To ze budes hovorit o sebe ze si troska a ze sa zabijes atd.ta nikam neposunie ale naopak..Viem ze to neje lahke ale ak chces daco v zivote zmenit tak musis zacat najprv menit svoje myslenie a nasledne konanie ina sanca neje...
Keby ludia (v tomto pripade rodicia) neboli tak chamtivi, mali vidiet realne, ze tu skolu nezvladnes a ze ju teraz nezvladas. Asi by to bola velka hanba keby si prestupila. Dnes je to taka moda kazdy sa hrabat na gymnazia a vysoke skoly. A pritom su fakt blbe tie decka. Ziadna sebareflexia u rodicov. Lezie mi na nervy, ze potom strpcuju zivot ludom naokolo. Chod za nimi, realne im povedz ze tu skolu nezvladas, ukaz im znamky a ze tam viac odmietas chodit, pokial ti nevybavia prestup. Budu kricat, aj sa hrozit, aj neviemco. To vsetko zvladnes ustat. Proste sa zatni. A ked nie, chod za niektorym tebe najblizsim ucitelom a popros ho, ci by ti nepomohol to vysvetlit rodicom. Ked zmenis skolu, podla mna sa ti ulavi a aj tvoj organizmus pociti ulavu a konecne nebudes musiet zvracat. Alebo najdi oporu v babke, tete a nech ti pomozu zatlacit na rodicov.
Ahoj, ak sa cítiš ako troska, je najvyšší čas navštíviť minimálne psychológa, ak nie psychiatra. Neber to v zlom, poznám množstvo ľudí, ktorým už pomohli. Dôležité je, že uznávaš, že máš problém. Skús si s rodičmi sadnúť, porozprávať sa s nimi ešte raz a skús im navrhnúť aspoň toho psychológa.
Čo sa týka školy, to je ťažko komentovať, možno by pomohol prestup, ak to nevýjde, nejako to vydrž a doštuduj. Po tejto škole si môžeš vybrať inú (hoc aj strednú, či vysokú) školu a venovať sa tomu, čo ťa baví.
Samovražda nie je riešenie a ani únik od reality, či povinností. Z vlastnej skúsenosti ti poviem, že každý problém má riešenie, aj keď niekedy to trvá dlho. Nevzdávaj sa a bojuj.
