Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Neviem zapadnúť do kolektívu

Príspevok v téme: Neviem zapadnúť do kolektívu
Smutnedievca06

Dobrý deň.

Mám 15 rokov a chodím do 8. triedy. Myslím, že som už zúfalá... V októbri som nastúpila na novú školu, pretože tú predchádzajúcu som mala ďaleko na dochádzanie... Prvé 2-3 mesiace bolo všetko normálne, v triede som sa bavila skoro s každou babou. Mala som jednu dobrú kamarátku, s ktorou som bola aj párkrát vonku, lenže v škole sa potom začala chovať úplne inak... Všetko sa to zvrtlo po Vianočných prázdninách. V triede si zo mňa chalani začali robiť srandu, mali blbé poznámky a čo bolo najhoršie, baby sa k nim pridávali. V podstate som tam nemala nikoho. Aj tá "kamarátka" sa so mnou prestala baviť. Zo dňa na deň to bolo horšie a horšie... Už som sa bála ísť aj k tabuli alebo odpovedať, pretože som vedela, že by ma zase vysmiali. V noci som nemohla spávať a stále som nad tým rozmýšľala. Chodili k nám raz za mesiac psychologičky, ktoré si všimli, že som odstrčená od kolektívu. Navrhli, či by som nechcela prestúpiť do B triedy. Ja som najprv nechcela, pretože som sa bála, že sa to prenesie (čo sa bohužiaľ aj stalo). 2-3 krát som bola u pána školského psychológa, ktorý mi povedal, že som precitlivelá, a mám sa viac snažiť komunikovať s kolektívom. Lenže ja som už nemala chuť, po tom, ako som videla, že sa mi smejú aj baby. Mamina požiadala, aby ma preradili do B triedy a pán psychológ kvôli tomu prišiel aj do triedy, snažil sa so všetkými porozprávať, lenže to vôbec nepomohlo, ony sa z toho smiali a bolo to už úplne narušené... Bolo to pre mňa hrozné, smiali sa mi takmer všetci chalani, podaktorí jedinci až extrémne. Vykrikovali po mne cez hodiny, prestávky, dokonca aj po škole na ulici na ceste domov, chceli ma zamknúť v šatni, smiali sa mi na telesnej. Ten nápad prestúpiť do B triedy vznikol vtedy, keď som jednej z tých psychologičiek povedala, že v bečke mám 2 dobré kamarátky. A o tomto to v podstate je. Stalo sa to niekedy v novembri - decembri, vonku na veľkej prestávke som sa s nimi zoznámila. Odvtedy sme sa začali baviť, a keď som mala tie problémy v ačke, tak som cez prestávky chodila za nimi alebo ony za mnou, sedávali sme spolu na obedoch, chodili sme spolu zo školy... Keď som im povedala, že môžem prestúpiť k nim do triedy, tak boli celé natešené. Volajú sa Dáša a Rebeka. Kaja mi vravela, že nech k nim prestúpim, že tam mi bude lepšie. A ja som naletela. Začiatkom marca ma preradili do ich triedy. Asi týždeň predtým som tam bola niekoľko dní na skúšku a všetko sa mi zdalo tak super. Bola som šťastná. Lenže nie všetko je tak, ako na prvý pohĺad vyzerá. Bála som sa, že to tam bude pokračovať a chalani sa mi budú smiať aj tam, ale to sa (zatiaľ) nestalo. Do ich triedy chodím asi 4.-5. týždeň. Prvé 2 týždne bolo všetko super, oni dve má ráno čakávali dole pri skrinkách, spolu sme chodili na obedy, zo školy. Nedávno robili skúšky na 2 gymnáziá a Dášu dnes prijali. Ja som im to naozaj priala, ale samozrejme by mi bolo ľúto ak odídu. Lenže to som ešte nevedela, čo ma čaká. Minulý týždeň som prišla do školy a už ma dole nečakali. Keď som prišla do triedy, tak som ich pozdravila ja prvá a povedala im, že som ich čakala dole. A len mi povedali, že "zabudli". V ten deň to bolo ešte v norme a keď sme spolu išli cestou zo školy, tak sme sa dohodli, že sa ráno stretneme. "Prekvapivo" tam ráno neboli... .... Minulý týždeň som to cítila, že niečo nie je v poriadku. Pomaly sa so mnou prestávali rozprávať. Až to dnes dospelo k tomu, že cez deň v škole so mnou neprehodia ANI JEDNU VETU! Ak aj hej, tak to výnimočne. Som strašne zmätená... Vôbec im nerozumiem. Už som sa ich viackrát pýtala, že čo sa deje, nech mi to povedia. Oni mi povedali, že nič, že oni sa bavia s každým v triede, a že teraz toho majú veľa. Chápem, že mali obdobie, keď sa pripravovali na prijímačky, lenže to nie je o tom. S ostatnými spolužiačkami sa bavia oveľa intenzívnejšie ako so mnou. Nerozumiem, nechápem, čo som im urobila, ani sme sa nepohádali ani nič. Nedokážem spracovať to, že človek sa dokáže tak neskutočne zmeniť behom pár dní. Ja som ich brala ako ozajstné kamarátky, zvlášť pri Dáši som mala pocit, ako keby som našla niekoho, kto je taký ako ja. Keď som mala problémy v ačke, vždy ma vypočula, bola ku mne milá. Vždy sme sa vedeli o niečom porozprávať.. V škole sme spolu takmer všade chodili. A to bolo asi len pred 2 týždňami. Cítim sa strašne sklamaná a oklamaná. Je mi fakt hrozne. Pretože ja slm tam chcela prestúpiť s tým, že tam budem mať kamarátky a nebudem tam zase terčom posmeškov. Pamätám si, ako sa obe tešili, keď ma preradili. Chcela by som vrátiť ten čas... A neviem zapadnúť ani tu do kolektívu. Naozaj neviem, kde robím chybu, ku každému sa snažím byť milá. Ale teraz, keď sa mi oni dve otočili chrbtom, tak tam nemám žiadnu kamarátku... Snažím sa zapadnúť, ale naozaj to nejde. Bohužiaľ sa to prenieslo z ačky, ja to viem. A navyše tam sú už poskupinkovaní, každý má nejakú dobrú kamarátku...Jediná výhoda je v tom, že sa mi tam nesmejú, ale aj to môže časom prísť... Neznášam skupinkové aktivity a podobné veci. Väčšinou len ostávam nazvyš, a tak to je aj tu. Niektoré spolužiačky dokážu byť strašne nepríjemné... Ja to cítim, že vyčnievam. Ako to mám zmeniť? Ja nie som uzavretý introvert a nie som samotárka, no na niektorých tak bohužiaľ pôsobím. Keď je napr. voľná hodina a takmer všetky baby sú v skupinke, ja jediná sedím sama. Cítim sa strašne smutno, osamelá. Už som si k nim aj prisadla, no nepomohlo to. No ja sa nechcem a nebudem nikomu vnucovať. Mňa to nebaví sa donekonečna snažiť, keď vidím, že druhá strana nie. Myslím, že príslovie "Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe" je nezmysel. Doteraz som sa ním riadila, no vôbec to nefunguje. Naozaj sa snažím, aj sa spolužiačkám prihovorím a chcem rozvíriť debatu, ale väčšinou to z ich strany skončí jednou vetou. Keď vidím, že oni nemajú záujem, tak začnem byť hrozne pasívna. Prestane ma baviť s nimi komunikovať... No vnútri sa hrozne trápim, že to je tak, ako to je. Už som aj stratila záujem o to prihlásiť sa na nejaký krúžok. Pretože popravde, celý deň rozmýšľam len nad školou. Mám hrozne problémy so spánkom, priemerne zaspím o jednej v noci. Stále rozmýšľam nad tým, kde robím chybu. Veľa plačem a začnem potom všetko ľutovať. Čo mám robiť? Prosím, skúste mi povedať, kde robím tu chybu... V minulej škole som nemala takéto problémy, že by som nejak vyčnievala. Ale zo všetkého najviac má trápi to, čo mi oni dve spravili. Za 4 mesiace kamarátstva by som toto nečakala. Mala som ich naozaj rada a stále mám. Ale už to evidentne nemá cenu... Je mi tak smutno :( Ešte aj tí áčkari po mne neustále vykrikujú keď ma vidia... Či už na veľkej prestávke (to je úplne najhoršie, vždy som sama ako taká samotárka). Ignorácia absolútne nepomáha...Ešte aj niektorým chalanom, spolužiakom, narozprávali o mne hlúposti. Takže mi je jasné, že nemajú o mne dobrú mienku. Baby myslím, že ako vidím tiež nie. Má to vôbec nejakú cenu snažiť sa? Pretože ja myslím, že nie. Ospravedlňujem sa za rozpísanie

So

Ahojte,mam 14 rokov a someone v triede nova ale citim sa byt odstrcena. .. mozno aj stracam priatelov.. poradil by mi niekto, ako sa dat do kopy?

So

Ahojte,mam 14 rokov a someone v triede nova ale citim sa byt odstrcena. .. mozno aj stracam priatelov.. poradil by mi niekto, ako sa dat do kopy?

menoo

podla mna by to mohlo byt ako pise 0vecka :)
chapes kazdy mame na nieco dar ... napríklad ludia co su veseli maju dar sirit smiech ... nemusia to mysliet ako urazku, prave naopak mozno to myslia ako srandu
rovnako napríklad ak sa ty rada ucis a si mudra (zrejme to tak asi je ^^), tak zase naopak ty to mozno nemyslis zle, ale oni vnimaju ucenie a mudrost ako ked im niekto kaze sa ucit ...

dobre riesenie je byt stastna .. byt stastny je z mojej skusenosti prejav nasich darov :)
napríklad rada kreslis, pomoz druhym kreslit, ide ti dobre matika pomoz druhym vypocitat daco, chodi do skoly nacas, vyhovor sa za tych co meskaju ..prosto to co vies/mas, zdielaj :)

ked sa vyvolava a nikto nevie a bude sa musiet skusat ...tak sa prosto poobezeraj a ked fakt nikto nevie tak sa sama prihlas :D chvilku trva ta spatna vazba kym si ludia vsimnu ze to robis pre nich ... ale ked si to uvedomia budete na jednej lodi :)

ty sama vies co vies :) zdielaj :)

0vecka

tiez nechapem preco chcu ludia silou mocou zapadnut.. ja som sa nikdy nesnazil a s vynimkou strednej som celkom zapadol. Mozno to bolo aj tym ze si ku mne ludia casto chodili po rozumy :).

Alone forever

Preco chcete zapadnut ked ste sa narodili aby ste vynikali?

Inak velmi pekna pesnicka od Avril Lavigne je Breakaway pre inspiraciu :)

tina172

Ja som tiež zažila šikanovanie na základnej škole a mám následky do dnes. Keby som sa mohla vrátiť do minulosti, tak by som veľa vecí urobila inak.

Bebee

Ahojte, mam 15 rokov som deviatacka, uz za chvilu idem na strednu. A strasne sa bojim ze nezapadnemndo kolektivu. Kazdu noc premislam co ked nezapadnem co ak ma budu sikanovat. Tu na základke vichadzam zo vsetkymi uplne dobre aj s chalanmi sa bavim. Len proste sa strasne bojim strednej. Poradte mi nieco som s toho zúfalá. Prepacte za gramatiku

spirited_away

Ak sa trápiš, že tvoje "kamarátky" sa tak z ničoho nič zmenili tak jediné čo ti na to môžem povedať je že ľudia sa takto nemenia. Zrejme boli falošné už od začiatku ale pravda sa vždy ukáže až po dlhšom čase.
Na základke som tiež mala veľké problémy a vygradovalo to až k šikanovaniu. Tiež som nikdy nemala kamarátov, bola som vždy odstrčená. Kamarátov (a tým myslím skutočných) som si našla až ďaleko po školských časoch.
Nehovorím, že na strednej niesu problémy ale tam už už to bude lepšie a je tam aj väčšia pravdepodobnosť nájsť si skutočné kamarátky. Ani chalani už tam nie sú potom takí sprostí a vysmievanie ich zvyčajne prestane baviť.
Držím palčeky nech sa to do konca základnej školy už nezhoršuje a potom prídu zas lepšie časy...

Moireal

Dievca, netrap sa. Ja som uz dospela zena ale mne robili decka na zakladnej to iste. Posmesky, sikana a tiez som si vravela, ze s nimi este ten rok vydrzim, stredna bola o ignoracii uplnej a az na vyske som zacala "zit" no priprav sa aj na to ze po vyske sa tiez kazdy rozuteka inym smerom. Neviem co by som ti poradila, tiez mam velku neschopnost ziskat si ludi a hlavne udrzat si kamaratstva. Verim, ze sa isto najde aspon jedna osoba, s ktorou budes kamoska. Vacsinou je to to najlepsie lebo akonahle je vas viac, vzdy sa zacnu dake ohovaracky takze najlepsie je mat jednu a poriadnu. Ja som taku na zakladnej nakoniec nasla, na strednej to tiez trvalo, aj ked nas dali kazdu do inej triedy. V sucasnosti sa uz nevidame lebo sa to uplne skoncilo ale aj tak som vdacna za tych par rokov, co sme boli najlepsie kamaratky. Vztahy su velky kamen urazu. Seriozne neviem co by som ti poradila, to ma mrzi ale verim, ze sa isto najde nejaky clovek, ktory ta bude mat rad. Ak to nebude zena, bude to partner, ktory ti bude moc byt zaroven aj najlepsou kamaratkou. Drz sa.

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Neviem zapadnúť do kolektívu - Fórum - ZDRAVIE.sk