Nevladzem. Ma zmysel este zit?

Dovod, ze chces ukoncit toto trapenie je ten, ze sa nedokazes a ani nechces prisposobit zivotu druhych. A mam pre teba radu. Nikdy sa neprisposobuj. :) Bud co najskor tym, cim skutocne si pretoze ta to zmeni na nepoznanie. Strata a zrada priatelov boli, to snad kazdeho. No hlava dokaze tuto bolest srdca potlacit ci dokonca aj zastavit.
Hladas niekoho kto by ta vypocul a pokusil sa ti pomoct, napisal som ti moj email, preto sa divim ze v nom este nemam nijaku spravu od teba. :)

Myslím si, že sú 2 typy ľudí - takí, ktorí si vedia pomôcť sami a pokúsia sa postaviť opäť na nohy bez pomoci iných, a tí, ktorí potrebujú vyhľadať odbornú pomoc. Nie som si istá, či to sama zvládneš, ale vyskúšať to môžeš, pretože v oboch prípadoch ide len o to, aby si si urobila jasno v hlave. Nie som ani odborník, aby som si mohla dovoliť tvrdiť, čo je pre teba najlepšie, takže to ber len ako prostý laický názor a moju osobnú skúsenosť. Veľmi rada by som ti pomohla.

V kamarátoch sa človek mnohokrát sklame, niekedy nadobúdam pocit, že by sme nemali stagnovať a priatelia z detstva by mali ostať spomienkou na detstvo, priatelia z puberty, spomienkou na pubertu, no a postupom času spoznávaš nových ľudí, medzi ktorými si znova nájdeme niekoho, s kým trávime čas. Tým nechcem vylúčiť, že by priateľstvo z detstva nemohlo vydržať po celý život, len chcem povedať, že ak ťa kamarátka zradila a sklamala, možno je čas posunúť sa ďalej. Aj ja som mala kamarátku - spriaznenú dušu dlhé obdobie, no časom to už nebolo ono, tento vzťah sa stal dysfunkčným, až sme sa nakoniec prestali baviť. Následne veľakrát prišlo na mňa obdobie, kedy som sa nemala komu zdôveriť ohľadom niektorých vecí, pretože ona bola jediná, ktorej som o nich rozprávala, ktorá vedela o mne najviac, takmer všetko. Žiaľ, vedela som aj to, že ak by som sa k nej vrátila, nemalo by to žiaden účinok a iba by som sa cítila hrozne. Uchovaj si tie pekné spomienky a k tým škaredým sa už nevracaj.

Nemala si najideálnejšie detstvo, ale podľa tvojich slov, už ste sa osamostatnili od maminho bývalého priateľa, čiže ste z jednej nepríjemnosti vonku. Uvedom si to, že minulosť je už preč a svoj osud dokážeš ovplyvniť natoľko, aby si si usporiadala život a bola si spokojná. Všetky tieto negatívne pocity môžu prameniť aj z tvojho veku. Puberta s človekom zakrúti, prehnane riešiš svoj vzhľad, všetko prežívaš oveľa intenzívnejšie, ale neboj sa, to tiež časom prejde. Väčšina ľudí si týmito stavmi prejde, niekto ich má silnejšie, niekto to zvláda lepšie.

V čom vidíš najväčší problém? Končíš teraz školu?

Je mi ľúto, že si sa pobila a pohádala s mamou. Pochop ale jedno, že si mladá a môžeš ešte veľa vecí zmeniť. Toto si uvedom a začni od seba. Rozpíš si veci, ktoré ťa trápia, a hľadaj riešenia. Nauč sa ovládať, skús sa ovládať aj pri mame, zbytočne ju neprovokuj, neoponuj, keď to k ničomu nevedia a skúšaj si riešiť veci s chladnou hlavou, časom to naučíš aj mamu, verím tomu. Nič je nie je stratené, to len občas prichádzajú dni, keď sa človek cíti byť na dne a myslí si, že je už niet východiska. Tak to ale rozhodne nie je!

Mysli sa na seba, venuj sa tomu, po čom tajne túžiš, čo chceš. Neuzatváraj sa do seba. Neviem o tebe podrobnosti, čo sa vám doma deje teraz, či ti to len ostalo z minulosti, alebo sa niečo hrozné deje aj v súčasnosti, preto je pre mňa ťažké ti presnejšie napísať, čo by ti pomohlo. Pravda je, bohužiaľ, taká, že nie vždy narazíš na správneho odborníka, ktorý ti vie pomôcť. Osobne sa v liekoch na psychiku vôbec nevyznám, ale prepokladám, že tiež môžu narobiť s tebou neplechu.

V prvom rade musíš v sebe nájsť to odhodlanie začať žiť, byť šťastná a sama si chcieť pomôcť. Ľutovanie by nemalo mať miesto, lebo je to len sebadeštruktívna činnost, ktorá k ničomu nevedie. K samovražde len toľko, že aj sama vieš, že to nič nevyrieši a vďaka tomu si ešte tu. Držím ti palce!

Odpišete niekto ?.:-(
Je to somnou čoraz horšie. Strasne mam depresie tazke a som agresivna, pobili sme sa s mamou zacala ma obvinovat za kadeco
Chcela som sa zobrat ist vonku a skicit pod vlak

Tak proste som mala tazke detstvo..velmi skoro sa moja matka rozviedla s otcom (v 5rokoch) a zacali sme zit s jej ptiatelom...zo zaciatku to bolo dobre jak si spominam ale neskor on bol velmi zly ku mne, za kazdu banalitu ma s prepacenim zjebal ako psa popripade daval klacat alebo zbil. Ja samozrejme v 12-13 rokoch som samozrejme zacala vystrajat,robit naprieky mu lebo som ho nenavidela. Mama bola jak medzi dvoma gulickami nevedela co ma robit na koho stranu sa priklonit...tak ja som bola neustale vonku chlast,fajcenie,sex.... V 15 rokoch sme sa od neho odstahovali a zijeme same dve.
Stale som mala vela kamaratiek, teraz nemam nikoho, som sama a okrem priatela s ktorym je to vselijake a mamky s ktotou uz mame kamaratsky vztah dom osamela. Podla mna, to spustila spoluziacka ktorej som sa privelmi otvorila boli sme taka 4rica co zabava,diskoteky no vtedy sa mi to pacilo. Akonahle som dovrsila 18 rokov, sa mi zmenilo tie priority a hodnoty ake dom mala doftedy. A ake mali aj tie spoluziacky. Ta jedna ma najviac zradila a bum to je spustac mojej choroby.

Nikde nepíšeš o sebe viac, čo sa ti stalo v minulosti a čo si zažila, z čoho by sme prišli na príčinu tvojho stavu. Prečo tvoj život prestal byť plný zábavy, ako to popisuješ. Ak chceš, tak sa vyrozprávaj a pokojne sa aj rozpíš, lebo takto môžeme len hádať a ťažko sa vžiť do tvojej bolesti.

asi by bolo nacase prestat sa rypat v zlych veciach z minulosti , aj tak to nezmenis, kazdy mame nejaky osud a nejake trapenia za sebou . treba sa zamerat na pritomnost a buducnost, naucit sa mysliet pozitivne, to je podla mna zaklad pre uzdravenie.... odporucam na you tube pozriet si film Tajomstvo.

Ahoj. Ak chces, napis mi na nitril7@gmail.com

Mozme pokecat o tvojom zivote a problemoch blizsie.

Zlé veci z minulosti ovplyvňujú Tvoju prítomnosť. Preto je treba tú minulosť správnym spôsobom spracovať. K tomu by mali smerovať sedenia u psychologičky. Človek si z takých zraňujúcich situácií vyvodí nesprávne závery, ktorými ide sám proti sebe a verí im. Terapia by mala odhaliť tieto klamstvá a ukázať, ako správne pozerať na to bolestné, čo sa stalo. Možno máš v sebe veľa nesprávneho sebaobviňovania za to, čo sa Ti stalo. Predpokladám, že je tam aj potlačovaný hnev a strach. Tieto veci by si mala dostať zo seba von, pretože ak sú v Tebe zatvorené, tak len obrazne povedané hnisajú. To, že si sa niekedy dokázala pretvarovať a teraz nie, je paradoxne dobre, lebo taký stav potlačovania nemohol trvať donekonečna, a keď to v lete "prasklo" a nastúpili depresie, bola si prinútená začať s tým bolestným a zamknutým v srdci niečo robiť. Človek je vtedy v pohode a slobodný, keď to, čo cíti sa nebojí ukázať. Ty si dlho predstierala, že je všetko OK, aj keď vnútri si cítila opak. A to nebolo dobré. Je to ako s tlakovým hrncom. Ak ho po istom čase nestiahneš z plynu, vybuchne. Donekonečna v ňom nemôžeš hromadiť tlak.

Nevzdávaj to, si len na začiatku cesty. A nie je to trest od Boha. Jeho tiež neteší, že jeho dcéra (Ty) trpíš. Predpokladám, že to zlé, čo si prežila, bolo spôsobené zlým konaním iných ľudí. A zlo nie je od Boha. Boh túži každému človeku dávať len dobro.

Pred liekmi som vedela maskovat a pretvarovat sa ze som Ok, ale uz to ani nedokazem neviem prečo..začo ma boh takto tresta.
Vela zlych veci som si na moj vek zažila tak je jasne že ttam to bude zakotvene niekde.

Ak má nástup depresie u Teba jasnú príčinu, tak u tej príčiny treba začať. Asi to aj robíte na sedeniach, keď píšeš, že riešite minulosť. Asi si zažila niečo zraňujúce, a to u Teba spustilo tento stav. Je to tak?