Cítim sa stratená, zbytočná. Cítim sa ako nula. Mám 20 rokov nemám kamarátky, nikdy som nemala priateľa čiže ani nič s tým spojené. Stránim sa ľudí, ale sama na sebe pociťujem, že keď sa s niekym porozprávam aspoň chvíľu tak sa znova aspoň na malú chvíľu cítim ako ja, ako človek, ale keď už som dlhšie v spoločnosti tak mi všetci ľudia na svete začnú liezť na nervy, zrazu mám strach a chcem utiecť a schovať sa. Neviem čo by som mala v živote robiť, chodím na vysokú som v prvom ročníku, ale zistila som, že ma to nebaví pritom som si vybrala odbor ktorý mi šiel vždy najlepšie a aj ma zaujímal a teraz mi je až zle z tých profesorov z tých dristov, prednášok ktoré nemajú pre mňa žiadnu hodnotu. Mám pred skúškami a ja neviem jak sa prinútiť učiť. Mám pocit, že už ani to nedokážem. Tá škola mi totálne znechutila to čo som vždy mala rada a to históriu. Neviem si nájsť ani žiadnu brigádu, pretože mám strach. Už ma nič nebaví, neviem v ničom nájsť potešenie. Ako sa ja môžem zaradiť do spoločnosti. Nezaujíma ma kariéra, peniaze ( sú to len obyčajné zdrapy papiera ktorým sme my pripísali hodnotu) nemám ciele, nikdy som ich nemala. Keď sa nás ako malé deti pýtali čím chceme byť až vyrastieme ja som vždy povedala, že neviem. Pričom ostatný už mali vtedy jasno. Ja viem, že to nie je správne, ale cítila som to tak. Teraz si možno poviete, že som ten typ, čo by mal pomáhať ľuďom a celej planéte, čo je láskavý a dobrosrdečný lenže vôbec to tak nie je. Nerada niekomu pomáham ( je to hnusné, ja viem). Vôbec nie som dobrý človek. Nie som milá ani dobrosrdečná.Zároveň by som, ale nikomu ani ničomu nedokázala ublížiť. Závidím a nenávidím. Ale čo? Možno celý svet. Za čo? Neviem, jednoducho neviem. Možno preto, že sa mi ako decku posmievali? Lenže komu sa neposmievali na základnej? Detstvo som mala dobré, myslím, že som dostávala dosť lásky od rodičov....ja jednoducho neviem čo ďalej ( nie nerozmýšlam nad samovraždou) to by som nedokázala. Na to sa mám zas príliš rada aby som sebe niečo urobila. Umierať sa mi nechce. Chcem vedieť, čo mám akože so sebou urobiť. Prečo som taká? Nikto mi nerozumie. Nikto to nedokáže pochopiť.
Čo mám so sebou urobiť?
a mozno by ti stacilo len vysadit lepok, pripadne si spravit fooddetective a zistit, na co mas intoleranciu. velmi vela ludi uz ma dnes nejaku intoleranciu a zvacsa na ten lepok (nie celiakiu) a ked ho vysadia, zistia, ze sa citia milionkrat lepsie (psychicky), lepok sa totiz sprava ako neurotoxin, nemusis mat ani ziadne traviace problemy zatial, ale telo/psychika trpi.
ja sama ked som vysadila lepok (hoci celiakiu som mala testovanu xkrat a vzdy negativne) tak som sa citila po case omnoho lepsie a aj ovela silnejsiu volu mam ako predtym, citim sa viac Ja ako predtym. a to mi imunologicka tiez povedala, ze dakedy bolo v 100g psenice o mozno aj 50% menej lepku, dajme tomu pred 50 rokmi ako dnes, lebo sa neustale preslachtuje a teraz jeme take neumerne mnozstva lepku, ze to nesvedci vobec nikomu - depresie, samovrazedne sklony, apatia... psychiatri by sa tiez divili, ze mnohym by mozno len dieta pomohla a nepotrebovali by ziadne pirule, takze kadzy mlady co ma psycho problemy, alebo citi nechut, apatiu, nema volu, je nemastny neslany, nevie co chce, mozno by stalo za to na polroka vysadit lepok, celkovo psenicu najma
histaminovakasulka.com
a dokonca to nie je len o lepku, ale najma zlej probiotickej flore, ak ta to zaujima, pozri si GASP dietu, liecia nou decka z autizmu a inych "neliecitelnych" psycho chorob, doslova a do pismena plati, sme to co jeme, a vobec sa to netyka len fyzickeho tela ale psychiky, nasho Ja a to myslim stoji za to skusit
Ahoj Ajto8
Podla mna je velmi mile a otvorene od teba ze tak konkretne hovoris o svojich pocitoch, názoroch a zivotnych skúsenostiach.
Hmm tak postupnejsie : tvoj sucasny stav vytvorila tvoja minulost (tvoje spravanie, spravanie rodiny, priatelov, okolia)... takze otazka "co mam robit"(za 1 minutu, za 1 mesiac, za 1 rok) - v skutocnosti si ju niekde pocula a teraz ju pouzivas.
tento svet je dualny : dobro a zlo.....doteraz si prijimala vsetko (dobro a zlo) ale nerozdelovala si to do týchto chlievikov.
ked si spatne premietnes svoj zivot (co moze byt bolestive - spominanie je emocne narocne, hlavne na neprijemne veci) - krasne tam uvidis svoje "bloky", negativne skusenosti.
tento svet je dualny, produkcia a spotreba.
napríklad postoj "nemám kamarátky" je spotrebny - clovek moze nemat kamaratky a cakat tyzden mesiac rok zivot ...... tento postoj sa da transformovat na "zatial neposkytujem kamaratsky vztah nikomu" - to je opis produkcie.
ked spojis produkciu s dobrom = radostny zivot.
toto sa slovne opisuje slovami ako uvedomenie, vedomie, osvietenie, prebudenie (kazdy je strojocom svojho stastia, co das dostanes, kto druhému jamu kope, karma, pricina následok, ak tak ....) - vsetko bolo a je poskytovane :)
ak by si si chcela popisat konkretnejsie Ajto8, kludne napis ateven@pokec.sk, mam 25 rokov volam sa marek, venujem sa it, peniazom a zdraviu.
dobru noc prajem vsetkym a radostne vstavanie prajem ! :)
neviem ale ked to zistis daj mi vediet, lebo aj ja som v takomto bode zivota a mam 23.. a nic ma nebaví a nic ani už velmi neocakávam
tak sa zbal a niekam vypadni... skus zit na vlastnych nohach... mnoho ludi sa takto prebralo do zivota a naslo si svoju cestu.... napislala si len same zle veci o sebe... nemas sa rada... a tam musis zacat... najst neco dobre na sebe...
