Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Dospelé deti alkoholikov

Príspevok v téme: Dospelé deti alkoholikov
Unavený

Existuje u nás odborník ktorý sa zaoberá dospelými detmi alkoholikov ? Existuje nejaka skupina týchto ludí ktorí sa stretávajú ? Je tu niekto dospelé dieta alkoholika ?Jedná sa o ludí ktorí vyrastali v dysfunkčnej rodine kde jeden alebo obaja rodičia boli alkoholici a teraz sú dospelí ale ich majú nejake následky ktoré si so sebou nesú v dospelosti. Niektoré zahraničné výskumy dokonca hovoria o podobnosti s posttraumatickou stresovou poruchou, čo je porucha ktorú majú ludia po desivých zážitkoch, katastrofách, alebo aj vojaci ktorí sa vrátia z bojísk.

Adulkaa

Ahojte, ja som tiež dieťa alkoholika a strašne dlho mi trvalo, kým som sa aspoň trošku našla. V Ba sa stretáva svojpomocná skupina DDA každú stredu o 18.00 na Cukrovej 4.
Odkedy chodím do DDA s ľuďmi, ktorí sú mi podobní, tak sa mi uľavuje stále viac. Prídite sa pozrieť, nemusíte rozprávať, môžte iba počúvať.

Adulkaa

Ahojte, ja som tiež dieťa alkoholika a strašne dlho mi trvalo, kým som sa aspoň trošku našla. V Ba sa stretáva svojpomocná skupina DDA každú stredu o 18.00 na Cukrovej 4.
Odkedy chodím do DDA s ľuďmi, ktorí sú mi podobní, tak sa mi uľavuje stále viac. Prídite sa pozrieť, nemusíte rozprávať, môžte iba počúvať.

silna1

Ahojte chcela by som povedat ,ze aj ja som vyrastala v alkoholickej rodinne a velmi dobre Vas chapem...Ja by som navrhovala neviem sice ci je nieco na SVK ale miečo take ako psychoterapie.....človek ktory vyrasta v disfunkčnej rodinne ma znizene sebavedomie preto je dobre na tom pracovat,sam sa mat råd napriklad pozriet sa do zrkadla a stale si hovorit (Mam sa Råd.....akceptujem moje pozityvne ale aj negativne pocity...Lubim sa ) je to doležite aby sme sa ako osaba Lubili......pretože clovek si potom stale vlastne pritahuje takych ludi ako vlastne citi a na co stale mysli...Stale urobime spomina togbane mister ,ktore si musime uvedomit a porozmyslat na tym

silna1

Ahojte chcela by som povedat ,ze aj ja som vyrastala v alkoholickej rodinne a velmi dobre Vas chapem...Ja by som navrhovala neviem sice ci je nieco na SVK ale miečo take ako psychoterapie.....človek ktory vyrasta v disfunkčnej rodinne ma znizene sebavedomie preto je dobre na tom pracovat,sam sa mat råd napriklad pozriet sa do zrkadla a stale si hovorit (Mam sa Råd.....akceptujem moje pozityvne ale aj negativne pocity...Lubim sa ) je to doležite aby sme sa ako osaba Lubili......pretože clovek si potom stale vlastne pritahuje takych ludi ako vlastne citi a na co stale mysli...Stale urobime spomina togbane mister ,ktore si musime uvedomit a porozmyslat na tym

Tomáš321

dda- radikalne je pre mna ze sa ,,zbavujem,, rodicovlebo ma to uz ubija, alebo uz ubilo?
s priatelkou neviem, davam tomu cas, ked sa podari umiestnit obidvoch rodicov, snad bude lepsie, mamju rad, ale neviem jej povedat ze ju lubim,vela krat ma sklamala a nedalo sa nanu spolahnut, ale teraz sa snazi, ale mne je to uz akosi jedno, vadi mi aj ked na mna pozera, uz ma ani fyzicky nepritahuje, aj ked to asi vychladne v kazdom vztahu po piatich rokoch. mne uz sa ani nechce snazit o nieco uz som z toho vsetkeho unaveny. Robim len co musim.
Uvazoval som aj nad tym dat si pauzu od seba na nejaky cas. Ten výrok je pekný.

Messje- otec ma 75 rokov, ja 28. Umiestnil som ho do pekneho , slusneho domova dochodcov, presiel som vsetky v kraji a vybral podla mna najkrajsi cenovo dostupny, len to nieje prenho vhodne, obtazuje ostatnych ,,zdravych,, klientov.
U mna bol vzdy problem vypnut, a stale aj je. A nemozem si to momentalne ani dovolit lebo viem ze kazde rano musim vstat ci je taky alebo taky den a obriadit, pred rokom mi to este taky prolem nerobilo, len mat dvoch takto chorych ludi sam nonstop bez prestavky 3 roky bolo uz na mna vela, lekari mi to vraveli ze ma to polozi do pol roka, nepolozilo tak som si povedal ze to pojde, no a polozilo ma to az po 3 rokocha sam vidim ze to nema ziadnu perspektivu do buducna. Neviem sa uz ani zabavit, smiat. ezny ludia sa smeju na vtipoch a mne to smiesne ani nepride, uz som iny za tie roky som asi dusevne zostarol velmi. A neviem ci sa niekedy este normalne zase zaclenim do beznej spolocnosti.

Messje

tomas
kolko ma otec rokov?Pravdepodobne ste ho umietnili do najpodradnejsieho ustavu,aky nema obdoby.Ja som pracovala roky ako opatrovatelka takychto ludi a nikdy sa nestalo,zeby som si stazovala.Umyvala aj tie chcanky,ako to volas,sprchovala,periny prezliekala,pretoze niektory svoje potreby pootieraju vsade.Zalezi aku ma diagnozu.Ty ale nezufaj,to vsetko co "ne/citis" je len odpoved na tvoju unavu.Uz proste nevladzes.Mas toho vela,venujes a staras sa o inych a snazis sa,aby boli vsetci spokojny.Ty nestihas prijumat.Skus vypnut.Ocina olozte do ustavu,kde budu o jeho diagnoze vediet a vediet s nou pracovat a ty skus s priatelkou,alebo bez nej trosku vypnut obraz a zvuk a spravit si par dni pre seba.V ramci moznosti.

dda

Niekedy clovek musi v zivote urobit radikalny rez. Ale samozrejme treba rezat rozumne nie bezhlavo. Napriklad rozumne s tou maminou a rozumne aj s priatelkou. Preco by si sa rad rozisiel ? Vies my co sme si presli tymito srackami mame problematicke vztahy a komplikujeme si ich casto prave my sami, takze nez sa rozides porozmyslaj v com je naozaj problem. Tym ta nenabadam aby si s nou za kazdu cenu ostal, alebo ze si nahovno a nemas na vztahy, len ta nabadam aby si pouvazoval nad tymi pocitmi, lebo je dolezite nenechat sa nimi len tak unasat ale ich vediet rozpoznat a pochopit. Ja viem ze je toho na teba vela ale casto prave uvedomenie si a porozumenie pocitov ktore mame nas ukludni a zaroven moze posunut dalej.
Inak minule som v anglictine cital taky pekny vyrok na facebookovej stranke help adult children of alcoholics ktory v preklade znie asi takto - niekedy musime opustit to co nas nici aj ked nas nici opustit to. Ale je tam vela inych trefnych vyrokov a ludia reagujuci na ne davaju pocit ze v tych srackach clovek nie je sam.

Tomáš321

Lahkymi depresiami trpim cely zivot v podstate. horsie to bolo po smrti brata ktory sa utopil ked som mal 12rokov z toho sa tazko dostavalo , ale je to vomne stale, ked si na to spomeniem je mi do placu stale, ajked je to uz 16rokov stara vec. odvtedy som kazdy rok dva o niekeoho prisiel a pochoval. proste som nikdy nemal dost casu na to aby som sa z toho spamatal a prislo nieco dalsie.
Co s rodicmi ? jedine riesenie je domov dochodcov. otec tam uz je par mesiacov, lebo uz som padol a nevedel som sa pozbierat zo zeme, uz to bolo pre mna neznesitelne ake tazke to bolo s obidvomi rodicmi a hlavne s otcom, ked ta kazde rano caka ostany zachod, mlaky chcaniek, potrhanie plienky po izbe, v kuchynskom hrnci nasrane, bordel, dojde ti 3x za noc do izby neda ti spat , stratisa musis ho zaviest do postele, no proste raz ma to muselo polozit, hlavne ked si to neuvedomuje co robi.
Nazbieral som aspon trochu sily na vybavenie vsetkych papierov pre umiestnenie do zariadenia, pomaly som sa pozbieral trosku a o 3 mesiace telefonat, ze s otcom je zle, ze napadol personal, spolubyvajucich, ze im berie jedlo, zeho museli previezt do pezinka na psychiatriu, a ze si mam hladat nove zariadenie prenho. Ani si neviete predstavit aka panika ma chytila pri tom telefonate, vtu ranu som chcel uz zomriet naozaj. uz som videl tie najhorsie scenare. teraz stale hladam a vybavujem specializovane zariadenie, lebo do normalneho ho uz nezoberu, a ja mam obavy ze ho dostanem domov zas.
Ani priatelku uz neviem ci lubim, ci ona bude ta prava na dlasi zivot. najradsej by som predal dom, rozisiel sa , umiestnil rodicov, a zacal niekde inde uplne novy zivot. Ale potom si poviem ze nemozem uplne odist a nechat minimalne mamminu len tak, nech tam niekde je, na dome som nechal polku zivota aby som ho dal do stavu v akom je a este stale na nom obcas pracujem ked najdem trochu sily, priatelka je pri mne aj ked jeje nevenujem moc casu a lasky, vytrvala pri mne aj cez toto trapenie, tak ju nemozem len tak vyhodit z domu. Mam ju rad, ale...
Snazim sa to este nevzdat, nikdy som nic nevzdal, kde to iny vzdali ja som isiel dalej az pokial som nekrvacal alebo nepadol, nebal som sa zodpovednosti,ktorej sa vacsina vyhybala, vzdy som sa snazil aby bolo vsetko ok aj ked som pri tom velmi trpel. Ale teraz uz je to vsetko inak, uz postradam zmysel toho vsetkeho.

dda

Podla coho co pises trpis dlhsie obdobie depresiami. Ja som si tiez takym obdobim presiel. Dnes sa objavia sem tam. Ale asi by si mal vyhladat psychologa, ale este dolezitejsie by bolo poradit sa s niekym co robit s rodicmi. Ja si myslim ze by si mal zacat zit zivot bez nich, odputat sa od nich. Pomohol si im az az za cely zivot tak ziadne vycitky ! Ty mas plne vysostne pravo zacat konecne mysliet aj na seba !
Strach z predstavy ze si zalozis vlastnu rodinu je normalny. Ja ho mam tiez a vela nam s podobnym osudom taktiez. Ved sme nezazili zdrave fungovanie v rodine tak ani nevieme poriadne ako by to malo fungovat. Ale da sa z toho vymotat. Hladaj cestu z tej pavuciny von. Hlavne neklesaj na duchu. Prioritou nech ti je dostat sa od rodicov a zit si svoj zivot. Mozno popritom medzicasom najdes aj nejaku spriaznenu dusu.
Myslim na teba Tomy a napis este napriklad o tom co by si mohol urobit pre seba aby si sa z toho vymotal, aby si sa mal lepsie, alebo ako to nevzdas aj ked to hned vsetko nevyjde podla planov.

Tomáš321

mam56- moj otec bol v podstate podobny, pil cely zivot, tak som to bral tak nejako ako samozrejmosť. Mamina sa velakrat obetovala , vela si poplakala koli nemu, vela krat som jeje vravel nech sa rozvedie ale neprislo k tomu, ked isieldo dochodku to bolo lepsie, ale tiez obcas isiel na,,pivo,, adosla nam suseda povedať ze lezi v strede cesty ozraty ze si ho mame ist zobrat, doma bordel narobil vystala sa barde vyblval, na druhy den bol aspon krotky pucoval. ale to by bolo na dlhe rozpravanie. tiez ho nikdy netrapilo ako nam ublizoval, nikdy sa nikomu neospravedlnil. ani ked sme mu kupil darcek pod stromcek ani ten si nerozbalil. pomohol hocikomu,v jeho podstate bol dobry a citlivy clovek pokial nepil. vtedy sa otocil o 360°. Bordelar ci ako to nazvem, zberatel, nic nevyhodil vsetko znasal kto co vyhodil. plny 6a pozemok do dvoch metrov vsetkeho mozneho. 3 roky som to vyprataval a este to stale nieje. a doma posledne roky to bolo take iste. bordel spina, mysi, vsetko zapratane same flase no hruza, ked som to upratoval.

Filip TT- Dakujem :)

dda- no som posledny najmladsi syn. starsi brat sa utopil, vsetkych starych rodicov som pochoval, ujov, tety tiez. tak som zostal samna rodicov. Nevedia sa o seba postarat,otec tazka alkoholova demencia, inkontinencia. nieje mu uz ani rozumiet co hovori. Mamina lahsia demencia+ alzheimer a inkontinencia. da sa snou v podstate normalne rozpravat ale nic si nepamata, nema pocit hladu , smadu, ani potrebu ist na zachod. Otca mam v podstate aj rad, aj ked si to nezasluzi, nebyt jeho, jeho chovania, bitiek, alkoholu tak by sme mali si myslim celkom pekny zivot a vsetko by uplne inak dopadlo.
Mas pravdu mal by som sa starat o seba, len uz som z toho vsetkeho tak zbity, ze nemam silu na nic, uz ani neviem ci chcem rodinu, lebo by som mal strach ze onu pridem,alebo ze by sa musela o mna starat tak ako ja o rodicov. Mam obavy a strach uz snad zo vsetkeho.
Neviem co stym, co so mnou, lutujem sa dost casto, aj ked si vravim ze by som nemal, ze bude lepsie, kazdy densa ztoho dostavam a vecer je mi dobre, ale rano zase mi je nanic zas sa lutujem nechcem jest, je mi zle a pod.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Dospelé deti alkoholikov - Fórum - ZDRAVIE.sk